Tri roky čakajú fanúšikovia Little Battlers Experience na tento moment. Dlhé tri roky totižto trvala lokalizácia herného spracovania od spoločnosti Level-5 na univerzum založené v prelome tisícročia cez Anime a Manga predlohu. Japonský trh teda už dávno zabudol, že nejaký LBXs vôbec vyšiel a Európa spolu so západom sa až v týchto dňoch môže nachystať na príchod kvalitnej akčnej RPG s typickou japonskou aurou a stovkami možností ako sa realizovať. Aj keď v tomto prípade ide o exkluzívnu časť série s podtitulom Baku Boost, samotná 3DS nie je jedinou platformou, pre ktorú uznávaná vývojárska firma s päťkou v názve vytvorila nejaký diel tejto IP. Predtým si hráči v krajine vychádzajúceho slnka mohli užiť tieto epické súboje robotov jednak na konkurenčnej PSP či novšej PSVita. Dnes sa tu ale takto slávnostne stretávame u recenzie na hru pre jednu jedinú mašinku a tou je práve Nintendo 3DS.

Na začiatok by bolo asi najlepšie si predstaviť samotnú predlohu. Či už animovaný seriál alebo komiksová verzia, obe formy prezentujú život dospievajúcich detí, ktorých každodennou starosťou paradoxne nie je dosiahnuť ideálny prospech v školských laviciach, ale naopak, vybudovať si čo najväčšiu prestíž v boji so zmenšenými verziami mechanizovaných robotov. Píše sa rok 2046 a konzumná spoločnosť je zavalená novinkou menom LBXs. Reklamy sa hrnú z každej možnej strany a rodičia len tak tak dokážu odolať svojim neústupným ratolestiam v snahe nezbankrotovať po každej oslave narodenín či nejakom dôležitom sviatku. Každé decko jednoducho chce svojho robota aby bolo "in" a rovnako tak náš hlavný hrdina celého príbehu, a to Van Yamano. Ten sa musí vyrovnávať s nešťastným detstvom a po strate vlastného otca, ktorý zahynul počas letu niekde nad Tichým oceánom, mu neostáva nič iné než preniesť svoju frustráciu na nejakého koníčka. Van si vyberie práve spomínané súboje robotov a tu odštartuje aj vaše prvé kroky v tejto hre.

Bavíme sa tu o akčnej RPG, kde je primárne kladený dôraz na súboje. Tie sú spracované formou prenosu do arén a práve v nich sa skrížia plechy všetkých verzií hračiek so skratkou LBXs, teda Little Battlers eXperience, v obrovskom počte. Apropo, slovo hračky asi nie je úplne ideálne. LBXs sú v skutočnosti malé stroje schopné zabíjať a samotné varovanie na ich obaloch len dokazuje, že v nepovolaných rukách sa môže jednať o nástroj na likvidáciu čohokoľvek. Preto si myslím, že v záujme znižovania vysokého stavu populácie sa vláda v Japonsku rozhodla práve LBXs zaradiť do sekcie hračiek s účelom trocha zredukovať stavy. Nie, že by ste zažili nejaké hromadné súboje ako z pána prsteňov (maximálny počet robotov v jednej aréne je šesť), avšak nebudete bojovať osamotení. Po vašom boku sa môžu objaviť až dvaja kamaráti, ktorých má v réžii umelá inteligencia, ale je plne na vás určovanie taktiky v jednotlivých stretoch. V princípe je úlohou každého robota zlikvidovať protivníka v čo najrýchlejšom čase a s čo najmenšou ujmou na zdraví. K tomu hra ponúka výber hneď z niekoľkých tried zbraní. Nájdete tam všehochuť od klasických chladných cez strelné až po deštruktívne raketomety. Ku každej sa viažu rôzne výhody a nevýhody. Preto práve pri bitkách v režime 3 vs 3 je dobré takticky disponovať rôznorodosťou vo výbave svojich kolegov. Po každom súboji sa na konto jednotlivca prirátajú EXP body a, čo bolo pre mňa osobne malým prekvapením, tak rovnako samotné zbrane vrátane jednotlivých častí robotov (hlava, ruka, trup nohy a tak ďalej) si nesú svoj status skúseností, čím sa otvára priestor pre vytvorenie milovaných kolekcií s maximálnym levelom. Menu hry umožňuje ukladanie jednotlivých robotov pod konkrétny názov tak, aby ste vždy mali možnosť rýchlo voliť taktiku pred bojom.

Toto ale stále nieje všetko do čoho sa rátajú RPG elementy v tejto hre. Aby mohol robot vôbec fungovať a hýbať sa, potrebuje jednak motor a na jeho chod samozrejme batériu. Tu vás privádza hra do ďalšej škály vylepšovania svojich "hračiek" a v tomto prípade ide o nákup a predaj súčiastok z rôznych tipov LBXs, ktoré si hráč následne vkladá štýlom tetrisu do útrob robota (nie všetko čo si kúpite v obchode vám bude pasovať). Každý ťah mu môže zvyšovať rôzne elementy od sily cez výdrž energie až po akési magické schopnosti. Variácií a kombinácií je tu neskutočná škála a ja sám sa neodvažujem odhadnúť celkový počet predmetov, ktoré vám počas hrania prejdú cez prsty. Myslím, že som možno až prehnane strčil nos do detailov hry a úplne som zabudol vysvetliť, kde a ako sa vlastne bojuje. Už viete, že je to v arénach. Jedná sa o malé prenosné hracie plochy, ktoré sú spracované ako modely skutočného prostredia. Roboti sa tak ocitnú napríklad uprostred púšte, aby sa mohli kryť pred nepriateľskou streľbou za pyramídami alebo budú skákať po výškových budovách niekde v metropole Tokio. Týchto odlišností v dizajne tu nájdete desiatky a možno aj v snahe zabrániť nástupu stereotypu pri opakovaných súbojoch, ktoré môžu sem tam navodiť nudu a frustráciu.

Nie že by som sa počas viac ako šesťdesiathodinovej jazdy s touto hrou nejako často nudil, ale s ohľadom na plnenie rôznych postranných misií, v ktorých nebolo nutné bojovať, mi prišli niekedy zbytočné tie umelo vyvolávané súboje tam, kde to vôbec nebolo nutné. Na druhú stranu som bol samozrejme rád za každé úspešné ťaženie proti súperom (či už priamo počas hlavnej dejovej linky alebo len tak mimo), ktoré mi navýšili level u robotov, ale ako píšem nie vždy som vítal tri súboje počas krátkeho behu po mape. Z toho ste už asi vytušili, že hra vás vopred neupozorňuje na nebezpečenstvo a samotné spustenie súbojov je vec náhody. Exkluzívna hra na Nintendo 3DS to je samozrejme otázka na ovládanie a využitie dvoch obrazoviek či samotného 3D efektu. Začnem tým posledným menovaným. Tretí rozmer si ja sám zapínam len u hier, kde je vidieť dôraz kladený na tento prídavok a u Little Battlers Experience som bohužiaľ musel voliť variantu bez 3D efektu, ktorý bol v in-game forme len povrchového charakteru. Naopak ovládanie ma príjemne potešilo. Na hlavnej obrazovke sa odohráva všetko z akčného súdka vrátane presunu po mapách a mestách, naopak na tej spodnej sa počas boja hráč môže chytro rozhodovať o rozložení itemu nielen pre seba ale aj pre kolegov a navyše je schopný expresne zapínať špeciálne ničivé útoky voči súperom. Rozloženie tlačidiel potom kvitujem dobrou známkou a nemal som ani pri vypätejších situáciách pocit, že by mi hra nejako fyzicky ubližovala.

Je čas na technickú a zvukovú stránku. Keďže je Little Battlers Experience aj ako animovaný seriál, jednotlivé dôležité scény v príbehu sú spracované v krásnych anime sekvenciách, ktoré hutne dopĺňa profesionálny dabing. Toho si na 3DS-ku užijete až prekvapivo dosť, keďže dokonca aj in-game scény sú v niektorých prípadoch plne dabované, čo prináša podstatne lepšiu atmosféru do hry, keďže grafika ako taká nie je nijako očarujúca a je na nej badať rok 2012. Skladby, počas bojov alebo mimo, sú na tom ešte o dosť horšie. Jedná sa o typické gitarové rytmy a mdlé melódie bez nejakej originality, čo je na jednu stranu asi dopad samotnej predlohy s infantilným nádychom, ale ak si spomeniem koľko kvalitnej hudby vzišlo s oveľa detinskejších hier, tak to nemôžem nezarátať do nízkych bodov v celkovom hodnotení. A aké teda bude?

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti ConQuest entertainment a.s.