Dobre viete, že do toho budem zase raz ťahať city, pretože čo si budeme nahovárať, ja som proste taký a verím, že aj preto sa ku mojím textom, aspoň istá časť z vás, tak rada vracia. Ak patríte medzi nich alebo ste na tieto riadky narazili za zvuku premiérových fanfár, prišlite ste práve v momente, keď si idem vypísať zlomené srdiečko. Tretí test automobilu značky Škoda nás tentokrát dostáva do prostredia veľkého rodinného SUV, ktorého si v prvej generácii celosvetovo kúpilo takmer jeden milión zákazníkov – ak by vás to zaujímalo, tak na Slovensku sa predalo necelých jedenásť tisíc kusov. Reč je pochopiteľne o aute Škoda Kodiaq, ktoré nielenže naplňuje predstavu rodinného transportu z bodu A do bodu B, to všetko s adekvátnym puncom simply clever luxusu, ale súčasne sa tu rozprávame o päťdverovom elegánovi, s akým som sa po skončení testu lúčil doslova so slzami v očiach. Keď som pred mnohými rokmi predával rozmerovo podobné auto inej značky a prechádzal na síce kompaktnejší, ale čisto elektrický model, mal som pocit, že už si svoje pozadie nepotrebujem rozvážať v prehnane objemných karosériách. Pokladal som si otázky typu; načo máš tak veľký kufor, keď ho aj tak nikdy nevyužiješ? Načo máš terénny režim, keď jediným tvojím terénom je maximálne tak opľutý obrubník pred Kauflandom? A podobne. Súčasne som už vtedy mal s manželkou jasnú dohodu, že jedno dieťa bohato stačí, a preto nie je dôvod sa voziť v „autobuse“, keď nám vlastne vystačí niečo skromnejšie. Sú však pocity, ktoré máte v sebe tak nejako hlboko zakorenené, že aj keď sa ich rozhodnete udusiť a potlačiť, postačí jeden náhodný malý impulz a buchnutím dverí ste takzvane zase v tom. Ak chcete vedieť, čo všetko som si na druhej generácii Kodiaqu zamiloval a za čím mi naopak smutno nie je, tak pokračujte v čítaní.
Tie najzakladanejšie premenné, s ktorými pri hodnotení kvality nového spracovania u nás tak populárneho rodinného vozu budem teraz pracovať, už zazneli v úvode, avšak nemôžem vás pochopiteľne ochudobniť ani o menšie porovnanie generačných zmien. Na testovanie som dostal model 2,0 TDI 142 kW 4×4 v prakticky maximálnej Top Selection výbave – hodnota predmetného vozu je presne 61 tisíc, nový Kodiaq v uvedenej motorizácii začína na sume necelých 46 tisíc eur. Priestorom vyložene obrovské SUV narástlo na dĺžku o celých šesť centimetrov s tým, že výška sa naopak jemne znížila (rázvor: 2791 mm, dĺžka: 4758 mm, šírka: 1864 mm, výška: 1659 mm). Dizajnérom sa týmto krokom aj v kombinácii so signifikantným zadným C stĺpikom podarilo celkový vizuál priblížiť ku oveľa prémiovejšej konkurencii a pri pohľade z boku má človek pocit, že sleduje limuzínu dvojnásobnej až trojnásobnej hodnoty. Akokoľvek by sme v rámci zaoblenia tvarov karosérie mohli hovoriť viac o evolúcii než revolúcii, mne osobne exteriér vyložene učaroval, a to zo všetkých uhlov. Vnímanie dizajnu pochopiteľne aj naďalej ostáva silne subjektívnym zážitkom a ja tu nie som od toho, aby som niekoho presviedčal, avšak rovnako ako pri predchádzajúcich dvoch testoch vozidiel značky Škoda (v poradí Enyaq a Superb), tak aj v prípade toho aktuálneho som sa cítil ako v umeleckej galérii. Stojac pred obrazom a študujúc elegantné kontúry onoho monštra obúvajúceho dvadsať palcové disky, som dokázal narátať viac ako desať aerodynamických/originálnych riešení – nemám teraz vyložene na mysli do očí bijúci spojler v hornej hrane piatych dverí, ale napríklad voľným okom sotva postrehnuteľné prieduchy pred kolesami. Chromovaná maska so svetelným LED pásikom v strede, špeciálne v noci a v kombinácii s Matrix svetlami, vytvára doslova dojem mýtického Cyberpunk býka – pomáha tomu aj nárast šírky vozu, o čom ešte budem konkrétne referovať počas hodnotenia komfortu v interiéri.
Do istej miery sa na mojom rozcítení v rámci dizajnu podpísala aj zlatá metalíza, ktorú automobilka z Mladej Boleslavy nazýva slovíčkom „Bronx“, no najväčšie vášne v zmysle vizuálu jasne vyvoláva spracovanie zadných svetiel. Škodovka vyložene atypicky prepojila ľavú a pravú stranu svetiel v ich spodnej hrane, čím absolútne rozbila súčasnú modernu – všetky vozidlá využívajúce podobný koncept spojených brzdových pásikov majú totižto svetlá oveľa vyššie. Opäť by sme sa mohli krútiť okolo subjektívneho vnímania tohto nápadu, avšak osobne si myslím, že ak by strojcovia opisované spojenie dotiahli aj funkčne dokonca (čiže by svetlo svietilo po celej dĺžke, a teda aj v strede), väčšina tých kritikov by zmizla ako para nad hrncom. Po otvorení dverí a prvom očnom kontakte s interiérom ako takým však značná časť hundrošov už definitívne končí. Veď kto by sa nechcel posadiť do sedadiel vizuálne pripomínajúcich luxusné masážne kreslá zo salónov, ktoré v príplatkovej verzii dokážu nie len masírovať, ale súčasne aj ventilovať a vyhrievať. Testovaný model bol vybavený sedačkami s certifikátom od nemeckej firmy AGR, zameriavajúcej sa na tie najprísnejšie zdravotné štandardy v rámci držania ľudského tela v sede. V praxi sa mi potvrdilo, že aj po niekoľkohodinovej jazde bez prestávky som po opustení vozu nemal potrebu si vytrhnúť chrbticu a vybúchať ju klepáčom na koberce. Dokonca v čase testovania som po jednej prebdenej noci pri chorej dcérke pociťoval nepríjemnú bolesť v pravom boku, kedy stačila krátka jazda do kancelárie so zapnutým masážnym programom a hneď som sa cítil oveľa lepšie.
Ďalším prvkom luxusu sa dozaista stáva prešívaná koža, ktorou je potiahnutá stredná časť palubnej dosky a akási imitácia kameňa aplikovaná na plastovej lište tesne pod ňou. Škodovka sa v tomto smere pýši využitím recyklovaných materiálov a musím povedať, že akokoľvek sa mi páčilo ono retro rebrovanie pravej strany palubnej dosky v novom Superbe, tak Kodiaq to ešte o kúsok povýšil. Kvalita spracovania je na vysokej úrovni, aj keď som si všimol, že pri zatlačení na niektoré body interiéru je možné počuť nepríjemné vŕzganie a praskanie – na druhú stranu, to isté môžete dnes zažiť aj v dvojnásobne drahších vozidlách a nedávno som niečo podobné zažil v Tesle za stodvadsať tisíc eur. Prémiovo pôsobiaci interiér moderného automobilu by sa logicky nemohol zaobísť bez dotykového displeja. Pri konfigurácii Kodiaqu druhej generácie si môžete vyberať medzi desať alebo 13-palcovým centrálnym displejom. Neviem, či sa mám zase opakovať, no rovnako ako pri testovaní elektrického Enyaqu 85 a flotilového Superbu, tak aj v prípade aktuálnej novinky môžeme hovoriť o spoľahlivom pomocníkovi. Užívateľ má pomocou dvoch prispôsobiteľných pásikov v hornej a spodnej hrane obrazovky možnosť interagovať s vozidlom a rýchlosť odozvy na ťukanie prstami je porovnateľná s mobilným telefónom. Počas jazdy sa však nechcete v rámci nastavovania teploty alebo funkcie sedačiek nechať rozptyľovať, a preto je vám po ruke trojica fyzických prepínačov zvaných Smart dials. Ide o otočné mechanické kolieska s integrovaným displejom, ktoré je možné si čiastočne prispôsobovať. V podstate nimi viete regulovať klimatizáciu, ventilovanie lomeno vyhrievanie sedačiek, prepínanie jazdných režimov a podobne. Stačí len naslepo nahmatať pravou rukou príslušné koliesko a nemusíte sklopiť zrak mimo diania na ceste.
Keď už som vyššie vytiahol onen Superb, určite musím pri opise displeja za volantom spomenúť aj jeho oveľa citlivejšie zapracovanie do palubnej dosky – síce to stále pôsobí trocha akoby pri tvorbe auta dizajnéri interiéru najprv osadili „otáčkomer“ a až potom vymodelovali zvyšok, no tentokrát už nejde o tak vizuálne rušivý prvok. Obrazovka je dostatočne veľká i plne prispôsobiteľná a pod budíky si môžete, samozrejme, vložiť aj navigáciu. Za príplatok je možné si tie najdôležitejšie informácie nechať premietať cez head-up displej priamo na predné sklo. Palec hore dávam rovnako za zachovanie fyzických spínačov na oboch stranách vyhrievaného volantu a špeciálne za tlačidlo, ktorým sa expresne vypínajú tie najotravnejšie bezpečnostné asistenty – upozornenie na prekročenie rýchlosti a opustenie jazdného pruhu. Zadávanie smeru jazdy sa realizuje pomocou pravej páčky pod volantom a to nás pekným oslím mostíkom presúva do sekcie veľkosti odkladacích priehradiek. Škodovka kompletne vyčistila stredný tunel medzi prednými sedačkami, keďže elektronická ručná brzda má svoje miesto pri pravej nohe vodiča. V strede tak máme mnoho delených sekcií s možnosťou zasunutia rôzne veľkých pohárov (ide o pogumované a ľahko sa čistiace priestory) a dokonca dve oddelené plochy na bezdrôtové nabíjanie mobilných telefónov. Je škoda, že obe tieto plochy sú šikmé a ak máte skladací telefón formátu Flip, nebudete ho môcť bez nejakého vypodloženia dobíjať bezkáblovo – v aute, samozrejme, funguje bezdrôtový Android/Apple Car Play. Signifikantné simply clever riešenie čistenia oboch spomínaných obrazoviek zabezpečuje v prípade Kodiaqu praktický pomocník v podobe hranatej utierky. Kiežby niečo podobné mali všetky moderná autá.
Nárast šírky vozu spôsobil, že v porovnaní s prvou generáciou Kodiaqu som sa aj pri svojej výške necelých dvoch metrov necítil byť nijako limitovaný v zmysle priestoru okolo kolien. Pravé koleno som si pekne oprel o mäkké čalúnenie a ani na konci dlhej jazdy ma noha nebolela. V kabíne nájdete obrovský priestor, v ktorom sa dokáže uvelebiť štvorica ľudí súčasne a luxusne sa prepravovať na dlhé vzdialenosti – stredové miesto je síce dostatočne veľké, ale na cestovanie do diaľok by som ho extra nevyužíval. Istá miera komfortu je daná hlavne už spomínanými sedačkami, avšak svoje polienko do ohňa k tomu celému pridáva práve dostatočný priestor. Obrovský priestor nie je len záležitosťou kabíny ako takej, keďže stačí zopnúť spínač od automatického otvárania piatych dverí a razom sa pred vami otvorí kufor s objemom 910 litrov. V prípade sklopenia druhého radu sedadiel je možné dosiahnuť viac ako dvojnásobok, a to konkrétne 2 105 litrov. Kufor obsahuje všetky obligátne chytré riešenia s puncom značky Škoda a okrem série háčikov na tašky, sieťok a priehradiek so suchým zipsom v ňom nájdete aj QR kód s podrobným návodom na obsluhu všetkých tých „zlepšovákov“.
Škoda Kodiaq sa premiérovo síce predáva aj s plug-in hybridom (papierový dojazd sto kilometrov), avšak ja som sa musel v úvodzovkách uspokojiť s vôbec najvýkonnejšou verziou v podobe 2.0 TDI 4×4 – kombinovanou jazdou v meste aj na diaľnici som vedel spotrebu dostať s prehľadom pod hranicu siedmich litrov. Výkon 142kW a 193 koní v kombinácii s automatickou sedemstupňovou DSG prevodovkou je možné pochopiteľne využívať v rôznych jazdných režimoch a nechýba dokonca ani modus vhodný do terénu – centrálny displej vám pri ňom zobrazuje aktuálne vytočenie kolies, avšak absentuje v informácii o kolmom náklone. V akomsi strednom moduse reaguje auto na zopnutie plynového pedálu s jemnou latenciou (ako keby sa mu nechcelo), avšak stačí si to prepnúť do športu a odpich je oveľa intenzívnejší. Pohon všetkých štyroch kolies mi výrazne pomáhal aj na nespevnenej vozovke a nielen na nej – čo si budeme nahovárať, slovenské cesty sú jedna veľká nespevnená roľa – som mal možnosť opäť doceniť kvalitu adaptívneho DCC+ podvozku. Rovnako ako pri testovaní novej Superb Škodovky, tak aj pri Kodiaqu som si mohol užívať tlmenie nerovností a luxusné kopírovanie povrchu ciest to všetko bez toho, aby mi v ostrých serpentínach vyskakovala platnička. Prepínaním jazdných režimov je krásne poznať efektivitu DCC+ na intenzitu jazdy, ale všetky možnosti sa aj tak stretávajú v tom bode, kde je reakcia vozu za každých okolností suverénna a presná ako skalpel chirurga. Výsledkom toho všetkého je nasledujúca skutočnosť; nezávisle na rýchlosti, predmetné auto dokáže vliať nesmiernu istotu do žíl aj tých najbojacejších šoférov a posilniť tak celkový pocit ich bezpečia. Samostatnou kapitolou ostáva výborné odhlučnenie, nad ktorým som sa tak rozplýval v predchádzajúcom teste.
S odchodom tretej Škodovky z nášho rodinného vozového parku vo mne ostalo nepríjemné prázdno. Uvedomil som si, že akokoľvek mám rád svoj elektrický citrón a ten jeho neskutočne futuristicky znejúci zvuk, tak som sa asi príliš skoro vzdal idei o vlastníctve obrovského luxusného SUV. Presne takto intenzívnym dojmom na mňa druhá generácia Škoda Kodiaq zapôsobila a jedno je isté, ak sa rany z odchodu rýchlo nezahoja, začne vo mne hlodať potencionálne nebezpečná myšlienka o nákupe nového vozu. A môžete dvakrát hádať, ktorý model bude na prvom mieste prípadného zoznamu.
Za poskytnutí produktu na recenzi děkujeme společnosti Škoda
