Sme si vedomí oneskorenia našej recenzie na tento ultimátny výlet do 2D sveta Maria, avšak verím, že stále existuje tých zopár verných fanúšikov môjho "pera" (no homo), ktorí si jednoducho radi počkali na môj názor a zhrnutie. Všetko zlé je ako vždy na niečo dobré a fakt, že Super Mario Maker od svojho vydania pre Nintendo WiiU už kvasí na scéne nejaký ten týždeň, nám jednak dáva razantný odstup a nadhľad a potom samozrejme má samotná hra za sebou už aj tých zopár opráv a vylepšení. V tejto súvislosti si môžme teda konečne zobrať do ruky dotykové pero a skúsiť prácu videoherného dizajnéra, ktorým sa väčšina smrteľníkov nikdy nestane a verte, že to má svoje dôvody.

Tri roky pred mojím narodením, a teda v roku 1981, sa na scéne ukázal Mario. Malý inštalatér s talianskym akcentom, ktorý uchvátil celý svet a dodnes sú jeho dobrodružstvá súčasťou dospievania a detstva ako takého u miliónov hráčov ale aj ne-hráčov po celom svete. Kto by si to bol ešte pred desiatimi rokmi vedel predstaviť, že niekedy sa táto samotná séria dopracuje do časti akou je práve podtitul Maker. Tam kde Shigeru Miyamoto, a jeho talentované okolie, musel s každým novým dielom prinášať kopu originálnych nápadov, sa zrazu stávate aj vy jeho spolupracovníkmi a vďaka možnostiam platformy WiiU vstupujete na neprebádané pole dizajnérstva 2D hier. Super Mario Maker si síce berie pointu a akési pozadie budované v tejto sérii od roku 1981 až do dnes, ale vďaka tomu, že za hrou stojí samozrejme Nintendo, nie je to len o masovom likvidovaní korytnačiek a lezení po zelených kanáloch.

MM, ako to ja s obľubou skracujem, je totiž čisté biele plátno a štetec umelca je len vo vašich rukách. Tieto dva samotné prvky sú však bez potrebných farieb zbytočné a práve to farbivo, ktoré pretvára vaše idey do pohybu, je to, čo budeme dnes hodnotiť a opisovať. Bolo by zbytočné vám opakovať ako vyzerá technická stránka tejto série od môjho detstva až do súčasnosti. Pre vás je dôležité vedieť, že všetko beží tak ako má, hráč si môže neustále prepínať akési šablóny a podklady z celej tej plejády 2D častí tejto série (vrátane modernej doby), ktorá je tu s nami už viac ako tridsať rokov a ako celok to funguje bez jediného nedostatku. Podstata každej recenzie na hru tohto typu (áno, je ich tak zúfale málo, ako málo je kreativity vo svete videohier) by sa mala držať toho milióna ciest, po ktorých sa s ňou môžete vybrať. Celá hra alebo jej ponuka je striktne rozdelená na dve časti. V tej jednej funguje váš profil ako autora desiatich unikátnych levelov, ktoré môžete šíriť po celej zemi a v tej druhej si jednoducho zahráte všetky tie výtvory, ktorých sa stihlo do dnešného dňa spracovať naozaj viac než milión!

Niektoré sú slabšie, niektoré sú šialené a niektoré sa už teraz považujú za umelecké diela. Hra nikoho nešikanuje a vašich desať políčok v online zozname máte istých aj keby ste tam vytvorili holú zem bez jedinej prekážky. Podmienkou na úspešné hodenie svojho diela do éteru je fakt, že váš level je možné prejsť, čo musíte logicky sám absolvovať ešte predtým, než vám Nintendo povolí ho nahrať online. Hráč má možnosť ako autor a divák prideľovať ku každej trati svoju unikátnu hviezdu, ktorou ohodnotí majstrovstvo práce svojho kolegu. Následne rovnako vidí prehľad toho, kto a v akom počte hral a prešiel jeho level. Kompletné štatistiky sú navyše zdieľané cez MiiVerse a táto služba samozrejme potom pod každou úrovňou združuje rovnako komentáre hráčov, čo ju hrali a chcú k nej vyjadriť svoj názor. V tomto ohľade nemám k hre žiadne negatíva, snáď až na náročnejšie vyhľadávanie konkrétnych levelov od mojich kamarátov, ktoré sa uskutočňuje zadávaním unikátneho kódu (ach to Nintendo a jeho kódy). Komu by prekážal charakter Maria, tak ponuka je natoľko široká, že aj vďaka Amiibo postavičkám si do hry môžete preniesť unikátne obleky zo sérií ako Metroid či nedávneho hitu Splatoon.

Ešte než začnem s opisom spomínaných farieb, pasteliek a sochárskeho náradia, je potrebné spomenúť pár viet okolo ovládania. Samozrejme, že bez hlavného U-pad zariadenia si MM nezahráte. Jeho dotyková obrazovka je totiž alfou a omegou pri interakcii vytvárania levelov a všetko sa našťastie podarilo autorom preniesť do rozumnej podoby. Museli totižto vyvážiť dva aspekty, a to keď držíte v ruke pero za účelom tvorby a v sekunde potrebujete prepnúť priamo do hry, aby ste si otestovali vlastnú časť výtvoru. Toto všetko je umožnené jedným tlačidlom (hra/tvorba), ktoré budete používať asi najviac zo všetkých. Po jeho aktivácii sa vám teda konečne otvorí ona ponuka predmetov z itemu. Ich počet a členitosť nie je od prvej minúty s hrou nejako obrovská, naopak, dalo by sa povedať, že je pomerne chudobná a sústredí sa na pomalé učenie ako tvoriť bez toho, aby vás zahádzala kvantom možností hneď na štarte. Musím priznať, že nie som stále presvedčený na akom princípe pracuje automatické rozširovanie nových ponúk v editore. Od vydania to bolo nastavené trocha nešťastne na niekoľkodňový cyklus, čo Nintendo nakoniec prehodnotilo a pomocou opravy aj zmenilo. V súčasnosti sa vám jednoducho počas hrania ozve krátka informácia, že tutorial bol rozšírený o nové predmety a je na vás či sa do neho chcete pozrieť okamžite alebo neskôr.

Samotné možnosti participujú na tej nekonečnej vlne nápadov od pána Miyamota, ktoré si môžete pretransformovať do vlastných a vytvárať tak niečo, čo by sa normálne do plnej hry nikdy nedostalo. Stačí, ak si pozriete len zopár najlepšie hodnotených levelov z tejto hry a určite pochopíte o akých možnostiach sa tu bavíme. Ja sám som sa snažil byť čo najviac kreatívny ale musím priznať, že po pár prácach som začínal pociťovať úpadok múzy, a tak som radšej prešiel do sekcie challenge, v ktorej si vás hra automaticky otestuje zo schopností zvládať prechody už vytvorenými úrovňami. Za ich absolvovanie vás potom odmeňuje odomknutím nových predmetov, čím je zabezpečená motivácia pre hráča skúšať prechádzať aj výtvory menej zaujímavé a nápadité. Na samotný záver som si už nechal klasicky zvukovú stránku. S tou sa napríklad spája aj možnosť vytvárať do hry vlastné zvukové efekty, ktoré jednoducho nahráte cez mikrofón v ovládači WiiU. Bohužiaľ tieto zvuky nie je možné aktívne zdielať do sveta, a teda ich ukladať do levelov, ktoré by si mohli zahrať aj ostatní. Slúžia teda len pre vás a vaše potešenie, čo je určite škoda, ale Nintendo sa tak chráni pred možným zneužitím tohto aspektu. Ak ste niekedy hrali čo i len jedného 2D Maria, tak vám skladby znejúce jeho editorom asi pripomenú zábavu strávenú u tejto legendy a nikto nemohol očakávať, že bude v hre znieť niečo iné než napríklad povestná melódia tak úzko spojená so značkou Mario.

Konečné hodnotenie sa odvíja hlavne z obrovskej nostalgie, ktorú dokáže navodiť len jedna firma. Nintendo nám hrou Mario Maker ponúka jednak sebarealizáciu a potom pod sebou tak trocha kope jamu, keďže potenciál tejto značky je natoľko razantný, že do budúcna by sme sa už nemuseli pokúšať investovať do žiadnej novej 2D časti tejto IP. Aj keď ako poznáme Nintendo, tak oni si už na nás niečo nachystajú a bude to v takej kvalite, že na MM zabudneme ešte skôr, než sa stihneme dovaliť do obchodu a otrčiť peňaženku. Tak či onak, body tejto hre zrážam za jemné nedostatky v oblasti prepojenia friend listu vášho WiiU s online možnosťami hry a potom aj malému počtu levelov, ktoré je možné nahrať do éteru. Chápem, že tou číslovkou desať, sa Nintendo chráni pred spamom zbytočných blbostí nahraných na ich server, ale ak tento počet do budúcna nenavýšia, stratia tak minimálne veľkú časť hráčov, ktorých baví sledovať ako iní trpia v ich úrovniach a umierajú na každom kroku. Mimochodom, hra počíta každú smrť a zaznamenáva ju jednoduchou značkou tak, aby ste mohli vidieť kde pohoreli ostatní a kde naopak prešli bez zaváhania. Týmto je zabezpečené zdokonaľovanie daných levelov a ich neustála propagácia.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti ConQuest entertainment a.s.