Dex bol prvýkrát ohlásený na Kickstarteri ešte v roku 2012. Jeho kampaň bola úspešná a podarilo sa vyzbierať viac než dvojnásobok požadovanej čiastky. V roku 2014 bol hráčom sprístupnený Early Access a približne o rok neskôr české štúdio Dreadlocks Ltd vydalo plnú verziu. Nenašťastie sa vývojárom vychytať všetky bugy a mnohé z nich patrili do rangu zásadných. Za to sa zákonite dočkali istej kritiky, ale ku cti im slúži, že nezaháľali. Výsledkom je Enhanced version, ktorá vyšla v rámci bezplatného updatu.

Nebudem strácať čas písaním všetkých vylepšení, ktoré ponúka enhanced version. V zásade ide o tú istú hru a okrem pridania nových jazykov sa najpodstatnejších vylepšení dočkala samotná hrateľnosť. Tvorcovia nielenže jemne vylepšili AI vašich protivníkov, ale predovšetkým opravili viaceré viac či menej zásadné bugy. Mimo iné pridali aj možnosť manuálneho ukladania kedykoľvek a kdekoľvek. Práve tá mala byť v hre nielen podľa mňa implementovaná od začiatku. Spoliehať sa na checkpointy nebolo práve najšťastnejším riešením a u niektorých hráčov daný systém mohol viesť aj k zdanlivo bezvýchodiskovej situácii a opakovaniu celej kapitoly. Tento problém je už každopádne minulosťou. Teda nie tak celkom, na jednom mieste som sa zasekol práve kvôli použitiu manuálneho savu a situáciu vyriešil až opätovný pokus, bez jeho využitia. Všetko ostatné sa v zásade dá akceptovať a a nejde o niečo, čo by radikálne narúšalo celkový zážitok.

Dex sa na úplnom začiatku tvári ako klasická plošinovka. Hneď v úvode si odskúšate jednoduché hackovanie a potom nasleduje krátky postup sprava doľava s využívaním skákania, či lezenia po rebríkoch. Dex je však plnohodnotné RPG, čo sa ukáže veľmi skoro. Netrvá to dlho a hra vás vyhodí takmer priamo uprostred veľkého žijúceho mesta Harbor Prime. Hlavná úloha je daná, lenže vôbec nič vám nebráni dôkladne preskúmať jednotlivé lokality v rámci ktorých sa pohybujete nielen doprava, či doľava, ale aj v rámci budov. V meste nechýbajú ani obligátne kanalizácie a na niečo zaujímavé môžete naraziť aj na strechách.

Hlavnou devízou je jednoznačne atmosféra. Nielenže je každá lokalita dostatočne osobitá a zaujímavá, ale svet pôsobí živým a uveriteľným dojmom. Toto konštatovanie platí aj na všetky NPC, s ktorými prídete do kontaktu. Naozaj každá postava je osobitá a nestane sa, že by vám splývali. Škoda, že komunikácia s nimi je zjednodušená a po splnení konkrétnemu questu sa stávajú nadbytočnými väčšinou opakuje tie isté veci. Na druhú stranu dôležitejšie z nich občas reagujú na vaše činy a keď ich oslovíte neskôr, dočkáte sa zaujímavých poznámok. To len podporuje ilúziu žijúceho sveta, aj keď dialógy mohli byť sem-tam napísané aj lepšie. Podstatné je, že nechýba česká lokalizácia, aspoň v podobe tituliek.

Práve vedľajšie questy sú tým najzábavnejším. Občas nie je úplne jasné, ako postupovať, či kde hľadať stopy, ale ich úlohy sa držia sympaticky pri zemi a dokážu vás osloviť. Tým, nechcem povedať, že by ústredná zápletka výrazne strácala, akurát neprináša nič zásadne nové. Príbeh modrovlásky Dex je presne tou klasickou archetypálnou zápletkou o vyvolenej osobe a boji s megakorporáciou. Nevadí to, pretože je podané dostatočne elegantne, ale vyťažiť z nej mohol aj viac. Napríklad tesne pred koncom príde s jednou zaujímavou myšlienkou, ale v ďalšom deji ju nestačí dostatočne rozviesť, pretože koniec je na dohľad. Nijak výrazne mi to našťastie nevadilo a nechýbalo mi ani trojrozmerné spracovanie, či prepracovanejšie animácie.

V priebehu hry budete vašu postavu vylepšovať a je iba na vás čomu dáte prednosť. Spravíte z nej majstra v boji na blízko, alebo sa zameriate na viac na strelné zbrane? Alebo skúsite vypracovať obe schopnosti, s tým, že budete kašlať na charizmu, či páčenie? Ďalší postup si tým nezakopete, nakoľko občas môžete postupovať jemne odlišnými cestami a každá úloha zvykne mať viacero riešení. Okrem toho môžete využívať aj implantáty, ale ani nemusíte. Priebeh vám však môžu spríjemniť, elektrina či toxické plyny vám už nebudú ubližovať, nablízko budete pôsobiť vyššiu škodu, môžete skákať vyššie a sprístupniť si tak inak neprístupné miesta a podobne. Ich počet vo vašom tele je každopádne obmedzený a treba si dobre rozmyslieť, ktoré z nich naozaj využijete.

Pri plnení questov si okrem niekedy trochu ťažkopádnych, ale stále obstojných, súbojov užijete aj hackovanie. To je výrazné arkádové a hoci ide o spestrenie a nemôžem ho vyložene kritizovať, vedel by som si ho predstaviť spracované aj lepšie. V zásade sa pohybujete do všetkých štyroch strán a aby ste si sprístupnili potrebné údaje, musíte si strieľaním poradiť s obranami rôzneho typu. V realite si môžete kúpiť aj rôzne pomôcky a vďaka nim to pôjde ľahšie. V minimálne jednom príbehovom momente naviac hackovanie môžete aj preskočiť.

Dex síce nie je dokonalá záležitosť, ale je veľmi chytľavá a na tých 15 hodín vás dokáže zabaviť. A keďže ponúka aj istú variabilitu a viacero ukončení, znovuhrateľnosť je viac-menej zaručená. V porovnaní s nedávnym cyberpunkovým Technobabylonom síce ústrednou zápletkou, či dialógmi stráca, je to asi jediná výraznejšia kritika, akú jej môžem adresovať. Vlastne to ani nie je kritika ako taká a hre udeľujem palec nahor.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Dreadlocks. Recenzia je venovaná pamiatke Jana Jirkovského.