Ešte chvíľu a už tam budeme. Je 8 hodín večer a naša loď čoskoro zakotví na Edwards Island. Jonas a Ren sú plní očakávaní, hoci každý zrejme z iných dôvodov. Jonas je tu úplne nový a nikoho poriadne nepozná. Je vidieť, že sa snaží zapadnúť a v zásade je to sympaťák. Mojou povinnosťou ako jeho nevlastnej sestry by malo byť uľahčiť mu to, ale uvidíme, ako sa situácia vyvinie. Ren si to chce hlavne poriadne užiť. Vlastne mi ani nepovedal, kto všetko tam bude. Ale to nevadí, dokážem sa prispôsobiť, pretože to som celá ja - večne optimistická Alex, ktorá nerada kazí akúkoľvek zábavu. Alebo...
Tak sme konečne na ostrove. Len, čo sme zakotvili a vystúpili, Jonas ma požiadal o chvíľku osamote. Chvíľu som premýšľala, čo odo mňa chce a prečo to nemohol povedať skôr, ale to je jedno. Nevidím mu do hlavy a neviem sa plne vžiť do jeho situácie, hoci ho plne chápem. No už je to za nami a pomaly postupujeme na miesto stretnutia. Akoby tu ani nik nežil. Vlastne by sme sa to po nociach ani nemali zdržovať, hoci to je na tom to najlákavejšie. A potom sú tu tie miestne mýty. Pokiaľ podľa nich na konkrétnych miestach naladíte rádio na špecifické frekvencie, budete počuť duchov. To znie vzrušujúco!
Okrem mňa, Jonasa a Rena, je tu ešte Clarissa a Nona. Nonu až tak dobre nepoznám, ale s Clarissou sú najlepšie kamarátky, takže nie je prekvapením, že sú tu spolu. Okrem nich dvoch však už nedorazil nikto iný. Očakávala som väčšiu účasť - asi som bola naivná. Nebude to až taká zábava, pretože Clarissa ma príliš nemusí a obe vieme prečo. Hoci to vôbec nebola moja chyba a asi jej stále jej nedošlo, že sa ma to dotklo rovnako. Pokiaľ to bude možné, pokúsim sa jej taktne vyhýbať. Ren dal jasne najavo svoj záujem o Nonu, takže sa budem najskôr zdržovať hlavne s Jonasom. Uvidíme ako sa tento večer vyvinie.
Nezačalo sa to najlepšie. Posedieť na pláži, počúvať vlny, popíjať pivo – to znie takmer ideálny plán. Ale to by tu nemohla byť Clarissa, ktorá sa zase pokúsila vyvolať drámu. Mala som viacero možností¸ ako na ňu reagovať a nakoniec som sa rozhodla tak, ako som v danom momente uznala za vhodné. Nenechám si predsa pokaziť si celý deň! Radšej sa vyberám s Jonasom a Renom k blízkej jaskyni, kde si overíme, čo je pravdivé na tých mýtoch. Rádio mám samozrejme pri sebe a jeho ovládanie je mimoriadne jednoduché, takže si to hneď overím v praxi.
Fungovalo to....no fakt neviem, čo si mám o tom myslieť. Skúšať to možno nebol najlepší nápad, keďže sme tu úplne sami. Človek si hneď spomenie na všetky tie teenagerské horory, aké kedy videl. Isteže sú to len hlúpe filmy, ale vysvetlite to vašej fantázii, ktorá pracuje na plné obrátky. Jonas tomu taktiež nijak nepomohol, keďže zmizol v útrobách jaskyne. Vraj tam niečo videl. To je mi teda logické správanie. Ja keď vidím niečo podozrivé, snažím sa tomu skôr vyhýbať a teraz budem musieť ísť za ním. Pomaly teda vliezam dovnútra...
Nakoniec som Jonasa našla a pri prieskume sa nám podarilo naraziť na podivný objekt. Znova som skúsila svoje rádio a niečo sa stalo. Mám pocit, akoby sa niečo pohrávalo s mojim rozumom, pretože to, čo sa stalo vzápätí, nedáva žiadny zmysel. Z ničoho nič sme sa s Jonasom ocitli niekde inde na ostrove. Vôbec netuším, čo sa stalo s Renom, Nonou a Clarissou, ale prvý krok je jasný. Musíme sa vydať smerom ku komunikačnej veži a pokúsiť sa privolať pomoc. Podľa mapy by nemala byť ďaleko a možno cestou niekoho stretneme. Dobrodružstvo sa začína! Musím to brať s nadhľadom, inak sa zbláznim.
Dostali sme sa do veže a Jonasovi sa podarilo odomknúť dvere – je ešte všestrannejší ako som si myslela – ale potom sa začali diať podivné veci. Telefón by vôbec nemal fungovať, lenže on zazvonil a na jeho opačnom konci bol Ren! Neznel práve najistejšie a vyvolalo to vo mne obavy. V rýchlosti povedal, kde sa nachádza a potom sa ozvala druhá linka – Clarissa. Teraz mám dve možnosti. Buď ísť najskôr zachrániť Rena, alebo sa vydať pomôcť Clarisse. Nerada to priznávam, je to iba na mne. Ostrov nie je vyložene veľký, ale priechod ním je pomerne pomalý a nie vždy je jasné, kadiaľ ísť. Našťastie sú skoro všade informačné tabule a vo dvojici nám to s Jonasom ubehne rýchlejšie. Nemáme na čo čakať a tak okamžite vyrážame.
Nemôžem uveriť tomu, že je koniec. Hlavne čím skôr preč z tohto miesta. Nebola som si vždy istá svojimi voľbami, pretože občas nie je jednoduché sa rozhodovať v zlomku sekundy... nie, momentálne na to nechcem myslieť. Myšlienka, že som mohla spraviť aj viac, ma nie a nie opustiť, ale teraz to už aj tak neovplyvním. Ostanú len spomienky.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Night School Studio
