Priznávam. Minimálne do včerajšieho dňa som bol hater virtuálnej reality. Čítal som, videl som, počul som množstvo príbehov a rozprávok o tom aká bude virtuálna realita skvelá. Pred rokom som dokonca sám vyskúšal Oculus Rift, na ktorom som mal možnosť vyskúšať špeciálnu prezentáciu tvorenú v Unreal Enginu. Nemôžem povedať, že by som bol sklamaný ale do nadšenia mali moje pocity na míle ďaleko.
Gamescom 2015. Kolega sa vracia z prezentácie zariadenia HTC VIVE a nešetrí chválou. Jeho reakcie ma nechávajú chladným a informácie skôr filtrujem. Spomínam si, že rozhodne použil slová – budúcnosť videoherného priemyslu.
Intel Extreme Masters 2016. Prichádzam do miesta určeného pre novinárov a po pravej strane si všímam stánku Intelu, v ktorom prezentuje svoje najnovšie technológie. Z tabule s čiernym nápisom zachytávam len – VIRTUAL REALITY. Pristúpil som bližšie, aby som zistil, o ktorý konkrétny typ VR sa konkrétne jedná. HTC VIVE. Kolega okamžite spúšťa oslavné hlášky a pripomína si zážitky z Gamescomu. Tento krát som ale informácie nefiltroval a pozorne som načúval jeho slovám. Keďže sme do press roomov dorazili medzi prvými, fronta na testovanie tohto zariadenia bola veľmi krátka, neváhal som, zaradil sa a ďalej počúval oslavné slová kolegu.
Po pár minútach čakania som sa konečne dočkal. Pristúpil ku mne poľsky hovoriaci pán, ktorý mal na starosti prezentáciu zariadenia HTC VIVE a spustil na mňa poľskú smršť slov. Taktne som mu vysvetlil, že okrem slova „szukat“ nerozumiem ani jedinému slovu. Do you want to try it? Yes! Off course!
Na hlavu mi nasadil helmu s príjemným dizajnom, na ušiach mi pristál kvalitný headset a do rúk mi boli vložené dva ovládače, s pomerne zvláštnym dizajnom. Držali sa však príjemne a využívali prevažne ukazovák (ako trigger) a palec (touchpad mixnutý mechanickým tlačidlom, podobne ako u PS4 len v pogumovanom prevedení). Držanie ovládača pripomína držanie strelnej zbrane, čo sa prejavilo veľmi pozitívne pri hraní FPS dema.
Zaznelo z headsetu, nesmelo som odpovedal a čakal čo sa stane. Hlas ma informoval o tom, že sa spoločne vypravíme na dno oceánu. Nastala tma a ako sa začal postupne zvyšovať jas s prekvapením som zistil, že som úplne niekde inde. Na dne oceánu. Zimomriavky mi obliali celé telo a mne sa v nemom úžase zastavil dych. Z headsetu sa ozvalo – preaty cool hmm? Rozhodne! Pomaly som vykročil po palube potopenej lode a snažil sa vnímať každý detail, ktorý bol tvorený tisíckami maličkých rýb, ktoré naozaj reagovali na pohyb ovládačov a báli sa vašich pohybov. Z diaľky sa ozval prenikavý zvuk, ktorý naznačoval, že sa niečo blíži. Naozaj sa aj blížilo, len som sa samozrejme díval nesprávnym smerom. Turn around, zaznelo z headsetu a v tom som to uvidel. Obrovská veľryba mierila smerom k vraku lode a vlastne priamo ku mne. Priplávala k prednej palube do vzdialenosti, že som si na ňu mohol siahnuť. Pozrel som sa jej priamo do oka, ktoré vzápätí žmurklo a veľryba sa pobrala po svojom.
Demo druhé bolo obdobné ale z hlbokého oceánu ma za menej ako päť sekúnd preniesla na obrovskú skalu. Pri pohľade dole ma naozaj šteklilo na pätách. Intenzívny pocit reality sa skutočne dostavil a mal som naozaj strach vkročiť do miesta, kde po do mnou nebolo nič len hromada skál a obrovská výška. To bolo celé ale veľmi intenzívne. Na rad prišli demá, ktoré sa skutočne dajú považovať za hry a možno aj tak trošku za budúcnosť videohier.
Pred očami sa mi objavili digitálne repliky ovládačov, ktorých pohyb bol absolútne presný v náveznosti na moje pohyby. Stlačením ľavého touchpadu sa z ovládaču začal fúkať balónik, pričom za pomoci dotyku po touchpadu ste si mohli vybrať farbu akú balónik bude mať. Pravým ovládačom ste balónik jednoducho odhodili do priestoru, kde ste sa s ním mohli ľubovoľne hrať. Koľko balónikov v priestore bude, záležalo len a len na vás. Keď si pred očami nafúknete prvý balónik a uvidíte z akou ľahkosťou s ním je možné manipulovať, poviete si – sakra, ono to je skutočné, virtuálna realita skutočne funguje
Namiesto nafukovania balónikov sa mi v rukách objavili dve pištole, na ktorých bola možnosť prostredníctvom touchpadu zvoliť režim streľby – klasická strela, dávka, samopal a laserová strela. Hra sa odohrávala v aréne, v ktorej ste stáli uprostred a robotický nepriatelia na vás útočili v 360 stupňovom uhle. Zbraň bolo možné zmeniť za štít jednoduchým pohybom ruky za hlavu, v ten moment ste miesto zbrane držali v ruke nepriestrelný balistický štít z polopriehľadného skla. Streľba bola príjemná a naozaj som mal pocit, že strieľam vďaka vibráciám, ktorými ovládač disponuje. Presnosť streľby bola neuveriteľne presná, proste som vždy trafil tam kde chcem bez kompromisov.
Posledným kúskom, ktorým disponovala prezentácia bola vylepšená verzia populárneho titulu Fruit Ninja z dotykových zariadení. Tento krát ste ale nevyužívali na sekanie jednotlivých ovocných plodov matlanie prstom po obrazovke ale pohybový ovládač, ktorý sa transformoval do podoby katany. Nie je potreba asi zdôrazňovať, že presnosť vášho švihu katanov bola takmer chirurgická... to mi pripomína, že za pár rokov by doktor v pohode mohol sedieť v neďalekej miestnosti a operovať pomocou robotov spojených s virtuálnou realitou. Hmm? Znie to rozhodne zaujímavo. Čo myslíte?
Moje zážitky som sa vám snažil predať čo najživšie a najpresnejšie, či sa mi to podarilo nechám na vás. Zážitok, ktorý mi poskytlo zariadenie HTC VIVE bol rozhodne intenzívny a to čo som videl považujem za nový level videohier. Pravdou je, že toto aj ďalšie zariadenia tohto charakteru trpia množstvom neduhov, ktoré snáď vyrieši čas. Nebudem sa o nedostatkoch zbytočne rozpisovať, miesto toho ich skúsim vymenovať v odrážkach – cena, káble, nedoriešený pohyb a potila sa mi hlava...
