Spomínate si ešte na prvý Need for Speed? Písal sa rok 1994 a málokto čakal, že séria bude mať takú dlhú životnosť. Koncom minulého roku dorazil na konzoly zatiaľ posledný prírastok, ale PC hráči ostali dočasne ochudobnení. Nie nadlho a po pár mesiacoch si môžu adrenalínové jazdy užívať aj oni. Nový diel, príznačne pomenovaný Need for Speed je oficiálnym rebootom celej značky. Súčasne predznamenáva návrat k tuningu a undergroundovým pretekom.
Hlavným ťahákom je účasť pretekárskych ikon - menovite sú to Ken Block, Magnus Walker, Akira Nakai, Shinichi Morohoshi a skupina Risky Devil. Že nie ste až takí fanúšikovia tejto subkultúry a neviete o koho ide? Nevadí, vďaka hraným sekvenciám si ich užijete naplno. Áno, nový Need for Speed má hrané scény slúžiace akémusi príbehu. Presnejšie povedané pokusu o príbeh. Nekoná sa žiadne Rýchlo a Zbesilo, v konečnom dôsledku tvorí zápletku len hromada momentov, kde postavy neustále riešia autá a chcú si dokazovať, že sú najlepší. Neberte to zle, potrebám hry to nakoniec plne vystačuje a bude vás to hnať dopredu. Na profesionálne výkony však samozrejme nie je priestor. Nechýbajú tak neprirodzené pohľady do kamery, umelé pozdravy a ani dialógy nepísal žiaden majster svojho remesla. Ale to vôbec nevadí, alfou a omegou hry je predsa niečo úplne iné.
Hneď na úvod vás čaká výber jedného z troch počiatočných áut a tutoriál rozdelený na tri krátke misie. Vaše prvé auto síce nie je žiadna sláva, ale v garáži si ho budete môcť postupne vylepšovať ku svojej spokojnosti. Pokojne ho však môžete vymeniť za iný model. Starý však nemusíte predávať, v garáži totiž máte ďalšie štyri voľné miesta. Takmer každé kúpené auto pritom môžete ľubovoľne vylepšovať a to aj po stránke vzhľadu. Customizácia je naozaj rozsiahla a fanúšikovia podobných prvkov môžu len týmto stráviť pekných pár hodín.
Po skončení tutoriálu sa znova ocitáte uprostred nočného mesta a je na vás, či sa vrhnete na preteky, alebo ho budete preskúmavať. Druhá možnosť vás pravdepodobne rýchlo omrzí, nakoľko Ventura Bay pôsobí prázdnym dojmom. Okrem tých pár collectibles v ňom nenájdete takmer nič zaujímavé a už vôbec nie žiadneho živého človeka. Nebyť tých pár okoloidúcich vozidiel a občasných zásahov polície, tak je to čísté mesto duchov. Iste, Need for Speed nie je Carmageddon a mať na chodníkoch okoloidúcich by mnohých zvádzalo k testovaniu ich odolnosti, ale i tak to zamrzí.
Hlavná kampaň je rozdelená do piatich rôznych typov misií – Speed, Style, Build, Crew a Outlaw. Niekedy stačí dôjsť do cieľa v ľubovoľnom poradí, inokedy treba vyhrať. Nie vždy je cieľom dosiahnuť najrýchlejší čas, ale napríklad najlepšie zvládnuť driftovanie, či už v skupinkách, alebo samostatne. V zásade je však väčšina misií o tom istom a po čase vám začnú splývať. Stereotypu sa čiastočne vyhýbajú iba Build a Outlaw misie. V Build sekcii napríklad musíte občas vylepšiť auto požadovaným spôsobom, alebo dosiahnuť potrebnú rýchlosť priamo na ceste. Outlaw vám zase často zadáva úlohy, pri ktorých budete zosmiešňovať miestnu políciu. Nechýbajú ani postupne sa odomykajúce vedľajšie trate. Pokiaľ sa vám náhodou nepodarilo vyhrať niektorú príbehovú misiu, nevadí – môžete sa o to pokúsiť ihneď, ako sa daná trasa sprístupní mimo kampane. Hodí sa ešte poznamenať, že obtiažnosť je spočiatku nastavená nižšie, v úplnom závere sa ale výrazne dvíha. A umelá inteligencia do istej miery podvádza.
Keď sa vrátim k polícii, nemôžem sa vyhnúť istej kritike. Jej schopnosti sú žalostné a je až príliš ľahké ujsť im aj s pomalším autom. O výrazné problémy si nekoledujete ani pri dlhších naháňačkách a zvýšenom heat leveli. Prinajhoršom stačí v plnej rýchlosti nabúrať a hra vás teoreticky vyhodí na odlišnom mieste a v opačnej pozícii ako sú vaši prenasledovania. Tým sa dostávame k ďalšiemu prvku a to jazdnému modelu. Ten je čisto arkádový a pokiaľ to nevpálite v plnej rýchlosti do nejakej prekážky, vôbec nič sa nedeje. Vaše vozidlo sa poškodzuje iba vizuálne a aj pri búračkách stratíte maximálne pár sekúnd. Po nich sa totiž znova ocitáte v plnej rýchlosti na trati. Osobne mi to neprekážalo, ale viem si predstaviť, že nie všetci z toho budú nadšení. Kritikov však môžu uspokojiť dve veci – podpora volantu a dokonca aj manuálneho radenia, pričom ani jedno z toho si konzoloví hráči užiť nemohli.
Jediná ďalšia výhoda oproti konzolám sa týka vyššieho rozlíšenia. A naozaj, mesto ako také vyzerá v rýchlosti výborne, pričom engine Frostbite plní svoju úlohu na jednotku s hviezdičkou. Bohužiaľ Ghost Games nikto nevysvetlil, že podpora myší je normálna vec a nebudete ju môcť využiť ani počas pretekov, ani v rámci mapy, alebo herného menu. Podivné je aj mapovanie kláves, ktoré udrie do očí hneď po zapnutí. Týka sa to nielen ovládania samotného auta, ale aj možnosti sprístupnenia menu, čo sa nedeje cez klávesu escape ako je to zvykom. No, aspoň v niečom je táto séria výnimočná.
Údajnou výhodou titulu je možnosť kedykoľvek sa stretnúť s súboji s inými živými hráčmi. Ale úprimne, ani po viacerých odohratých hodinách som neprišiel na nič, čo by opodstatňovalo nutnosť byť neustále online. Komunikácia s inymi hráčmi je výrazne obmedzená a do pretekov ich môžete pozvať iba jedným tlačidlom. No a pokiaľ sa chcete sústrediť na hlavnú kampaň, môžu vám byť reálni hráči jazdiaci hoci aj v protismere vašej trate skôr na obtiaž. Prečo sa hra nedá prepnúť do offline módu? Jediné, k čomu je súčasný systém je dobrý, je to, že neumožňuje pauzovať. Čiže aj pri prezeraní menu bude čas naďalej bežať. To je teda výhoda ako remeň.
Nový Need for Speed pritom v jadre nie je nevydareným titulom. Vďaka tuningu a slušnej atmosfére Ventura Bay ma dokázal baviť hodiny a to aj napriek viacerým nedostatkom. Ale nie je to úplne ono. Je to iba obstojný reboot a nerád by som veril, že ide o kvalitatívny strop. Need for Speed má naviac. Ale možno vám nič z toho, čo som napísal vadiť nebude. Prajem vám to.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti EA Games
