Osobne som sa tesne po potvrdení prekladu hry Tokyo Mirage Sessions #FE pre západný a Európsky trh dosť čudoval, keďže s ohľadom na jej koncept a grafický štýl by ma nikdy nenapadlo ju očakávať v našich končinách a to aj za predpokladu, že dozná jemnej cenzúry a úprav. Nakoniec sa však tento crossover, medzi slávnymi univerzami Shin Megami Tensei od firmy Atlus a Fire Emblem od samotného Big "N", dostáva v týchto dňoch oficiálne na pulty obchodov v kompletne lokalizovanom porte a samozrejme exkluzívne pre Nintendo WiiU. Tento mix ťahovej RPG s akčnými prvkami na pozadí umelého stereotypu japonskej pop kultúry, ktorá je v určitých momentoch tlačená doslova do extrému, si teda na nejakých šesťdesiat hodín zasadol rovno do centra mojej pozornosti a z výsledných dojmov sa vám teraz pred očami rozvíja moje konečné hodnotenie. Dokáže hra, primárne vytvorená pre odlišnú kultúru detí vychádzajúceho slnka, zaujať aj priemerného Európana s chuťou skúsiť niečo nové v segmente video hier?
Ono trocha bizarného spojenia, ktoré pramení z originálnych sérií, nemôže uškodiť a som presvedčený o tom, že ako Atlus tak Nintendo to v tomto prípade mysleli viac ako dobre. Avšak iná vec už je samotný výsledok, ktorý už na prvý pohľad jasne zadefinuje hranice, cez ktoré nepustí nikoho, kto by nebol schopný vydržať rýdzu Anime kultúru premiešanú farbami pestrými ako papagáj. Príbeh sa začína zoznámením s mladými stredoškolákmi, ktorých vedie sedemnásťročný Itsuki Aoi. On a jeho skupinka si dáva rande uprostred prebiehajúceho koncertu na námestí Shibuya v Tokiu (predlohou pre hru je reálna časť tejto japonskej metropoly, v ktorej sa hráč môže voľne pohybovať), kde náhle prichádzajú do kontaktu s nečakaným zlom. Temné sily opantajú myseľ tamojšieho moderátora a než sa stihnú naši budúci hrdinovia spamätať, prechádzajú cez pekelný portál do sveta démonov a nebezpečných príšer. Príbeh ako taký by sme mohli zaradiť do šedej zóny poviedok z pera násťročnej naivky. Tá, túžiac po kariére popovej speváčky, sníva o žiariacich šatách vykladaných perleťou a diamantoch na mikrofóne, ktorým podlamuje nohy miliónov fanúšikov omdlievajúcich pod pódiom. Dej hry sa v tomto duchu počas desiatky hodín nesnaží o nejaké šokujúce momenty a drží sa premisy medzi temnými silami, ktoré prenikajú do hláv bežných ľudí ale aj hudobných idolov. V centre toho sa pohybujú naše hlavné postavy a našťastie nie sú samé.
Každá zo štyroch aktívnych postáv v hre (poznámka: myslené vrámci jednej skupiny) má po boku unikátneho bojovníka, či magickú bytosť ak chcete. Práve tie reprezentujú komplexný svet Fire Emblem a prinášajú do hry značné osvieženie. Postavy ako Virion, Chrom a Tharja by ste mohli poznať z časti Fire Emblem Awakening a naopak Draug, Cain, Caeda či Navarre z Fire Emblem: Shadow Dragon. Súhrnne nesú názov majstri zrkadiel a od začiatku až po koniec sú v podstate vašimi učiteľmi a predĺženou rukou v boji. Ten je na ťahový spôsob v štýle klasických JRPG s tým rozdielom, že celý boj sa odohráva v prenesenej aréne, kde hlavné postavy obkolesia protivníkov a snažia sa ich v postupnom poradí alebo ruka v ruke zlikvidovať. Boj je to najlepšie, čo vás môže na Tokyo Mirage Sessions #FE zaujať a nebyť neho, nemal by som v podstate v tejto recenzii veľmi o čom písať. Dej je rozdelený na osem kapitol, z ktorých prechod medzi nimi hra vypĺňa postrannými misiami. Tie sa viažu na možnosti už spomínanej oblasti Tokia, ktoré vo všeobecnosti môžem prirovnať k populárnej sérii Jakuza alebo Persona. Budete môcť chodiť do potravín, reštaurácií, karaoke barov, na kurzy spevu, koncerty, lekcie tanca, fitnescentier a rôznych viac menej pre hru nedôležitých prvkov, ktoré majú vyplniť a spríjemniť čas hráčom pri oddychu od tuhého boja. Presun medzi oblasťami záujmu je postavený na plnom využívaní dotykovej plochy WiiU ovládača, a tak sa budete počas hrania z väčšej časti špárať v zuboch s dotykovým perom.
Práve na gamepad budú smerovať vaše oči vždy pri komunikácii alebo prechode po mape. Po technickej stránke je táto časť spracovaná nanajvýš kvalitne a čo je najdôležitejšie, ponúka prehľadnosť a stručné indície k veciam, ktorým na prvý pohľad nebudete rozumieť. Už z toho je vám jasné, že táto exkluzivita neumožnila vývojárom modus off TV play a tak si Tokyo Mirage Sessions #FE užijete len na hlavnej TV obrazovke. Poďme sa ešte stručne vrátiť k RPG prvkom, a teda boju. Tie sú zastúpené dvoma cestami. Okrem hlavných postáv a ich majstrov, ktorí majú vlastnú linku na levelovanie, si hráč vylepšuje útočnú a obrannú silu lepšími strategickými elementmi, a to od chladných zbraní až po klasickú mágiu. Za úspešné zvládnutie súboja vás koncept odmení medailami, ktoré následne otvárajú kúpu lepšieho vybavenia alebo zvýšenie už spomínaných atribútov u jednotlivých hrdinov. Hra je preplnená rôznymi ikonkami a predmetmi, ktoré si hráč môže podľa potreby vložiť do patričných zásobníkov u postáv ale nie som si zrovna istý, či to v konečnom zúčtovaní má aj nejaký výsledný efekt. Toto moje zistenie pramení z dosť nenáročnej obtiažnosti, ktorá aj pri nastavení na Hard neponúkala nejakú veľkú výzvu. Ak si dobre spomínam, tak som nezomrel ani raz a podarilo sa mi absolvovať všetky súboje bez straty na životoch. Opakujem, obtiažnosť bola nastavená na Hard!
Záverom tu ostáva ešte ona obligátna otázka ohľadom technickej a grafickej stránky. To ako je vytvorený art hry spoznáte okamžite pri prvom pohľade na obrázky alebo spustení nášho videoblogu nižšie. V rámci toho funguje všetko v medziach znesiteľnosti a grafika ako taká je s ohľadom na status exkluzivity a výkonu konzole Nintendo WiiU viac menej nadpriemerná. Jednotlivé časti Tokia žijú a tepú vlastným tempom a aj keď animácie postáv sú dosť strnulé, hra to vynahrádza ich variabilitou cez možnosť menenia kostýmov či rôznorodosťou videoukážok. Apropo tie si nechalo Nintendo vyrobiť na mieru u známeho nahrávacieho štúdia Avex Group, čím vznikli plnohodnotné videoklipy, ktoré sa stali jedným z originálnych spestrení celej hry. Zvuk ako taký potom môžete s kľudom zaradiť do pozitíva hneď za sekciu bojov, ktoré posúvajú konečné číslo nad priemer a dajú tak odporúčania pre milovníkov Japonských RPG v našich končinách. Neodpustím si však zamyslenie na záver. Zo spojenia tak komplexných svetov ako Shin Megami Tensei (ten tu zastupuje čisto boj) a Fire Emblem (ako zástupca magických bytostí) by som osobne očakával oveľa širší záber možností a menší dôraz kladený na JP art, ktorý je v tomto podaní prehnane našuchorený a vôbec by mu neuškodila ona temnota, ktorá je v niekoľkých dieloch spomínaných IP značne zastúpená. Odbremenilo by to výsledok od infantilne pôsobiacej grafiky a nielen to.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti ConQuest entertainment a.s.
