Sherlocka Holmesa hádam netreba nikomu predstavovať. Od doby keď sa najslávnejší fiktívny detektív prvýkrát objavil na knižných stránkach, uplynulo neskutočných stodvadsaťdeväť rokov, čo je úctyhodné číslo. Za tie roky jeho popularita vôbec nezoslabla a vďačí za to aj modernejším spracovaniam, akou je tá filmová s Robertom Downeyom Jr. či seriálová s Benedictom Cumberbatchom. Láka aj v hernej podobe a pamätníci možno zaspomínajú na The Case of the Serrated Scalpel a the Case of the Rose Tatoo z deväťdesiatych rokov. Nasledovala kratšia odmlka a v roku Sherlockovych dobrodružstiev ujalo štúdio Frogwares... a vydržalo pri ňom dodnes.
Všimnite si akým prerodom prešla celá séria od neistých začiatkov v Mystery of the Mummy. Francúzi neskôr zabrúsili k Lovecraftovi, Arsénovi Lupinovi a Jackovi Rozparovačovi, až kým prišiel menší prelom v The Testament of Sherlock Holmes. Prelom v tom, že Frogwares v ňom zrejme prvýkrát dokázali výraznejšie držať krok s áčkovými produkciami. A prišiel na rad Crimes & Punishments inšpirovaný Dostojevského románom Zločin a trest. Ten potvrdil vysokú latku a súčasne potešil inovatívnymi hernými mechanikami. Vysoké očakávania The Devils Daughter mali jednoznačný pôvod v úspechu Crimes & Punishments, ktorý bol výbornou modernou adventúrou. Diablova dcéra síce kvality v podstate potvrdila, ale nebudem zapierať, že som predsa len čakal trochu viac. Našťastie len trochu.
Bolo by veľmi jednoduché skonštatovať, že The Devils Daughter je takmer to isté, čo predošlý diel. Frogwares skrátka pochopili, čo minule fungovalo a rozhodli sa vsadiť na podobný recept. Lenže ono to nie je tak celkom pravda. Menších noviniek je relatívne dosť, hoci na prvý pohľad možno nie sú až tak výrazné. Dohromady vytvárajú trochu odlišný a v rôznych detailoch vylepšený zážitok.
Čo vás upúta takmer okamžite, je výrazná zmena vzhľadu hlavného hrdinu. Nový Sherlock pôsobí o poznanie živelnejšie a ďaleko viac pripomína modernejšie reinkarnácie tejto postavy. No a keďže nemohlo zostať iba pri zmene jednej postavy, prešiel si ňou aj Sherlockov verný pomocník Watson. Inak ale The Devils Daughter viacmenej nadväzuje na predošlé diely, hoci tentokrát na to ide trochu inak. Nejde len o zmenu na povrchu, nový diel detektíva predstavuje v úplne novej polohe a kladie väčší dôraz na jeho osobný život.
Jadro hrateľnosti a zdanlivo epizodický koncept ostal zachovaný. V praxi to znamená, že budete preskúmavať miesta činu, vypočúvať svedkov, profilovať ich, konfrontovať, hľadať informácie v archíve, využívať prevleky a tak podobne. Na úplnom konci každého prípadu potom budete čeliť rozhodnutiu koho obviniť. Nič nové pod slnkom, ale hrateľnosť je predsa len o niečo dynamickejšia, čo súvisí so zvýšeným počtom akčných sekvencií. Nedá sa povedať, že by šlo o typické akčné sekvencie a viaceré z nich majú skôr podobu časovo obmedzených minihier. Svoju úlohu však plnia a nudiť sa určite nebudete. Budete sledovať podozrivú osobu, utekať pred balvanom, zúčastníte sa bitky v krčme, či zachraňovať ľudí pred istou smrťou. Vždy keď sa zdá, že už tvorcovia nemajú čím prekvapiť, dokážu vyrukovať s niečím novým.
Nepochybne zaujímavým vylepšením je, že tentoraz môžete celý proces vyšetrovania čiastočne skaziť a hra vám nedá šancu na nápravu. Tento prvok do istej miery podporuje znovuhrateľnosť, takže pri ďalšom postupe to môžete skúsiť znova a lepšie ako minule. Pár chýbajúcich informácií totiž povedie k tomu, že nezískate kompletný obraz a vaša voľba v závere bude tým pádom o niečo náročnejšia. Ale nemusíte sa báť toho, že by sa ste kvôli tomu prípad nemohli zdarne ukončiť. Frogwares našťastie nezachádzali do takých extrémov a dôkazy na obvinenie správnej osoby sa vždy nájdu.
Poteší aj trochu väčšia voľnost herného svet. Kedykoľvek sa môžete len tak poprechádzať po pomerne živo pôsobiacich uliciach, či plniť pár vedľajších aktivít. Občas sa vám dokonca v zápisníku objaví miesto, ktorému máte venovať pozornosť a vy ho si ho musíte vyhľadať sami. Niekedy máte k dispozícii presnú adresu, niekedy iba názov a inokedy iba fotku. Je to rozhodne sympatický prvok a pôsobí osviežujúcim dojmom. Nikdy pritom nehrozí, že by sa v uliciach stratili. Nie sú až tak rozľahlé a niekedy sa dokonca môžete okoloidúcich opýtať na cestu.
Technická stránka hry nie je zlá – vizuál je zase o niečo krajší, dabing ústredných postáv sa v zásade vydaril, ale optimalizácia PC verzie mi i tak neprišla úplne ideálna. Nepotešil ma ani výskyt menších bugov, pričom kvôli jednému som dokonca musel opakovať istý úsek odznova. Občas sa objaví problém s doskakujúcimi textúrami. Neopomeniem ani trochu zdĺhavé načítacie časy, ale pozitívom je, že počas jazdy drožkou môžete i naďalej prostredníctvom vášho zápisníka skúmať získané stopy. Čím však PC verzia získava plusové body, je prítomnosť slušnej českej lokalizácie. Konzolové verzie sa týmto pochváliť nemôžu.
The Devils Daughter je aj napriek určitým nedostatkom, ktoré tvorcovia časom pravdepodobne vychytajú, dôstojným pokračovaním Crimes & Punishments Prípady sú rôznorodé a vedia vás vtiahnuť, vyšetrovacie postupy dokážu baviť a Frogwares naďalej potvrdzujú, že slávnemu detektívovi rozumejú. Niečo mi síce hovorí, že majú i naviac, ale osobne som i tak spokojný.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti HYPERMAX
