Vyhradený herný žáner menom grand strategy sme tu nedávno riešili spoločne pri PC titule Hearts of Iron a opäť sa potvrdilo, že ľudská pamäť (minimálne tá moja) je stále kratšia a kratšia. Ako inak si môžem vysvetliť moje vlastné tvrdenie, ktoré zaznelo práve v spomínanom článku, že tento špecifický herný koncept je striktnou záležitosťou stolných mašiniek a na konzole sa mu priestor vôbec nevytvára? Toto som s pokojným svedomím uviedol po tom ako som vám recenzoval projekt Nobunaga’s Ambition: Sphere of Influence, ktorý reprezentuje tieto stratégie v najvyššej možnej kvalite a čo je ešte horšie, uviedol som to aj cez svoje sympatie voči slávnej a kultovej sérii Romance of the Three Kingdoms, ktorá má v konzolových vodách hlboko zapustené korene. Nie sme tu ale dnes pre moju postupujúcu sklerózu (s tou raz dostatočne utrápim vlastnú manželku a deti), naopak mám tú česť sa s vami podeliť o dojmy z poslednej trinástej radovej časti príbehov troch ríš, ktoré sa pred pár týždňami objavili na scéne a prilákali k sebe skalných fanúšikov v štýle hmyz vs jasné svetlo.
Ak ste nikdy nevideli ani nehrali čo i len jediný diel tejto početnej série, určite je na mieste akési strohé prirovnanie k akčnej značke Dynasty Warriors, ktorá ako keby prezentovala odlišný žáner jednotnej príbehovej linky, ktorá zahŕňa práve Romance of the Three Kingdoms. Podkladom pre príbehy u tejto IP je fikcia zmiešaná s reálnymi osobnosťami čínskej kultúry pár storočí dozadu, ktorá nás Európanov asi príliš nezaujme nejakými ťažko zapamätateľnými menami z histórie, avšak je schopná nás upútať hlbokým a prepracovaným systémom v rámci hrateľnosti. Nadarmo sa tu nebavíme o značke staršej než tridsať rokov, ktorá bola schopná vo viacerých prípadoch obdržať aj lokalizáciu pre západ. Vďaka nej sa môžeme v rámci dejovej linky posadiť do role ambasádorov, menovite Wu, Wei, Shu, aby sme spoločne po ich boku okúsili čaro intríg a vojenskej taktiky dávno stratených generácií čestných bojovníkov, ktorí nie vždy ukázali milosrdenstvo na férovej vlne. Je tu veľmi dôležité v akej úlohe vlastne do tejto hry preniknete. Ak ste nováčik s chuťou učiť sa, budete potrebovať pevné nervy a hlavne vytrvalosť pri prenikaní pod navonok hrošiu kožu tejto stratégie. V prípade, že sa pasujete do role veterána, bude pre vás takzvaný Hero Mode len príjemným pripomenutím vecí z väčšej časti zažitých.
Spomínaný Hero režim má za úlohu vás pekne viesť za ručičku (nie úplne samozrejme) a čo najjednoduchšie vám ozrejmiť možnosti spravovania svojich území po stránke ekonomickej či hospodárskej, ale zároveň vás naučiť ako viesť vojenskú ofenzívu, a teda ako dobývať územia mimo vaše hranice. Až ma bolia zuby pri pomyslení, že by som tento strohý opis mal priradiť k spomienkam na užívanie si trinástej časti Romance of the Three Kingdoms. Celé je to totižto plné malých cestičiek a tie vedú zase k ešte menším a tak ďalej a tak podobne. Pre lepší obraz vám určite odporúčam pustiť si náš komentovaný stream nižšie, kde sa vám dostane aj názornejších prirovnaní. Viesť prosperujúce mestá bude pre začiatočníkov vec dosť náročná. Ako správca provincie som v jednom momente musel vydávať rozhodnutia navonok banálne, ako je rozmiestnenie patrol na potlačenie rastúcej kriminality a v zápätí viesť vojnu o pár kilometrov ďalej s vojskom nedostatočne skúseným na základe slabého tréningu. Týmto vám chcem len naznačiť, že každý váš krok sa prejaví až po uplynutí určitej porcie času a ak spravíte nejakú chybu, neskôr už nemáte dosť priestoru na jej nápravu. Aj preto bude správne označiť tento projekt za vysoko náročný a určený len pre vyvolenú sortu sadomasochistov, ochotných obetovať veľkú dávku hodín len na primerané zaučenie sa do problematiky.
Samostatnou kapitolou je schéma variant ako hrať ROTK a byť úspešný. Museli by sme tu spoločne stráviť mesiace než by sme si boli schopní vypísať všetky tie nitky megalomanského klbka, ktoré sa valí s každým jedným hráčom tejto stratégie. Ako ďalší príklad nech je pre vás sekcia politiky. Pred nejakým tým náročným súbojom je určite viac možností než len obetovať státisíce svojich vojakov a nakoniec nedokázať vôbec nič. Miesto krvavých pohrôm sa môžete skúsiť prejaviť ako správny politik a uzavrieť pakt o neútočení s kráľovstvami súperiacimi s vaším potencionálnym nepriateľom. Vybehnete na pár zdvorilostných návštev, odovzdáte pár darov a utužíte tak priateľstvo schopné dosiahnuť sily väčšej než sú vojaci s mečmi v ruke a na koňoch. Mapa, na ktorej sa celé toto divadlo odohráva, je členitá a plná sladkých odmien, ktoré môžete získať prach obyčajným falošným úsmevom. Jedného suseda podporíte inému vrazíte dýku do chrbta, presne tak ako sa to dialo a deje v reálnom živote dodnes. Máte voľné ruky a čo je dôležité, akonáhle pochopíte svoje možnosti, začnete si vytvárať vlastné strategické plány bez toho, aby vám to koncept musel nejako názorne ukazovať. Aj v tomto je čaro hrateľnosti novej časti Romance of the Three Kingdoms.
Koei Tecmo ako keby nemalo potrebu investovať do grafiky viac než len podpriemerný rozpočet a ak sa budeme rozprávať o in-game forme a prezentácii hry ako takej, budem musieť prísne zrážať známku dole. Detaily objektov sú na mizernej úrovni a rovnako animácie presunu jednotiek či efekty ničenia miest idú tak nejako na vlne tohto žánru a nesnažia sa vôbec potešiť oko konzumenta. O to horšie je potom zistenie, že aj cez nízku kvalitu grafickej stránky ako takej sa pri hromadných súbojoch, kde sa na obrazovke razom objaví veľké množstvo aktívnych bojových jednotiek, začne obraz trhať a celá hra sa spomalí často aj na pár snímkov za sekundu. O nič lepšie na tom nie je ani schéma ovládania, ktorá v rámci gamepadu často núti hráča neveriacky krútiť hlavou nad "logikou" určitých mechaník a postupov. Nebyť práve týchto dvoch zásadných nedostatkov, musel by som v našej recenzii siahnuť po oveľa vyššej známke, ktorá by bola jasným zrkadlom prepracovanosti konceptu nemajúceho v rámci konzole PS4 obdobu. Milovníkov historickej hudby s nádychom romantiky určite poteším faktom, že zvuk sa tu dá s kľudným srdcom zaradiť po bok kvalít hrateľnosti a aj keď v hre nenájdete žiadny multiplayer (posledný mala tuším ôsma časť), dve príbehové schémy vás môžu pohltiť na desiatky hodín komplikovanej ale návykovej zábavy. Idete do toho?
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti KOEI TECMO
Recenzovaná verzia: PS4