Na konci misie Club 27 sa agent číslo štyridsaťsedem a jeho spojka Diana Burnwood stretli na letisku, aby prebrali nedávne udalosti. Len týždeň po tom, čo Hitman vykonal svoju prácu, totiž skonal aj otec zosnulého hudobníka Jordana Crossa a jeho účty boli vyprázdnené nevedno kým. Diana si ako prvá začala uvedomovať, že niečo úplne nehrá a niekto v úzadí využíva ich agentúru na vykonanie špinavej práce. Lenže dokázať niečo podobné bez priamych dôkazov nie je jednoduché a preto sa rozhodne rozbehnúť pátranie na vlastnú päsť.
Dôraz na väčší príbeh doposiaľ absentoval a krátke animácie väčšinou ukončujúce jednotlivé misie nepôsobili veľmi uspokojivým dojmom. Toto všetko zmenila misia Club 47 situovaná do hotela v oblasti Bangkoku. Osobne som to len privítal, pretože akokoľvek je hrateľnosť viac než dostačujúca, doteraz chýbalo niečo, čo by hráča poháňalo vpred. Obzvlášť po predchádzajúcom Hitman: Absolution išlo nepochybne o krok späť. Je síce pravdou, že hoci viacerými kritizovaný Absolution nedisponoval nijak zvlášť prepracovaným príbehom, napriek tomu dokázal vzbudiť záujem a držať ho až do konca. Epizóda Freedom Fighters mala byť z tohto pohľadu vôbec najdôležitejšou časťou celej sezóny a dokonca odznelo aj prirovnanie k dielu Battle of Bastards zo seriálu Game of Thrones.
Ak vás zaujíma do akej miery je to pravda... nuž, ako ste možno aj predpokladali, ide o klasické marketingom nadnesené tvrdenie. Nie že by bol vývoj príbehu sklamaním, ale až toľkými silnými scénami naozaj nedisponuje a nedokáže ani vzbudiť podobné emócie. Ale to je na v podstate úplne logické. Nový Hitman je stále v prvom rade jedno veľké pieskovisko, kde sa máte do sýtosti vyhrať a objavovať možnosti, ktoré vám hra ponúka. Po krátkej úvodnej animácii, ktorá rýchlo posunie zápletku ďalej, sa tak znovu ocitáte na pomerne rozľahlom priestranstve, kde máte za úlohu sa postarať o zopár ľudí. Proste klasická rutina nájomného vraha.
Colorado ako piata zastávka však už na prvý pohľad disponuje istou odlišnosťou od doteraz vydaných dielov. Veľmi dobre si spomínam na moment, keď som prvýkrát zapol Blood Money a v rámci jedného levelu som sa ocitol na preplnenej ulici plnej civilistov. Tento moment, ktorý ma vtedy dokázal ohromiť, sa stal v novej časti akýmsi štandardom a nič netušiaci ľudia na každom kroku nemohli nikoho prekvapiť. Farma v Colorade, kde sa dostanete v rámci svojho pátrania je ale úplne iný prípad. Nakoľko sa na nej nedejú úplne čisté veci, nájdete tu len po zuby ozbrojených vojakov a ľudí angažovaných do týchto nekalých činností. A je to v podstate vítaná zmena.
Zabudnite teda na to, že v prípade potreby budete môcť len tak ujsť z miesta činu, či sa skryť v dave. V okamihu, keď sa dostanete dovnútra, sa ocitáte v nepriateľskom prostredí, kde sú vaše omyly rýchlo trestané. Pri akčnejšom postupe sa nemáte veľmi kde schovať a prejsť misiu po Sam Fisherovsky, čiže na Silent Assasin/Suit only a ešte s vypnutými nápovedami nie je až tak jednoduché. Tentokrát sa naviac musíte postarať rovno o štyri ciele – terorista Sean Rose a traja ďalší, ktorými sú Penelope Graves, Ezra Berg a Maya Parvati. A ani po ich eliminácii ešte nie je čas na ústup, ale to by som už prezrádzal veľa. Stále každopádne platí, že zapnuté ukazovatele vedia postup citeľne uľahčiť. Pokiaľ ich teda používate a dávate si trochu väčší pozor, avizovaný nárast obtiažnosti možno až tak nepostrehnete. Ten je každopádne výrazne cítiť pri pravidelnom Escalation Contract, takže aspoň niečo.
Aj keď sa hovorilo o tradične slušnej rozlohe, subjektívne mi nová mapa prišla relatívne malá. Avšak to neznamená, že nie je zmysluplne zaplnená a nemá dostatok zaujímavých zákutí. Naopak. Sama Fishera som v predchádzajúcom odstavci nespomínal náhodou, farma v Colorade, kde ste neustále obklopení nepriateľmi, dokáže príjemne evokovať Splinter Cell a je len na vás, či sa ju rozhodnete hrať jeho štýlom, alebo s tradičným využívaním prevlekov. Keďže sú ciele štyri, tentokrát vám hra neponúkne až toľko špecifických príležitostí pre každý z nich, čo taktiež zamrzí. Na druhú stranu sú všetky uspokojivé a pohyb po mape ma napĺňal vrchovatou mierou. Škoda len, že sa epizóde bezprostredne po štarte nevyhli určité bugy, pričom úvodná a záverečná cutscéna bez zvuku ma ozaj nepotešila.
Názory na Colorado sa do istej miery rozchádzajú. Niektorí fanúšikovia považujú Freedom Fighters za doposiaľ najlepší prírastok, aj kvôli zaujímavo sa rozvíjajúcemu príbehu, iní sú spokojní o poznanie menej. Ja však oceňujem minimálne snahu o čiastočné vybočenie z klasickej rutiny a teší ma aj gradácia hlavného príbehu. Naďalej teda ostávam spokojný a som veľmi zvedavý, s čím vyrukuje finále. Asi som fanúšik.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Cenega
