Prvou VR hrou v rámci našej sekcie recenzií bude tak trocha ikonický projekt Job Simulator: The 2050 Archives, ktorý zažil svoju premiéru štvrtý mesiac tohto roka a stal sa tak akousi parabolou na všetky dostupné zariadenie pre navodenie virtuálnej reality. Spoločnosť Owlchemy Labs dokázala preniesť štyri bežné ľudské povolania (kuchár, predavač, kancelárska krysa a automechanik) do zábavnej formy akýchsi krátkych dobrodružstiev a už samotný fakt, že sa v tomto prípade nechceli nechať obmedziť limitmi čo do kreatívnosti, vám musí napovedať o kvalitnom výsledku ich práce. Aké to ale je simulovať bežný pracovný proces tak trocha šialenou formou?
Hru sme teda testovali na novom VR zariadení z rodiny firmy SONY, o ktorého kvalitách ste si mohli prečítať v našom nedávnom podrobnom teste. Pre majiteľov Playstation VR je práve Job Simulator akousi prvou voľbou pri nakupovaní nejakej tej zábavy a verím, že ich neodradí ani pomerne vyššie nastavená cena, ktorá sa v súčasnosti pohybuje na hranici tridsiatich eur. Tak či onak po spustení hry ste informovaní o tom, že bez Move ovládačov vás nikto do tejto virtuálnej práce nezoberie a práve v tom je tak trocha aj najväčší kameň úrazu čo do negatívnych dojmov, ktoré počas skúšania Job Simulator vystali. Kamera snímajúc pohyb vašich ruk a prenášajúc ich siluetu za pulty obchodov, do firemných kojí či garáže umastenej od oleja naráža na svoje technické limity. Move nefungujú vždy ideálne a je veľmi dôležité, aby ste si počas hrania vypratali všetko, čo by mohlo prekážať pri dosť širokom poli pohybu, ktorý musíte počas brigády vykonávať.
Nech už si nasadíte kuchársku zásteru, pracovné montérky alebo sa navlečiete do škrobom vystuženého saka, všetky povolania jednoducho nebudete brať nijako extra vážne a to je viac než dobre. Karikatúry pracovných stereotypov tu v jednom kuse ničí neuveriteľne veľká sloboda čo do používania všetkého naokolo vás. Nikdy v inej hre som nezažil toľko interakcie s predmetmi, a to nevravím len o ich uchopení do jednej či oboch rúk, vravím tu o plnohodnotnom kombinovaní predmetov v šialených scenároch a ešte zábavnejších výsledkoch (napríklad som strčil hlavu pod skener a z prístroja vyšiel 3D model môjho mozgu). Jednotlivé zamestnania majú svoju linku úloh, ktoré hráč musí vykonať, aby mohol dané povolanie uzavrieť ako splnené. Avšak počas vykonávania týchto úloh sa môžete voľne a beztrestne zabávať na akomkoľvek nápade, čo vám príde na rozum. A že sa ich začne rojiť aj vo vašej hlave neúrekom, to vám garantujem okamžite ako vás PSVR prenesie do hry. Pocit, že skutočne stojíte za pultom niekde v samoobsluhe, je natoľko intenzívny, že kreativita ľudskej mysle začne naberať nové kontúry.
Z tejto VR hry vám nebude zle od žalúdka ani náhodou (z logického dôvodu, že v podstate deväťdesiat percent času stojíte nehybne na mieste a všetko vykonávajú len vaše ruky), za čo môže aj príjemná a ostrá grafická stránka. Hudba ako aj dabing robotov patrí medzi veľké plusy hry ako takej a nebyť trocha komplikovaného ladenia ovládania u Move, určite by som s hodnotením išiel ešte o stupienok hore (ruky sa vám sem tam zamotajú do prázdna a je nutné pri určitých úkonoch robiť veľmi pomalé pohyby, aby to kamera stihla zaznamenať). Čo ma trochu mrzí, je absencia akéhokoľvek nového obsahu v tomto porte pre PS4, na ktorý mali vývojári dostatok času. Pokojne mohli pridať aspoň jedno nové povolanie, ak už si tak vehementne navýšili cenu svojho produktu, ktorý len bez zmien previedli na nový HW.
Tak či onak musím opäť uznať, že som sa počas tých troch hodín s týmto dielom viac ako bavil a ak je niečo, čo by som z hier v rámci VR mal okamžite označiť za nutnosť, tak to bude práve simulátor práce, z ktorého sa ani náhodou nebudete vykrúcať či nudiť.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.
