Spoločnosť Arkane Studios môžeme len s obtiažou titulovať ako nejakých nováčikov, keďže deň ich založenia sa datuje ešte do roku 1999, čo je už značný krok späť do histórie. Aj napriek ich sedemnásťročnej existencii však majú na konte dodnes v úvodzovkách len štyri vlastné hry. Práve tou štvorkou sa aktuálne stalo pokračovanie ich suverénne najúspešnejšej značky a tou je ako už asi tušíte Dishonored. Troška neočakávaná popularita tohto gulášu žánrov (spojuje sa v nej prvok adventúrky, akčnej hry a stealth možností) z prvej osoby sa štyri roky naspäť stala základným kameňom veľkých očakávaní od ohlásenej dvojky. Nielen hráči ale aj producentská firma Bethesda Softworks tlačila takzvaný Hype Train v neskutočnom tempe hore internetom a tak sa už vopred stanovilo, že Dishonored 2 musí byť prinajmenšom dokonalým zážitkom a nič menšie sa nepripúšťa. Myslíte, že pod takýmto tlakom sa dá vytvoriť to, čo očakáva večne nespokojná verejnosť? Na túto, ale aj iné otázky, sa pokúsime dať teraz odpoveď.
Presne tak, aj napriek tomu, že som jednotku zakúpil, nikdy sa jej disk nenadýchol čerstvého vzduchu a stále je niekde zakonzervovaný u mňa v pivnici. Nie je to však podstatné do takej miery, aby ste si nemohli dvojku užiť prinajmenšom rovnako ako ten, čo hrou dávno preletel. Nový príbeh je totižto od prvej sekundy podporený piliermi rekapitulácie faktov, ktoré sprevádzali úvod samotnej IP a tak nemáte ako stratiť niť, čo už sa nejaký ten rok ťahá z rúk vývojárov. Opäť a znova sa ocitáme na kráľovskom dvore krajiny Dunwall, pätnásť rokov po udalostiach v prvom diely. Na trón sa posadila princezná Emily Kaldwin po boku rovnako známeho mena Corvo Attano. Korunovácia novej panovníčky je však náhle prerušená útokom údajnej sestry matky Emily, Delilah Copperspoon, ktorá si silou temnoty nárokuje právo posadiť sa na vysnený trón. V tomto bode defacto začína aj náš príbeh a prvé veľké rozhodnutie. Máte možnosť si vybrať hlavného protagonistu, s ktorým strávite nasledujúcich cca pätnásť hodín (počítané pri stredne veľkej snahe objaviť všetky postranné predmety) a tak nech už to bude suverénne vystupujúci Corvo alebo pôvabná Emily, každý vám garantuje možnosť hrať tou cestou, aká vám vyhovuje najlepšie a to tak, aby boli dodržané hlavné body spomínaného mixu konceptov.
Impérium je teda rozpoltené a nikto nevie, kto mu vlastne vládne. Ako najhľadanejšia osoba (ona alebo on) v celej krajine ste nútení sa uchýliť na šíre more a vďaka lojalite poddaných prežívate v utajení a na jednotlivé misie vyrážate podľa vlastného uváženia. Dishonored je artom poskladaný z rôzne tvarovaných tehál. Jedna mu zabezpečuje akýsi steampunk art (objemná mechanizácia zasadená do historicky mladého prostredia), druhá ho zase prenáša do fantasy sveta (to vďaka akejsi magickej sile, ktorou môže vládnuť aj vaša hlavná postava) a tretia to zavŕši kvantom dokumentov, čo si môžete prečítať takmer na každom kroku a dozvedieť sa o tomto komplexnom univerze viac než by ste si odniesli len z príbehovej linky. Za mňa, a to opakujem som prvý diel nehral, má žijúci svet Dishonored určite slušnú atmosféru a môžem ho označiť za komplexný. Keďže som ten typ hráča, čo dáva prednosť striktnému stealth postupu, a teda tichej práci bez prehnaného násilia, moja taktika sa v tomto duchu niesla aj čo do testovania tohto diela. V zásade sú dizajn a mechaniky uspôsobené rozumne nech už chcete vraždiť alebo sa plaziť, avšak najväčšia prekážka tu spočíva v nedostatočne dotiahnutej technickej stránke (klasika u veľkých AAA hier, kde nie je čas na stopercentné testovanie).
Máte teda k dispozícii veľa ciest kadiaľ sa vybrať (skoky na rímsy, teleport cez potrubia, presun kanálmi) a samotný priebeh vašich výprav má aj často variabilitu cieľov. Väčšinou však nápaditosť autorov ostala zabrzdená na podobnom opakujúcom sa scenári, a to zabiť alebo nájsť inú cestu, aby ste nemuseli dotyčnú a dôležitú osobu rozpárať svojím mečom. Aby som však nikomu nekrivdil, tak nájdete aj zopár príležitostí byť za prefíkaného a skúsiť využiť nahromadené skúsenosti čo do zbraní a spomínanej mágie. S tou sa spája veľa možností viazaných na pridelenie skúsenostných bodov, ktoré nachádzate rôzne po mape (máte na to špeciálny nástroj a niektoré sa kupujú na čiernom trhu za klasickú menu, alebo ich jednoducho musíte dostať silou). Uznávam prácu dizajnérov samotnej krajiny a myslím, že je inteligentne poskladaná, avšak hrateľnosť tu naráža na už spomínanú umelú inteligenciu a hlavne často zle sa pohybujúcich protivníkov (niekedy vás vidia bez toho, aby to bolo reálne možné). Aj preto som jednoducho nebol schopný dokončiť väčšinu úloh bez toho, aby som nikoho neposlal na onen svet. Veľká škoda a zároveň z mojej strany aj veľké mínus.
Malé slovíčko by som mal stratiť u arzenálu. Primárnou zbraňou vám samozrejme bude povestný meč (existujete v dobe, kde je krásne zladená sečná a strelná stránka zbraní), ktorým sa môžete brániť alebo ním špikovať ospalých strážcov totality. Ako sekundárny prínos je tu možnosť aplikácie magických elementov a rovnako strelných a výbušných častí vášho arzenálu. To druhé nie je až tak dôležité a oveľa praktickejšie je pre vás zamerať sa práve na využívanie akýchsi trikov. Vďaka nim ste napríklad schopní v určitej fáze hrania párovať medzi sebou protivníkov, potom vám stačí zabiť len jedného a padnú všetci ostatní. Podobných nástrojov je tu ale o dosť viac a nechcem vás pripraviť o ich príjemné odhalenie a ešte príjemnejšie pocity pri používaní. Dishonored 2 má rovnako dosť značnú znovuhrateľnosť, keďže tu máme dve schopnosťami rozdielne hlavné postavy a rovnako dôvod skúsiť odkryť všetky tajomstvá zahrabané rôzne po mape. Grafická stránka ruka v ruke s brutálne vykreslenými konečnými ťahmi ulahodí vášmu oku tak ako aj profesionálne zvládnutý dabing všetkých postáv.
Čo povedať než zazvoní zvonec našej recenzii? Dvojka populárneho sveta síce asi v očiach "skalných" nedopadla úplne dokonalo. Pripisujem to hlavne zlej optimalizácii a úboho nedotiahnutej umelej inteligencii. Je tu však jednak príjemná atmosféra, slušný príbeh, veľká paleta možností ako to celé užívať a v konečnom dôsledku aj zábavne navrhnutý gameplay (odpojovanie alarmov, ochranných bariér, využívanie piesočných búrok a tak ďalej a tak podobne). Vrátim sa poslednou vetou na začiatok. Prvý krok v tejto sérii som nehral ale aj napriek tomu vidím veľký potenciál do možného pokračovania, len keby si tu niekto dal viac času na dokončenie inak kvalitne spracovanej zábavy.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
