Musí byť naozaj náročné byť originálny v sérii, ktorá má už sedemnásť dielov a je zviazaná pomerne striktnými mantinelmi žánru JRPG. Spoločnosti Bandai Namco sa to ale viacmenej darí už od roku 1995 a aj preto aktuálne prichádza sedemnásta časť ich populárnej a stále zárobkovo činnej značky Tales of. Musím sa priznať k menšej skepse, ktorá ma prepadla po prejdení priemernej Tales of Zestiria. Neočakával som žiadny posun do pokračovania a tak akosi som si už vopred vytvoril na podtitul Berseria svoj, troška zaujatý, názor. O to viac som bol šokovaný, keď som sa pustil do testovania a zistil, že aj príbeh v notoricky premieľanej rutine môže zaujať už od prvej hodiny. Epické príbehy často potrebujú niekoľkonásobok, aby za pomoci hudby postavili zopár chĺpkov na krku, ale Berseria ma pohltila hneď na štarte a nepustila zo svojich démonických pazúrov až do samotného konca.
Práve sladká pani pomsta je alfou a omegou príbehu, ktorý s kľudným svedomím už teraz označím za to najlepšie, čo táto IP ponúkla od kultovej časti Tales of Symphonia. Hlavnú úlohu preberá mladá, len devätnásťročná, slečna Velvet Crowe, ktorá sa po nešťastnej náhode a smrti svojho malého brata premení na polovičného démona a je násilne uväznená na celé tri roky do chladného väzenia. Za pomoci priateľky z detstva sa jej však podarí utiecť a v tom okamžiku sa zaprisahá, že než zomrie, pomstí svoju rodinu a zlikviduje vraha jej brata. Toho stelesňuje Artorius Collbrande, vrchná osobnosť cirkvi a majster exorcizmu, ktorý sa stane hnacím motorom pre vaše putovanie naprieč obrovskou mapou (ak vás nový Tales pohltí, tak si nachystajte časovú hranicu atakujúc 100 hodín). Je to vôbec po prvýkrát, keď scenár posúva hlavnú postavu do roviny démonického zla a naopak opozíciu a nepriateľov do roviny dobra a spravodlivosti. Berseria je tak zrazu osviežená jemnou upírskou tématikou a neuveriteľne jej to pristane. Nikdy nebola totižto takto temná, až sa tisne na jazyk myšlienka, aká je to škoda.
Mám pre vás teda dôvod, prečo po menšom sklamaní z minulej časti, kde príbeh hral skôr druhé husle, sa naopak teraz môžete tešiť na postupné odkrývanie originálne stvárneného deja. Aj keď som hlavnú hrdinku opísal tak trocha ako menšie zlo, stále je to typický Tales charakter, ktorému ide predovšetkým o dobré skutky a nastolenie spravodlivosti. V tomto sa vývojárom evidentne nechcelo veľmi experimentovať, čo samozrejme plne chápem. Posun v kvalite produkcie ale vidím hlavne v rozumne napísaných dialógoch, ktoré si síce sem tam nemôžu odpustiť onú klasickú japonskú infantilnosť, avšak stále sa držia akýchsi reálnych reakcií na bizarné situácie a môžu vás tým donútiť k zamysleniu a porovnávaniu so skutočným a vlastným životom. Dosť bolo ale rozboru deja. Verím, že ste z mojich viet vyčítali jeho dôležitosť a tak sa môžeme zase posunúť k samotnému hraniu, a teda aspektu, ktorý sa u tejto série roky nemení a skúša len kozmetické úpravy, aby sa nepovedalo.
Akčne pojatý boj a presun do uzavretých arén po tom, čo narazíte na vždy viditeľného protivníka, ostáva nemenný. Máte možnosť si aktívne prepínať medzi viacerými postavami (vrátane hlavnej hrdinky, samozrejme) a rovnako rozhodovať o taktike a smerovaní útokov. Zbierate skúsenosti, zvyšujete si úroveň, nakupujete zbrane, získavate suroviny na ich vývoj a rozdeľujete arzenál do príslušných políčok. Toto všetko je so značkou Tales of späté už od jej ranného veku a nič nové hra po tejto stránke neprináša ani s dielom Berseria. Je tu síce opäť kozmetická zmena s indikáciou cyklenia útokov, kedy môžete aktivovať démonickú ruku Velvet, len ak máte za sebou bezchybný úvod boja, ale toto je vec hodná škôlkarov JRPG žánru a nemal by mať nikto problém ju poriadne natrénovať a dostať pod kožu. Namco ale premiérovo sprístupnila nízku obtiažnosť svojej kedysi náročnej série a ak si ju vyberiete, boje sa pre vás stanú skôr len nudnou rutinou a vatou medzi kvalitným príbehom. Pri jej voľbe však nečakajte zisk najlepších zbraní či predmetov, ktoré by inak vypadli z vašich nepriateľov. Aspoň toto je zaistené a motivácia teda núti voliť vyššie nastavenie náročnosti.
Mapa je enormná tak ako ostatne v každej časti. Možno by však autorom mohlo konečne trknúť, že otvorenosť (aj keď čiastočná, stále budete narážať do mantinelov) a kvantita je niekedy na škodu a pre zmenu by sa mohli skúsiť merítko zmenšiť a naopak tak dosiahnuť krajšiu grafiku. O animovaných scénkach nemusíme diskutovať, ich kvalita je bezkonkurenčná a okamžite by mohli ísť do televízie v hlavnom vysielacom čase. Ale animácie a dizajn jednotlivých úrovní patria skôr už do minulej generácie konzol s podstatne slabším výkonom. Ak už nič iné, tak aspoň prevedenie hlavných postáv môže uspokojiť nejedno oko, rovnako aj bonus v podobe získavania špeciálneho oblečenia či doplnkov. Tie získate len ak prehľadáte každý kus mapy a nabehne vám tak na konto vysoký počet unikátnych orbov. Toto, ako aj možnosť vytvárať chutné recepty a hrať sa tak už klasicky na kuchára, považujem za hlavné pozitívum hrateľnosti a dôvod, prečo neprebehnúť z bodu A do bodu B, len aby sme sa zase posunuli v deji. Démonická energia, a tak akosi aj jej dopad na celé univerzum, je potom už len na bonus a možno vám práve ona konečne doplní nezodpovedané otázky dielov minulých.
Záverom, ak by som mal povzbudiť skalných vyznavačov série Tales of, tak im okamžite odporučím tento diel. Neobsahuje síce nič, čo by ešte nezažili v minulosti, ale snaží sa to vynahradiť širším obsahom v podobe minihier či možností okolo moreplavby. Kto by chcel naopak Berseriu použiť ako vstupný kľúč do tohto nekonečného sveta na pokračovanie, rovnako v tom nevidím problém. Vyvalí sa na neho hneď zopár dôvodov prečo u hry zotrvať. Dôvod nižšieho čísla však spočíva v slabej technickej stránke, minime inovácií v hrateľnosti a slabej interakcii s okolím. Neviditeľné steny už v roku 2017 naozaj vidieť nechceme.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
