Sú to už štyri dlhé roky, čo sa kanadská nezávislá spoločnosť Red Barrels skryla pod posteľou hráčov po celom svete a vystrašila tak celú hernú scénu svojím hororom Outlast. Jednoduchý koncept temnej akcie s radou šokových momentov zafungoval a aj keď samozrejme môžete polemizovať, do akej miery to bolo z dôsledku hladu po kvalitných a vôbec nejakých strašidelných hrách všeobecne, nikto už jednotke značky Outlast neuprie slávu. Tá jej zabezpečila port na súčasné next-gen stroje a zároveň vytvorila kapitál na prípravu dvojky. Vraví sa, že ak niekto v game sfére dokáže z ničoho upliesť bič, v akomkoľvek pokračovaní sa musí vytasiť s raz takou kvalitou, inak ho verejnosť po boku novinárov zadupe do prachu zeme na základe napríklad nulovej inovácie. Práve dnes oficiálne vychádza hra Outlast 2 a tú pomyselnú nohu osudu nad ňou držím ja za celú redakciu CG (náš šéfredaktor nemal hold čas aj napriek tomu, že túto IP doslova zbožňuje). Či jej dupnem na krk alebo si ju naopak posadím s vavrínom na plecia, na to vám dáme odpoveď už klasicky prostredníctvom riadkov nižšie.

Oblasť Supai, štát Arizona blízko slávneho Grand Kaňonu, je hlavným dejiskom tohto hororu snímaného z prvej osoby. Tak ako v jednotke, tak aj tu sa hráč musí už od samotného začiatku spoľahnúť na modernú techniku a práve tá je akousi barličkou medzi udalosťami v údolí spadajúcimi skôr do náboženského fanatizmu a hľadaním vašej stratenej manželky. Práve s ňou ste sa v noci letecky presúvali k potenciálnemu sólo kaprovi (ako sa vraví v novinárskom žargóne), avšak z nejakej neznámej príčiny do vašej helikoptéry niečo narazilo a nasledoval strmhlavý pád. Po prebudení sa Blake Langermann len s obtiažami musí vyrovnať s faktom, že jeho milovaná Lynn nie je vo vraku tak ako on a samotný pilot je len pár metrov od dopadu brutálnym spôsobom ukrižovaný o strom. Začína dobrodružstvo, pri ktorom chcete nájsť vlastnú ženu, a to hlavne za pomoci digitálnej kamery, ktorá vám umožňuje vidieť v totálnej tme a samozrejme aj nahrávať spomínané explicitné násilie, aby ste dostáli povesti kvalitného novinára. A toho si v Outlast 2 užijete viac než by bolo možno zdravé.

Ak poviem, že nový Outlast pokračuje presne tam, kde skončila jednotka, čo do hrateľnosti samozrejme, nebudem ďaleko od pravdy. Opäť je to striktný horor v modernom kabáte, v ktorom musíte v rukách neustále driemať kameru a ňou si pomáhať v totálnej tme. Cesta za pochopením v celku slušne poskladaného príbehu je lemovaná zbieraním stránok denníkov a neustálym skrývaním či utekaním pred zlom. To sa delí na zopár odlišných verzií, ktoré vám pošramotia fasádu a na jednej strane nie je nič prekvapivé, ak pri prechode kapitolami budete zomierať alebo zároveň panicky utekať pred blížiacim sa zvukom. Outlast 2 teda opäť vsádza na hru tmy a svetla a aby ste zostali na tej lepšej strane a videli to, čo vidieť máte, je nutné sa obzerať a hľadať náhradné baterky. Funkcia kamery dostala možnosť počúvať aj vzdialené zvuky, čím si hráč môže naplánovať taktiku a smer, čím sa môže nepozorovane vyhnúť nebezpečenstvu. V tomto ohľade sú jednotlivé mapy oveľa väčšie než tomu bolo u prvého dielu, čo zároveň nútilo vývojárov pridať viac nepriateľov a narysovať väčší počet chodníčkov, kadiaľ treba kráčať. Komu chýbala možnosť sa okúpať s kamerou v ruke, tu budú vaše túžby plne vyslyšané.

Môj strohý opis deja a scenára celkovo je zámerný. Nechcem prezradiť nosné body toho, čo vlastne dotvára kvalitnú atmosféru tohto, dovolím si tvrdiť, oveľa viac interaktívnejšieho zážitku, než tomu bolo v diele prvom. Autorom sa nedá v súvislosti s rozlohou a väčšou dĺžkou uprieť snaha o zachovanie surovosti a násilia, ktoré však pramení z náboženských pohnútok a buduje teda úplne iný druh strachu než v pôvodnej hre. Jednotlivé kapitoly sú rozdelené do odlišných prostredí, čo je opäť hnacím motorom vydržať ten nápor na psychiku, ktorý len rastie s kritickými dejovými zvratmi. Budete sa plaziť kanálmi, zliezať hory, vkrádať do chatrčí, skočíte si do kostola a dokonca sa nezabudne ani na starú dobrú školu po zotmení. Užívať si Outlast 2 len večer, sám doma a so slúchadlami na hlave, môže tak priviesť do rodiny náhly srdcový kolaps a už sa vôbec nečudujem prečo začala firma Red Barrels predávať svoje vlastné špeciálne plienky pre dospelých. Šoková terapia je síce veľakrát z kategórie náhlych a hlasných zvukových efektov, ktoré otrasú nielen hráčom ale aj jeho sluchovým ústrojenstvom, je to však všetko účelovo rozmiestnené tak, aby ste nikdy nedokázali predvídať, čo môže byť za ďalším rohom. Z toho dôvodu budete možno častejšie utekať pred zlom, než ho obdivovať z diaľky. Osviežuje to rozhodne celú hrateľnost.

S faktom, že hra je radená pod žáner survival horor, sa úzko spája opäť nemožnosť zaútočiť na kohokoľvek, kto vás v hre ohrozuje či prenasleduje. Preto budete znova skúšať ukryť svoje dýchavičné telo pod posteľ, do hrdzavých sudov, plesňou nasiaknutých skríň a cez malé dierky pozorovať nepríčetné oči démonov v ľudskej koži. Outlast 2 je moderným pojatím, akýsi protiklad voči nami vyzdvihnutému Resident Evil 7. Aj keď, koncepčne rovnako ako rozpočtom, je tohtoročný hit spoločnosti Capcom o pár schodov vyššie, Outlast 2 sa snaží všetko robiť úplne iným spôsobom a čo je dôležité, plne mu to vychádza. Je strašidelný vo svojej podstate o niečo viac než RE a to z dôvodu hore spomínaných atribútov, avšak je samozrejme aj limitovaný vyhradeným konceptom. Tým chcem len povedať, že pokiaľ vás spomínaný Resident vôbec nevystrašil, tak u druhého Outlastu sa môžete pripraviť na poriadne ródeo. Jediné negatívum, ktoré sa podpísalo pod finálne číslo, spočíva v menších či väčších technických zakopnutí. Hlavne v prípade umelej inteligencie, ktorá vás aj z nemožného uhľa zrazu objaví a spustí tak vo väčšine prípadov neodvratný proces smrti.

Existujú len dva typy hráčov. Jedna strana horory miluje a vyhľadáva a druhá sa ich straní ako čert kríža. Pre prvú skupinu mám maximálne odporúčania na užívanie si druhej časti série Outlast a pre tú druhú len poznámku, že nikdy nie je neskoro si overiť na vlastnej koži, či vám niekto z rodiny bude schopní dať nepriamu masáž srdca.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Red Barrels

PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX