Spomínate na rok 2008? Že nie? To je rok, v ktorom bolo oznámené pokračovanie kultového FPS titulu z roku 2006. Oznámenie vyvolalo množstvo nadšených ohlasov a všetci sme sa na voľné pokračovanie neuveriteľne tešili. Bohužiaľ, márne. Po pár rokoch mlčania bola do hráčskej komunity zasadené smrtiaca rana v podobe zrušenia projektu Prey 2. Našťastie to netrvalo dlho a spoločnosť Bethersda Softworks oznámila znovuzrodenie značky a dnes už sa nám točí v mechanike. Zakričíme spoločne tri krát hurá alebo pošleme značku na večný odpočinok. Nasledujúcimi riadkami sa vám pokúsim poradiť, či Prey (2017) stojí za vaše peniaze.
Prey je titul veľmi netradičný a ak by som ho mal prirovnať k existujúcim titulom, tak kombinuje tituly, ako Alien Isolation a Bioshock. Lepšie povedané, odmyslite si od Bioshocku akčnejšiu časť hry, pridajte trošku stealthu a máte výsledok. Osobne som nadšený, že som hre dal druhú šancu a nevzdal to s ňou. Prvé hodiny sú trošku komplikovanejšie, možno až frustrujúce ale od určitého okamihu vás hra začne skutočne odmeňovať a dá vám do rúk zbrane, o ktorých sa vám v iných hrách ani nesnívalo. V riadkoch nižšie sa pokúsim absolútne bez spoilerov vysvetliť prečo je Prey z môjho pohľadu zatiaľ najoriginálnejšia hra tohto roka a hlavne aj prvým čiernym koňom tohto roka. Musím však upozorniť, a nie naposledy, že Prey nie je pre každého a určitá skupina hráčov by sa mu mala vyhnúť, ako čert krížu.
Hľadáte v titule Prey hlboký príbeh? Hĺbku asi nehľadajte. Stačí fakt, že je dostatočne motivujúci na to aby vás nútil hrou postupovať v pred ale mnoho krát na neho absolútne zabudnete a budete sa venovať ostatným činnostiam, ktorých hra ponúka obrovské množstvo. Najdôležitejšou časťou hry je preskúmavanie samotnej lode Talos I a pre mňa zároveň najzábavnejšou časťou. Žiadne dvere, ktoré vyžadujú heslo, prípadne kartu nie sú pre vás zamknuté. Samozrejme, niektoré hlavné dvere, ktoré majú záväznosť na príbeh nie sú prístupné ale to iba z dôvodu zachovania príbehu. Ostatné? No... ťažko sa to vysvetľuje ale povedzme, že žiadne dvere nie sú zamknuté alebo neexistuje spôsob, ktorým by sa zámok nedal obísť. Ventilačná šachta? Hackovanie? Odomknutie dverí na diaľku pomocou hračkárskej kuše? Povedzme, že všetko je možné a spôsobov vám hra ponúka až neuveriteľné množstvo.
Vesmírna stanica je obsadená umelo vytvoreným životom nazvaným Typhon. Títo šikovný nepriatelia predstavujú akúsi čiernu hmotu, ktorá sa formuje do rôznych typov nepriateľov. Základným nepriateľom je takzvaný Mimic, ktorý nemá problém sa zmeniť na čokoľvek hmotné v miestnosti a pekne vás vystrašiť a samozrejme zraniť. Po nich prichádzajú už vyspelejšie formy života Typhon, ktoré preferujú už priame útoky, prípadne ovládajú prostredie, prostredníctvom ktorého sa vás pokúsia zabiť.
Celá sranda začína v okamih, keď získate určitý druh vybavenia, ktorý vám umožní sa od života Typhon určitým spôsobom učiť a tým sa dostávame k jednej z najzábavnejších častí celej hry – Typhon schopnosti. Každý typ nepriateľa disponuje určitými stupňami schopností, ktoré je možné od neho za pomoci scanu skopírovať a nakoniec aj využiť v svoj prospech proti nepriateľovi. Verte mi, že keď dosiahnete plného stromu schopností stane sa z vám dokonalý stroj na zabíjanie. Dostávame sa k tomu, čo je na hre najzaujímavejšie. Prvé hodiny je vaša postava doslova lovená mimozemskou rasou, no vo vyšších štádiách hry sa lovec stáva práve z vás a to vďaka tomu, že dokážete skombinovať všetky schopnosti jednotlivých nepriateľov a reagovať smrtiacou silou podľa potreby.
V hre sú prítomné minihry v podobe hackovania ale našťastie nie sú príliš otravné a ani náročné. S určitou dávkou trpezlivosti a šikovnosti hacknete, každý počítač. Samozrejme je predtým potrebné naučiť sa štyri stupne hackovania. No ale to už je maličkosť.
Poetický názov pre negatíva, čo myslíte? Je potreba zmieniť aj nedostatky, ktoré ma počas hry sprevádzali. Budem úprimný. Nebolo ich málo a niektoré ma naozaj rušili a kazili mi inak skvelý zážitok z hry. FPS. Hra, ktorá má priemerné grafické spracovanie jednoducho nemôže v dnešnej dobe bežať pod 30 FPS. Netvrdím, že hra je nehrateľná ale zaslúžila by si viac, najme na konzole PS4 Pro by mohla ukázať rozhodne viac. Čo je problémom pomerne závažným, sú doskakujúce textúry. V mnohých prípadoch som si všimol, že sa textúry dohrávajú až po tom, ako som sa na ne 3-4 sekundy díval a to skutočne na zážitku nepridá. Práca s CryEnginom je odvedená pomerne zle a to nehovorím o dlhých nahrávacích časoch, ktoré delia jednotlivé časti lode. Hry, ako Zaklínač alebo Skyrim disponujú otvorenou plochou, ktorá sa s uzavretými priestormi stanice Talos I nedajú ani len porovnávať a nahrávacie časy dosahujú omnoho kratšieho času a hlavne sa neustále neopakujú – zásadný nedostatok hry, ktorý verím časom bude doladený pomocou opravných patchov. Našlo by sa ešte zopár drobností ale nemyslím si, že by boli, tak zásadné aby som vám ich bonzoval v recenzií.
Viac vám o titule Prey nebudem prezradzovať. Záverom poviem len toľko, že ak ste milovali hry, ako sú napríklad Deus Ex, Alien Isolation alebo Bioshock, titul Prey budete skutočne milovať. Hra však nie je pre každého, rozhodne hru neodporúčam náruživým hráčom FPS titulov alebo milovníkom akcie – Prey jej mnoho neponúka a na vyššiu obtiažnosť dokonca ponúka skutočnú hráčsku výzvu, v ktorej uplatníte všetky svoje znalosti z vašej hráčskej minulosti. Titul ponúka netradičné portfólio zbraní, o ktorých som zámerne písal v recenzií len zriedka – nechajte sa prekvapiť, každopádne sa máte rozhodne na čo tešiť. Nečakajte však silnú palebnú silu ale originalitu a vynaliezavosť.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX
