Živo si spomínam na prvé odhalenie nenápadnej akčnej hry s podivným miešaním farieb, ktorá sa mala stať ďalším z radov posledných klincov do rakvy konzole Nintendo WiiU a ktorá sa nakoniec dokázala dostať až do sŕdc profesionálnych zástupcov elektronického športu. Určite je vám jasné, že narážam na sériu Splatoon, a teda titul od vizionára a zástupcu modernej japonskej školy dizajnérstva menom Hisashi Nogami. Prvý diel nielenže nebol dôvodom, prečo platforma WiiU skončila, ale vďaka nej sa práve tento stroj dokázal na scéne udržať o pár mesiacov dlhšie. Dnes, viac ako dva roky od vydania, je však načase spraviť definitívne hrubú čiaru za nepodarenou minulosťou (narážam na HW samozrejme) a aká iná hra by mala korunovať nástup novej generácie konzol od veľkého "N" než práve originálny Splatoon 2.
V tomto prípade sa pri vývoji išlo doslova na hotovú vec a nikto nechcel ponechať nič náhode. Ak ste podľahli čaru tejto farebnej akčnej značky s maximálnym dôrazom na multiplayer a kúpa platformy Switch bola pre vás jasným impulzom v očakávaní na druhý diel, tak vás môžem už takto v úvode ubezpečiť, že tu si rozhodne nesadnete na čerstvo natretú lavičku v parku. Nový Splatoon reprezentuje všetko to zábavné, čo sme si zamilovali v pôvodnom spracovaní a pridáva pár nenápadných, ale dobre mienených vylepšení. Ešte než začnete cez smiech prskať sliny na svoje monitory a telefóny, tak vás zastavím. Áno, Splatoon 2 a jeho hlasová komunikácia je tragikomický príklad toho, ako nešťastne môže dopadnúť nedostatočný prieskum trhu a ľahostajnosť zo strany vývojárov či dizajnérov. Tento aspekt ale vôbec neradím medzi spomenuté vylepšenie a zároveň vás ubezpečujem, že ho zohľadním vo finálnej známke.
Teraz, keď už máme za sebou prípadné kostičky a chrupavky, ktorými sa nevyhol ani tento počin z rúk interného štúdia Nintenda, môžeme konečne prejsť k meritu veci. Farebné bitky medzi dvoma tábormi, kde jedna strana preferuje farbu X a druhá naopak Y, ostávajú nemenné. Znova je úlohou každého online hráča použiť čo najviac farby na to, aby sa po uplynutí časového limitu nachádzala väčšina plochy arény pod nadvládou tej vašej vyvolenej farby. Aby to ale bola dostatočná zábava, jednotliví hrdinovia (môžete im za získané kredity nakupovať oblečenie a nový arzenál) sa od seba môžu a nemusia odlišovať v používaní špecifických zbraní. Od klasickej štetky na plot sme sa v dvojke Splatoon presunuli k dvojitým striekacím pištoliam a od doby, čo sa hra reálne dostala na trh, sa ponuka arzenálu zadarmo rozrástla o ďalšie zaujímavé kúsky ako dominovať v nemilosrdných súbojoch. Nie je podstatné, aby som vám tu teraz opisoval o aké zbrane ide, oveľa dôležitejšia pre vás musí byť vedomosť, že Nintendo nechce vyberať v prípade tejto populárnej značky dodatočné peniaze a všetok obsah vrátane máp prúdi do hry úplne pre každého.
Celá idea otvorenosti a možností ako sa stať súčasťou komunity IP Splatoon má príjemný účinok na každého, kto o hru zavadí čo i len pohľadom. Páči sa mi vloženie odkazu na už neexistujúcu službu Miiverse z WiiU, ktorá sa do tejto hry dostala v podobe možnosti kresliť do textových bublín počas prechádzky interaktívnym námestím (akési menu, kde sa reálne pohybujete so svojím charakterom napríklad medzi obchodmi a online arénou). Rovnako mňa zaujali špecifické RPG schopnosti, ktoré si môžete priradiť k svojej postave prostredníctvom zakúpenia nového oblečenia a veľa veľa ďalších drobností, ktoré menia akýkoľvek názor v otázke či sa Splatoon skutočne niekam za tie dva roky posunul. Je jasné, že v prípade technickej stránky a grafiky nie je príliš poznať, že máte v rukách niečo nové. Osobne som celý projekt väčšinou testoval primárne v handheld režime a tam bežal naprosto dokonale a ani pri zasunutí do doku nebolo možné badať nejakých zásadných nedostatkov. Splatoon je vskutku pôvabnou a pestrofarebnou zábavou, ktorá vám buď sadne na oko okamžite alebo ju rovnako rýchlo označíte za nezaujímavú a detskú.
Bez online režimu by sme sa tu nemali o čom rozprávať. Z tých desiatok hodín, ktoré som strávil v spoločnosti často taktikou krute podkutých súperov, môžem svedomito prehlásiť Splatoon 2 za bezproblémovú online zábavu. Všetko beží ako má a to od rýchlosti pripájania až po podrobné štatistiky. Nedávno prebehol celosvetový festival a súboj medzi Kečupom a Majonézou. Státisíce hráčov po celej Zemi si tak cez víkend dokazovalo, ktorá potravinárska surovina je tá pravá a jediná. Podobných udalostí nás ešte v tejto sérii čaká požehnane a to sú práve tie dôvody, prečo sa vracať k Splatoon 2 a užívať si jej prirodzenú hravosť a jedinečnosť. Samozrejme, a to sa vraciam zase do úvodu recenzie, nič nie je dokonalé. Hlasová komunikácia vyžaduje komplikované prepájanie dodatočných periférií, ktoré navyše musíte podporiť mobilnou aplikáciou cez váš telefón a ani tak nie je zaručené, že sa vám podarí spojiť s vašimi priateľmi. Toto Nintendo totálne nezvládlo a aj preto zrážam pár bodov z inak hojnej porcie percent. Našťastie však čaro hry v tomto prípade nestojí a nepadá na nutnosti sa rozprávať medzi sebou. Switch je svojou filozofiou zásadne prenosná platforma a práve Splatoon podtrháva jeho potenciál hrania kdekoľvek, kde je napríklad internetové pripojenie. Je to titul s dlhým ťahom na bránku, ktorý nezapadne prachom ani niekoľko mesiacov po vydaní a dôkazom je stále rastúca komunita okolo tejto série.
Kto by ma chcel kárať za nedostatočný opis oveľa väčšieho singl režimu než tomu bolo v jednotke, tak v záujme dobrých vzťahov mu venujem posledných pár viet. Ak sa rozhodnete, že je čas na oddych od toho najlepšieho, čo druhý Splatoon ponúka, tak sa môžete na zhruba päť hodín zamestnať prechodom cez 26 úrovní s príslušnou motiváciou testovania jednotlivých zbraní. Ako som ale spomenul vyššie, mne tento obsah nijako neimponoval a prišiel mi dosť nezaujímavý oproti tomu, čo vám môže dať návyková komplexnosť multiplayeru. Koľkokrát si v jeho prípade poviete; ešte jednu mapu a dosť?!
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX
