Mario síce už nie je inštalatér, ale stále si svoj pohnutý a bohémsky život dokáže okoreniť novým dobrodružstvom. Za jeho kariéru sa tak bežne stávalo, že okrem klasických 2D výletov za likvidáciou korytnačiek a strkaním hlavy do špinavých kanálov sa nezabudol ukázať v plnej 3D forme a baviť milióny nadšencov pri golfe, futbale, tenise a na závodných okruhoch. Jeho celá rodina mu mimo iného z časti vyjadrila podporu aj v oveľa komplikovanejších konceptoch, akým bol určite systém ťahových RPG v sérii Paper Mario, avšak to, čo ho stretlo naposledy, nemá v jeho ponímaní obdobu. Mario + Rabbids Kingdom Battle je tak paradoxom hneď z niekoľkých dôvodov. Jednak, vôbec premiérovo, nejde o projekt vytvorený interným štúdiom Nintenda a hra je dielom štúdií Ubisoftu a potom otvára nové čarovné dvere do konceptu TBT, a teda turn based tactics. Všetky tieto menovatele sú navyše zliate do exkluzivity pre platformu Switch, čo zase prináša nové a pre niekoho netušené možnosti a výhody. Poďme sa na ne teraz spoločne pozrieť.
Dáme si úvodom aj jedno historické okienko. V roku 1994 vyšla pre stolné počítače legendárna značka UFO: Enemy Unknown, ktorá bola ojedinelá svojím spracovaním a stala sa priekopníkom žánru, ktorý bol práve námetom na vznik kolaborácie medzi svetom Maria a šialených zajacov od Francúzov. Výsledkom je teda síce netradičné spojenie dvoch zdanlivo nezlučiteľných grafických artov, ale ako celok podporený taktickou kostrou a RPG systémom. To dáva za znamienkom "rovná sa" niečo, čo tu jednoducho zase nemá konkurenciu a obdobu. Môžeme sa donekonečna dohadovať ako jedna strana ukradla niečo tomu a naopak, avšak ja to beriem ako výhodnú výpomoc, kde si jedna legenda požičiava to, čo funguje od druhej a s ohľadom na svoje zásluhy a historický podklad na to má z môjho pohľadu plné právo. Dosť však bolo omáčky mimo toho čo je dôležitejšie a tým myslím hlavne hrateľnosť a s ňou spojenú zábavu. Tento aspekt je v podaní Mario + Rabbids Kingdom Battle zavesený až u stropu a to je dôvod môjho celkového nadšenia, ktoré ostatne môžete vycítiť z doteraz vysypaného textu.
Dejová linka je pojatá v hesle spájania. Predstavte si náš klasický svet ľudí, v akom je miesto nielen pre bizarné technické vynálezy, ale aj pre šialené zajace s tikom v oku. Tie sa čírou náhodou a nevedomky zmocnia prístroja schopného spojením dvoch vecí či ľudí vytvoriť niečo medzi, a aby toho nebolo málo, pomocou teleportu postaveného z pračky sa prenesú do rozprávkového sveta Super Maria. Ich násilné narušenie zákonov hneď v dvoch rovinách, v spojení so spomínaným vynálezom, vytvorí obrovský bordel v krajine, kde dovtedy vládol nám dobre známy poriadok (princezné sa unášali a inštalatéri v červených montérkach ich vracali späť). Chaos podporený hybridnými bytosťami (zajace krížené s prírodnými silami a podobne) je nutné čo najskôr potlačiť a nastoliť staré dobré poriadky. Nato nie je a nikdy nebude vhodnejšieho adepta než práve Maria a aby sa naplnili všetky kvóty využiteľnosti, tak mu na jeho ceste za nápravou celého vesmíru budú pomáhať nielen genetické výsledky spojenia zvieracej a ľudskej ríše, ale aj jeho dobre známi kamaráti a členovia rodinného klanu.
Mario + Rabbids je TBT a akonáhle príde na boj, tak sa hra skutočne podobá a správa ako akýkoľvek X-COM. Ona jedinečnosť však spočíva mimo súbojov. Narážam na postupný pohyb po chaosom zmietanej mape okolo povestného zámku, ktorý je plne v réžii vás hráčov. Terén je umne rozdelený do jednotlivých regiónov (oheň, voda, sneh či piesok) nám známych z univerza Super Mario, čiže tu budú doma ako znalci tejto IP tak aj druhá strana, ktorá sa za tie desiatky rokov nedobrovoľne nakazila vírusom zvaným Nintendo. Vývojári chytro vybudovali nápadité prekážky, ktoré od hráčov vyžadujú nejaké to premýšľanie, často pod časovým presom, aby bolo možné pozbierať všetky bonusy v podobe obrazových a zvukových materiálov z vývoja (to je podružná sekcia motivácie) a hlavne väčšinu z obrovského množstva zbraní. Tie sa delia na hlavné a sekundárne. Každá má nejaký ten odkaz na spojenie strelného zariadenia so svetom Maria a vo výsledku je svojím spôsobom jedinečná. Práve zbrane sa stali veľkou motiváciou aj pre mňa, keďže som sa snažil odkryť a objaviť všetky tajné a skryté zákutia mapy, aby som potom mohol svoje v boji preferované postavy vybaviť tým najlepším arzenálom.
Za úspešné ukončenie súbojov (primárny cieľ sa často mení a okrem klasického vyvraždenia všetkého na mape sú tu aj úlohy v zmysle ochraňovania a dosiahnutia určitého bodu v aréne) sa vám dostane finančnej odmeny ako aj kreditu na odkrývanie nových schopností. Ak vám počas dvoch misií nezomrie ani jedna postava a dostanete sa pod hranicu určitého počtu ťahov, koncept vás odmení trofejou a oveľa väčším bonusom. Získané peniaze potom slúžia na nákup zbraní a kredity na odomknutie nových trikov ako prekonať protivníka. Celý systém funguje viac ako dobre a čo je podstatné, tak motivuje aj k návratu do už prejdených svetov. Po úspešnom zlikvidovaní bossa v každom z nich sa vám otvoria zaujímavé výzvy, kde si jednak môžete nahromadiť financie, ale aj nacvičiť to, čo ste získali investíciou kreditu. Je teda stále čo robiť a to aj po ukončení celého príbehu. Nemennou konštantou je postava Maria. Toho nie je možné prepnúť z pozície lídra do úzadia a tak všetkých ostatných, ktorí sa k vám majú pridať, musíte bedlivo vyberať. Ako som spomínal vyššie, tak každý má určité schopnosti a odlišujú sa od seba. Tým sa autori evidentne snažili donútiť hráčov k striedaniu taktiky na dané úseky, čo je logické a pochopiteľné, keďže aj protivníci sú čas od času odlišní.
Každý projekt od Ubisoftu, kde sa objavili povestné zajace, vo mne často vyvolával skôr trápne ticho než nejakú zábavu. To sa však zmenilo práve s príchodom tejto kolaborácie, ktorá im konečne vtisla humor a musím povedať, že francúzske zajace nikdy neboli vtipnejšie. Najlepšie scénky v hre vyplývajú zo stretnutí takzvaných falošných postáv Nintenda, ktoré zastupujú naši ušatí kamaráti v kostýmoch s reálnou predlohou. Aj keď hra nemá žiadny dabing (nerátam zvuky z úst Charlesa Martineta), tak aj textové bubliny sú schopné vám vyčarovať úsmev a celé je to jednoducho hravé a zábavné. Bojový systém je možné ohýbať do viacerých scenárov a realizovať sa tak môžu starí UFO harcovníci, ale aj nová generácia, ktorá by v prípade veľkého tlaku na náročnosť mohla siahnuť po znížení obtiažnosti (je to možná voľba pred každým súbojom). Musím sa priznať, že aj ja som sa pár ráz slušne zapotil a padli aj nejaké tie nadávky, ale udržal som sa a obtiažnosť neznížil až do samotného konca. No a práve na konci sme aj s našou recenziou. Nechal som si sem odložiť to, čo mi vadilo a prekážalo. Určite tam musím zaradiť poloautomatickú kameru, ktorá sa často správala dosť nelogicky a pri súbojoch kazila dojem z prehľadnosti.
Ovládanie by som tituloval slovíčkom uspokojivé, aj keď šachovnica označovania ťahového pohybu často zablúdila tam, kam by nemala a niektoré prepínanie s tým spojené nebolo dvakrát príjemné. Hra podporuje kooperáciu počas súbojov s jedným tímom, ale hlavne aj klasický multiplayer, ktorý viacmenej funguje slušne a vyložene do negatívnych bodov by som ho neradil. Aj preto nemám dôvod sa uchyľovať k nižšej výslednej známke len na základe faktu o podobnosti súbojového systému so sériou X-COM. Nevidím v tom žiadny problém, ba naopak. Mario + Rabbids Kingdom Battle dostatočne preukázal svoju jedinečnosť a odlišnosť mimo súbojov. Prináša roztomilý art do náročnej hrateľnosti a stále si necháva otvorené zadné vrátka pre nenáročného konzumenta. Je teda komplexným dielom, ktoré si nezaslúži haniť len preto, že ťahá inšpiráciu od toho a onoho. Treba si uvedomiť, čo všetko nám Mario za dobu svojej bohatej existencie ponúkol z vlastnej kapsy, nemá snáď právo si zobrať kus koláča od tých, ktorí by možno bez jeho dobrodružstiev dnes ani neexistovali?
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX
