Maskot spoločnosti Nintendo a bývalý živnostník s inštalatérskou firmou je zas raz tu. Jeho dvadsiateprvé dobrodružstvo vyvoláva veľa otázok a tak ako na jednej strane logicky plní slzami šťastia oči jeho fanatických milovníkov, sa na tej druhej stará aj o dostatočný príval hnevu u ňuňuňu neprajníkov. Dve desiatky hier zo sveta Super Mario sú už riadna porcia a jeden by mohol očakávať nával stereotypu či nebodaj príchod nudy. S radosťou vám ale oznamujem, že podtitul Odyssey nie je ničím viac než ďalším medzníkom v tejto čarovnej sérii a neuveriteľne prepracovanou poctou svojmu prvému 3D spracovaniu.
Spomínate ešte na rok 1996 a konzolu Nintendo 64? Ja rozhodne áno, keďže to bol čas mladosti a moje detstvo bolo nevinné ako fotka mačiatka v ružovom kostýme s mašličkou na chvoste. Práve vtedy som dostal od svojho milovaného otca voňavú papierovú krabičku nesúcu obrázok letiaceho Maria a nápis Super Mario 64 mi bol vstupnou bránou do úžasného sveta kráľa všetkých plošinoviek. Kto by to bol dnes povedal, že aj po dvadsiatich rokoch môžem ešte zažiť niečo podobné a to navyše v čase, kedy je ponuka AAA hier doslova desaťnásobne väčšia a rozmanitejšia, čiže je z čoho vyberať. Nový Super Mario síce už nepristál na prahu môjho detstva, ale aj napriek tomu je schopný ma do neho vrátiť a na mojej tvári vyčarovať nemý úžas zmiešaný so spokojnosťou.
Teraz sa asi väčšina z vás začína pýtať niečo v tom zmysle; čítam recenziu na hru alebo prepis záznamu sedenia u psychiatra s ďalším neúspešným novinárom? Ja vám na to s radosťou odpoviem. Keďže svet už dávno zaplavili všetky možné aj nemožné formy textových, filmových, papierových, tlačených, duchovných, spirituálnych a neviem ešte akých recenzií na projekt Super Mario Odyssey, rozhodol som sa, že Czechgamer bude mať niečo iné a snáď niečo viac osobnejšie. Na našom webe mám na starosti Nintendo sekciu a práve kvôli nej som sa ostatne aj stal členom tejto redakcie. Som teda ideálnym kandidátom a zdrojom spomienok na časy rastu po boku konzol a hier od tohto japonského herného giganta. Mario, ako jeho primárny reklamný ťahák, sa aj z tohto dôvodu ťahal so mnou už od čias, kedy som doma drtil zadkom roztoče v koberci pri hraní na Super Nintendo systéme a jeho nasledovníkoch. Spomínaná 3D evolúcia v sérii ma zastihla práve v dobe, keď si videozábava dávala dole pomyselné plienky a začínala sa formovať do niečoho viac než len pohnutých vtipov dospelých na adresu uhrovitých deciek zo zámoria. Začínala sa povyšovať na umenie a toto umenie krásne reprezentovala aj myseľ Shigeru Miyamota a jeho kolektívu.
Keď som tohto roku mal možnosť skúsiť si Odyssey v nemeckom Kolíne, okamžite ma čosi koplo do zadku. Mal som dojem, že hrám znova niečo neuveriteľne povedomé a niečo, čo odkrýva v mojom vnútri dávno zabudnutú truhlicu pocitov. Nemajte mi to za zlé, ale ani Super Mario Sunshine či dve časti Galaxy vo mne nič podobné nevyvolávali (v druhom prípade som dostával skôr akúsi formu klaustrofóbie z malých planét a veľkého talianskeho pozadia) a o to viac boli tieto pocity intenzívnejšie, akonáhle som prenikol do vnútra konceptu novinky pre Switch. Ako keď vám počas sna dôjde ten fakt, že sníte a môžete si robiť, čo sa vám zachce. Super Mario Odyssey je presne to, čo napĺňa podstatu "hrania sa" a ponúka na jednej strane dostatočne veľký obsah, ktorý navyše prepája so slušnou výzvou čo do náročnosti. Pointou je zase ten trápne nepodstatný fakt, že niekto uniesol princeznú a niekto by ju mal znova zaniesť späť na zámok. Ten niekto ste vy a samozrejme stelesňujete sexy ideály hrdinu s mierami 60-90-60 s tým, že posledná cifra zastupuje obvod čapice nášho Maria.
Čarovná čiapka, teda notoricky a dobre známy symbol pre Odyssey, je akási predĺžená ruka k hlavnému a, nutno podotknúť, originálnemu nápadu. Vďaka nej je možné prevziať podobu väčšiny živých ale aj pár neživých predmetov a zároveň tak začať používať jedinečné schopnosti, ktoré by ste v obyčajných červených montérkach asi len tak nedosiahli. Tento hlavný element v novej časti série Super Mario berte ako jedno veľké ozubené koleso, na ktoré sa potom pripájajú menšie či stredne veľké kolieska plné nápadov. Viac ako desiatka unikátne vytvorených máp, po ktorých môžete behať hore dole, je potom plná obsahu a možností. Práve tento aspekt a potreba získať všetko skryté a tajomné vo mne zase spustil elektrický impulz naviazaný na časy minulé. Super Mario 64 a 120 jedinečných hviezd, aké človek potrebuje mať na konte, je u Odyssey len kvapka v mori obsahu. Môžete zbierať hromadu vylešteného bordelu, aby ste následne za jeho hodnotu nakúpili unikátne obleky s rôznym odkazom na jednotlivé oblasti, kde sa pohybujete. Je to ako jeden nekončiaci kolobeh zábavy a jedna vec vedie k tej druhej. To už ale zase odbočujem od konceptu mojej neortodoxnej recenzie.
Otvoriť svojho času tretí rozmer pre Maria znamenalo bojovať s obrovskou otázkou okolo funkčnosti kamery. Nintendo Switch a jeho systém ovládania (z časti pohybom alebo starou školou) už dnes nepripúšťa žiadne chyby a musím povedať, že som v tejto otázke bol s výsledkom práce EPD maximálne spokojný. Kto má vždy po boku verného kamaráta, si môže s ním rozdeliť úlohy a skúsiť aj kooperáciu (jeden ovláda čiapku a ten druhý zase nášho Taliana) a je to nemenej zábavný spôsob ako hromadiť spomínaný interaktívny "šmuk". Celé toto moje romanticky ladené rozprávanie smeruje k evidentným faktom. Kto videl Odyssey na videu, tak musí vedieť, že táto plošinovka jednoducho vyzerá graficky nádherne a rovnako nezaostáva ani hudobná stránka. Všetko je dotiahnuté do dokonalosti a nič nenecháva v hlave divákov nejaký otáznik.
To, ako kvalitná je hrateľnosť, som vám myslím dostatočne načrtol vyššie a už asi ani nie je nutné pokračovať. Nintendo jednoducho nemá konkurenciu v produkovaní do detailu prepracovaných diamantov svojho žánru (od stvoriteľa sa to viacmenej aj očakáva). Super Mario Odyssey je po boku posledného dobrodružstva Linka veľkým osviežením a hodenou rukavicou (kovovou s hrotom na konci) do tváre každého pochybovača, čo tak rád používa slovo recyklácia. Moje pohnuté detstvo vám teda dnes poslúžilo ako časová brána a spojilo neopakovateľné pocity z roku 1996 s rokom 2017. Ak toto nie je pre vás dôvod, aby ste bežali pre svoj nový herný systém od Nintenda, tak už neviem, čo viac vám k tomu napísať.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX
