Pojem exorcizmus sa v kresťanskom ponímaní vyskytuje už takmer odnepamäti a jeho komerčné využitie vám dúfam nemusím nejako bližšie opisovať. Mali sme tu filmy, nemenej zaujímavé seriály, vtipné obrázky a logicky teda prišiel na radu aj moderný svet interakcie, a to virtuálna realita. Dobre viete ako sám milujem spájanie hororu a hier všeobecne. Ak sa však podarí táto kombinácia umne prepojiť s VR perifériou, mľaskám ako čerstvo narezaná šunka. Aktuálnu príležitosť skúsiť sa zahrať na profesionálneho duchovného vyhadzovača (moje osobné prirovnania proste nepochopíš), a na krátky moment tomu aj skutočne veriť, som si teda nemohol nechať ujsť medzi natešenými prstami. Ako často sa vám predsa pošťastí pozdvihnúť krucifix a prskať svätenú vodu ako postrekovač trávnika?

Opäť zase a klasicky sa moje očakávania a predstavy tvrdo zrazili s realitou. Koncept o vyťahovaní zlých démonov z duší nevinných študentiek teológie kolidoval so zistením, že počas prvých troch z piatich kapitol (testoval som verziu pre PlayStation VR, ktorá na rozdiel od PC ešte nie je kompletná) sa ujmem role detektíva a všetky objekty môjho záujmu sa budú viacmenej topiť vo vlastnej krvi. The Exorcist: Legion VR nie je vôbec plnohodnotný horor, ktorý by sa dal prirovnať k nejakému komplexnému zážitku, ale skôr akési krátke epizódy, v ktorých je nutné prežiť a prípadne sa pokúsiť prečítať nejaký ten sprievodný dokument, aby kolieska príbehu lepšie zapadli jedno do druhého. Ak by som to mal opísať s väčšou nadsádzkou, tak ide o sériu technologických demo ukážok, ktorej niekto ušil pekný grafický kabát a nezabudol na hutný zvukový sprievod. V tomto smere by všetko mohlo fungovať, avšak je tu jedno veľké a dosť zásadné ale.

Štandardom pre vzdialenosť medzi kamerou a helmou, býva v prípade periférie PSVR niečo málo cez jeden a pol metra. V tomto meraní som doteraz testoval drvivú väčšinu projektov a nič iné som neočakával ani od virtuálneho exorcistu. Viete si teda predstaviť moje rozčarovanie, keď sa bod na úvodnej obrazovke, kam som sa mal reálne postaviť, aby bolo možné celú hru nakalibrovať, objavil presne v strede obrovského gauča, a teda asi tri metre od kamery. Po tejto rane pod pás nastal v obývacej izbe ruch hodný rannej dopravnej špičky v Tokiu a na jeho konci moja spotená hlava a gauč opretý o stenu. Dobre, vravím si v duchu s nadšením, že sa už konečne môžem pustiť do samotného zametania s duchmi a démonmi. Avšak zase chyba, a to kardinálna. Kalibrácia move ovládačov zo mňa spravila trojmetrového černocha s rukami dlhými ako opica. Bolo úplne jedno či som svoju výšku nastavil manuálne na presne takú, akú mám v reále, moja hlava v hre narážala do stropu a obe ruky som mal niekde u členkov. Na tomto sa nič nezmenilo ani po hodine bádania a skúšania všemožných trikov. Jednoducho zo mňa bol Slenderman a hotovo.

Krátko na to ako som si zvykol na redší vzduch u virtuálneho stropu, pustil som sa konečne do práce. Ako správny detektív som do seba hodil jednu nechutnú kávu z automatu, kopol šéfovi do dverí a požiadal o nový prípad. Ten nešetril a hodil mi na krk rovno tri záhadné kriminálne činy, ktoré sú práve parafrázou na tri prvé časti tohto herného hororu (toto slovíčko už začínam používať v úplne inom význame). Každá kapitola je vzásade časovo rozdelená po hranicu dvadsiatich minút pri prvom skúšaní, kedy človek nevie, čo má robiť. Kto by si chcel celý zážitok zopakovať, stihne všetko splniť ani nie za polovičný čas. Nebudem vám tu logicky líčiť samotné minipríbehy jednotlivých kapitol, to by bolo dosť mimo, a radšej vás opäť nepoteším zistením, že ovládanie pohybu hlavnej postavy je jedna veľká katastrofa. V nastaveniach máte možnosť voľby. Buď pôjdete do klasického teleportu, teda prenos postavy sa deje v akomsi ťahovom procese, alebo skúsite pohyb hore-dole a do strán cez tlačidlá na move ovládači. Jedno aj druhé je bohužiaľ zlé a kompletne ničí inak zaujímavú atmosféru celej hry.

Projekt The Exorcist: Legion VR bol pôvodne vydaný na zariadeniach Oculus Rift a HTC Vive, teda na perifériách, ktoré majú odozvu samotnej VR helmy na oveľa lepšej úrovni, hlavne čo sa týka pohybov snímaných cez viac kamier a senzorov. PSVR má len jednu kameru a akonáhle sa odchýlite od jej trajektórie, začne sa všetko kaziť a sekať. Autori The Exorcist: Legion VR však tento fakt nebrali do úvahy a pripravili prostý port, ako keby PSVR bola na rovnakej úrovni s menovanou konkurenciou. Výsledkom je obrovský mantinel, o aký sa budete odrážať takmer bez prestávok, a aj keď štýl hrania prispôsobíte spomínaným problémom, tak stále nemáte zaručené, že si hru užijete tak, ako by to bol možné pri plnej funkčnosti. Ak sa pozriem totižto na jej obsah, tak potenciál a kvalita atmosféry tu sú na vysokej úrovni a vôbec nepochybujem o pravosti reakcií rôznych hráčov na internete, ich dojmy však pochádzajú alebo budú pochádzať len z PC verzie. Bolo by naivné očakávať akékoľvek zmeny do príchodu ďalších dvoch častí a tak sa budem len modliť a počas ich testovania dúfať v nejaký zázrak, aby som vám v ďalšej recenzii mohol priniesť prípadne dobré správy. Zatiaľ som však po prvých troch tretinách sklamaný a zasypaný negatívnym dopadom technickej kvality.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Wolf & Wood Interactive Ltd