Univerzum DOOM je modla a kult v jednom. Jeho základ existencie je dnes už bežne známy aj ne-hráčom, prípadne jedincom, ktorí jedného dňa zakopli a na túto značku narazili len omylom, niečo ako keď stretneš paní Hallenbeckovú. Určite pre vás preto nebude informácia o presahu tejto IP mimo videohry nijakou šokovou terapiou, ostatne minulý rok lokalizovaná dosková hra so stručným názvom DOOM nebola vôbec premiérou v prenášaní tejto akčnej FPS z pixelov do papiera a plastu. Premiéra spoločenskej hry z pekla sa totižto datuje ešte do obdobia po prelome tohto tisícročia, kedy ale logicky všetko to tlačené likvidovanie démonov ostalo ďaleko za morom a u nás sme si tak maximálne mohli vybaliť figúrky od dámy a tváriť sa, že hráme životnú šachovú partiu. Našťastie tu však nedávno skutočne veci nabrali rýchly spád a v oblasti lokalizovania spoločenských hier prišlo na veľkú revolúciu. Jedným z hlavných iniciátorov je aj spoločnosť Blackfire, vďaka ktorej som ja osobne dostal pozvánku do pekla. S úctou som prijal, naleštil imaginárnu dvojhlavňovú brokovnicu a vytiahol okuliare na čítanie.
Balenie je už od pohľadu, či na následný dotyk, skutočne bohaté na obsah. Okrem niekoľkých verzií manuálov a návodov sa tu na vás vyrúti doslova plastová horda miniatúr ako spodobnenie nepriateľov rôzneho druhu, ktorí sú vo väčšinovej presile k niekoľkým vesmírnym kovbojom bez mena a hlasiviek. Hrdinovia sa tu zišli v skromnom počte štyroch nebojácnych a čelia tak dotieravým lietajúcim hlavám, klasickým démonom, opičím impom či obrovským barónom pochádzajúcim priamo z horúcej lávy. K tomu všetkému si ešte prihoďte pár hrstí klasických žetónov a niekoľko balíčkov kariet s rôznou funkciou a logicky aj dôležitosťou. Kto si doteraz myslel, že sa tu spoločne budeme rozprávať o nejakej spoločenskej zábave pre nenáročných začiatočníkov, verím, že už dávno z tejto naivnej predstavy sám upustil. Ostatne DOOM bol vždy o využití arzenálu na prevalenie sa cez hordy pekelných sluhov a každý v tejto hre išiel vždy len za seba. Preto nech vás nijako nepletie fakt, že obsahom sú spomínaní štyria hrdinovia, každý si tu ťahá ten svoj skafander a jeho problémy sú len jeho vecou a naopak. Ale aj napriek tomu sa samozrejme autori hry snažili navodiť pocit tímového ducha a preto vás, ako zástupcov vesmírnej námornej pechoty, rozdelili do dvoch družstiev.
Jednočlenná úderná jednotka sa v hre stará o zamestnávanie démonov (to zahŕňa spravidla hlavne ich likvidáciu a následné močenie do krkov po odtrhnutí rohatých hláv), no a zbytok jednotky (1 až 4 hráči) má na starosti prístup k časovým portálom a nemenej zaujímavý akčný dodatok, ktorý logicky rovnako ponúka rôzne formy krvavej sebarealizácie. Kto by si preto myslel, že DOOM stratí na ostrosti len preto, že prešiel z videohry do sveta papiera, tak nemusí mať nijaké obavy. Aké sú ale k dispozícii scenáre, bez ktorých by ste len bezhlavo pobiehali po vesmírnej stanici a strieľali do všetkého, čo sa pohne? Autori do základného balenia vložili akýchsi šesť odlišných levelov, ktoré sa navyše delia do dvoch hlavných režimov. Nech už si vyberiete ten alebo onen režim, pred jeho spustením je nutné absolvovať dlhšiu inštruktáž, kde vás manuál pripraví na cieľ vašej misie a zároveň vám celkom chytro napovie, ako vlastne treba rozložiť hrací plán bez toho, aby ste nejako dlhodobo tápali. Verím, že z fotiek to tak asi nevyzerá, ale aj keď je DOOM jasne v sekcii náročnejšej doskovej zábavy, určite poznám osobne oveľa horšie vysvetlené postupy u iných hier, kde by človek potreboval skôr čiaru tvrdej drogy, aby to celé v hlave poskladal do jedného súvisu. Maximálne nám vo dvojici trvala príprava na jeden režim len niečo cez dvadsať minút a to sme pri tom ešte nasávali omšové víno. Pretože ako inak sa dostať rýchlejšie do pekla?!
Akonáhle sa dostanete do stavu, že vám bude rozloženie jednotlivých častí mapy jasné a budete vedieť, že je konečne čas na akciu, začnete jednoducho miešať karty a postupne vyhodnocovať jednotlivé stretnutia medzi vojakom a akoukoľvek prekážkou/démonom. Spomínané rozloženie na dve skupiny, kde jeden hráč stelesňuje funkciu narušiteľa, potom dosť zjednodušuje pochopenie postupnosti vyhodnocovania kariet. Hrdina je vždy hrdinom len čo do svojej osobnosti a tak nie je možné zutekať pred hordou démonov niekam do potrubia od vzduchovej ventilácie, ale je nutné sa stretnúť postupne s každým súperom na mape krok za krokom. Karty jasne určia kto začína ako aj kto pokračuje. Ak budete návodu venovať v tomto smere dostatok času, preniknete do základov rýchlo a bez problémov presne tak, ako keby ste hrali videohru zo sveta DOOM. Voľnosť po inak veľkých mapách nie je nijako limitovaná faktom, či pred vami stojí váš kolega alebo vám v ceste bráni kus železa. Autori do hry nalinkovali diagonálne pochody naprieč celou mapou tak, aby hráč mohol rýchlo reagovať na komplikácie a dostať sa k potrebnému itemu. Streľba do chrbtov svojich alebo cudzích postavičiek je braná ako bežná vec a všetko potom záleží na danej zbrani a jej schopnosti dostrelu. Jednoducho akcia má svoj typický spád a hráči tak neustále nemusia premýšľať, ako u šachu, kam sa postaviť, aby sa dalo realizovať to, čo majú v hlave. Práve takéto premýšľanie nakoniec zabíja dobrú atmosféru.
Ak nazrieme do vrecka samotných hrdinov, tak im tam nájdeme zmesku desiatich kariet. Z toho je až šesť kariet zameraných špeciálne na zbrane a zvyšok tvoria akési univerzálne karty. Pointa zábavy a variabilnosti je zakopaná v jednotlivých kartách, ktoré sa od seba odlišujú rôznymi atribútmi. Nech už to je sila, pohyb, dostrel a samozrejme aj unikátne pre danú postavu špeciálne schopnosti. Keď hráč zoberie kartu, už pri druhom opakovaní by nemal mať problém v rýchlosti identifikovať postup bez toho, aby musel čumieť do manuálu a to je určite veľké plus. Znalci celého univerza DOOM budú pri postupnom objavovaní kariet arzenálu nadšení, keďže tu je celá plejáda známych nástrojov ako z démonov spraviť poriadny tatarský biftek. Je samozrejme ale dôležité, aby vám počas postupného ťahania kariet padali takticky správne kúsky, keďže s veľkým a ťažkým arzenálom sa síce budete cítiť bezpečne, ale razantne vám to obmedzí pohyb po mape a naopak zase striktne slabšie zbrane vám nepomôžu prejsť cez silnejších protivníkov. Aj tu je zakopaný poriadne chlpatý taktický pes, čo robí z tejto doskovej hry atraktívnu záležitosť. Bolo zaujímavé sledovať spoluhráčov pri učení daných postupov, kedy razom niekto zistil, že nie je vôbec nutné držať na ruke veľa kariet a prehnane vyčkávať, len aby bol pripravený na to najhoršie. Šesť základných kariet na ruke môžete behom pár ťahov premeniť na nulu, často doslova vyhádzať a opäť vám koncept dovolí ťahať nové karty a pomyselne tak bežať chodbami vesmírnej lode plnej chodiaceho hnusu ďalej. Jednoducho papierová FPS.
Opäť budem hrať na city skalnej sorty tejto slávnej IP, keďže musím spomenúť aj úžasne nakreslené finálne zakončenia (známe ako Glory Kill), bez ktorých si už nevieme predstaviť posledný herný diel série. Samozrejme, že v prípade doskovej verzie sa všetko odohráva na papieri, ale celkové spracovanie efektu, pri ktorom vojak dobehne k veľkému protivníkovi a urazí mu hlavu, je úžasné. Navyše takýto ťah prihráva plusovým bodom k postave a doplňuje automaticky energiu (tak, ako tomu je aj v hre). Smrti si tu aj skúsení však užijú dostatok, čoho dôvod spočíva v neustálej cirkulácii démonov, ktorí vyliezajú zo známych portálov vo vysokej frekvencii. Všetko je teda postavené na kolobehu smrti a zrodenia, a to teraz samozrejme hovorím aj o samotných vesmírnych námorníkoch. Ich zrodenie vychádza zo špeciálnych teleportov tak, aby sa všetko v rýchlosti zase na mape postavilo do akejsi krátkodobej rovnováhy. Na samotný záver testu papierového pekla a slávnej značky DOOM si musíme ujasniť niekoľko faktov. Náročnosť síce patrí k vyššiemu štandardu, avšak nejde ani tak o komplikovanosť návodov a pravidiel, ale skôr o nejaký ten tlak na myseľ hráčov. Aby ste si túto hru mohli naplno vstreknúť pod kožu a užívať si ju v komplexnej forme, je nutné nájsť zdravé jadro priateľov, ktorých mimoriadne priťahuje prostredie série DOOM a sú ochotní riskovať a skúšať všetky jej možnosti. Dokiaľ nepochopíte význam aj poslednej karty z balenia, nebudete môcť povedať, že ste si naplno užili celkovú atmosféru. Osobne som nadšený a musím práve túto doskovú hru zaradiť do doterajšej top trojky. Už len tie rozšírenia by všetko posunuli na novú úroveň.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Blackfire
