Pri recenzii na jedenástu časť slávnej JRPG série Dragon Quest si úvodom odpustím prehnané retrospektívne sondy do minulosti, ktoré by pre vás možno boli poučné, avšak zároveň by mňa samotného, a teda v konečnom dôsledku aj vašu osobu, ukrátili o hromadu zážitkov, ktoré sa mi počas testovania jedenástky nalepili na päty. Znalci Nintendo sféry sú si určite vedomí, že náš web ponúka viacero možností ako si prečítať/pozrieť môj pohľad na staršie časti tejto IP, a tak ak vás zaujme podtitul Echoes of an Elusive Age (dodatok pre západnú distribúciu, aby sa všetko odlíšilo od japonskej scény), naša knihovňa je vám plne k dispozícii. Viac ako rok, čo už je taká tradičná časová os pre porty prichádzajúce z krajiny vychádzajúceho slnka, sme čakali na lokalizáciu a pre všetkých fanúšikov tejto série je výsledok už dávno daný, keďže nikto z nich asi nečakal na moju oneskorenú zbierku názorov. Avšak predpokladám, že nech už tento text čítate len tak z pasie, alebo vás prípadne hodnotenia kolegov stále nepresvedčili, môžem vašu dilemu rázne rozseknúť a konečne tak posunúť jednu z kópií hry rovno do vašej zbierky. Poďme teda na to.

Je tomu skutočne tak, ako uvádzam vo vete vyššie. Spoločnosť Square Enix sa rozhodla, že ich magická jedenástka z pohľadu celej značky DQ, sa vo forme vydania rozčlení do niekoľkých foriem. Aj preto sa na tamojšej domácej scéne objavila po boku PlayStation 4 príbehom identická verzia na handheld Nintendo 3DS, avšak samozrejme už v úplne inom technickom spracovaní. Vývojári dokonca stále trvajú na tom, že okrem už menovaných strojov sa práve táto hra objaví aj na populárnej hybridnej platforme Switch, čo je síce pekné, ale dátum vydania je momentálne v nedohľadne. Tak či onak, mne na stôl pred niekoľkými týždňami pristála spomínaná PS4 varianta, ktorá je po grafickej stránke logicky jednou z najkrajších, hneď po boku PC, na ktoré jedenástka možno prekvapivo rovnako doputovala s kladným ohlasom. Toľko k cestám, kde si samotný JRPG klenot (myslím, že tento titul už môžem pokojne používať aj hneď takto úvodom, keďže priemerné hodnotenia sa celosvetovo pohybujú na hranici žiarivého čísla osem) môžete spustiť.

Chrupavky máme teda konečne za sebou a poďme na chutné pečené mäso. Krajina Erdrea je zmietaná v čoraz väčšej clone temnoty. Jej chápadlá sa postupne predierajú za múry zdanlivo bezpečných miest a dedín, a jedinou nádejou je bájny a takmer zabudnutý hrdina, ktorého poznajú už len prachom obostreté historky starých materí. Ako už asi tušíte, onen záchranca nosí vaše meno a ukazuje prstom práve na vašu zmätenú tvár. Prehnané obavy však v tomto prípade nie sú na mieste. Úvodné video Echoes of an Elusive Age vám umne zhrnie pár dôležitých faktov (pozorné oko možno uvidí aj o kúsok zaujímavostí viac) tak, aby ste okamžite boli schopní sa prispôsobiť vývoju deja. V jednom momente ste totiž niečo ako kráľovský syn a o šestnásť rokov neskôr driete biedu niekde v zapadákove, kde líšky chodia v tichosti zomrieť. Máte však v sebe gény, ktoré sa skôr či neskôr musia prejaviť a akonáhle sled udalostí vytryskne ako žeravá láva smerom k nebesiam, rozbehne sa aj vaše úžasné dobrodružstvo. Razom z vás už nie je nikto, ale naopak ste hľadaný takmer všade aj s nebezpečným terčom pripnutým na váš chrbát.

Ako niekto, kto sa od svojho ranného detstva stretával so sériou Dragon Quest, vám môžem garantovať, že až jedenástka dokázala konečne priniesť akúsi celistvosť a zábavnosť do dejovej linky tejto IP. Konečne vo mne väčšina NPC postáv vyvolávala skôr príjemný úsmev a chuť poznať ich viac. A aj keď niekedy samozrejme nastúpilo klišé v podobe japonského humoru, vo výsledku som si každého zo svojej bohatierskej družiny viacmenej obľúbil a chcel som, aby pod mojím patronátom mal čo najväčší level a čo najviac toho v boji dokázal. Tento oslí mostík nás preniesol, mimo príbehu, k ďalšej veľkej pozitívnej stránke projektu Dragon Quest XI. Bojový koncept je na pomery JRPG školy skutočne veľkorysí aj k nováčikom, čo však nutne neznamená, že by hra samotná bola nejako jednoduchá. Jej náročnosť sa bude odvíjať od toho, ako príliš vás bude baviť niekedy až prehnaný hardcore grinding. Za iných okolností by som v šialenom zbieraní EXP bodov asi netlačil tak na pílu, avšak Echoes of an Elusive Age mňa do toho priam sugestívne nútil vďaka dvom rovinám.

V tomto odseku budem možno trošku povrchný, ale ja si to pokojne dovolím. Spomínané dôvody drsného zbierania bodov skúseností sú paradoxne napojené na priam neuveriteľne krásne graficky spracované príšery (niekedy si toto slovíčko ani nezaslúžia), ktoré sú kapitolou samou o sebe. Ich farebnosť, proporcie, ladný pohyb a v neposlednom rade samozrejme aj ich zvukový prejav, to všetko bola pre mňa sladká mrkva na špagáte pred očami. Každý kraj na obrovskej mape logicky ponúka odlišný zoznam temnotou ovládaných nepriateľov a do bojových kruhov (súboje sú vždy v akomsi prenesenom koloseu bez viditeľných bariér) tak budete prichádzať s čoraz väčším hladom po bodoch. Dosť bolo poetického opisu, nový Dragon Quest je jednoducho po grafickej stránke rovnako kvalitným zážitkom ako druhé Ni no Kuni s tým rozdielom, že Echoes of an Elusive Age je navyše bezhranične roztomilý a to ako u protivníkov, tak aj u klasických postáv. Pojem interaktívna anime rozprávka tak už nemusí nutne platiť len u uvedenej konkurencie.

Dostávame sa konečne aj k súbojom, bez ktorých by nový DQ logicky nemohol tlačiť záverečné číslo tak vysoko. Boje sú vždy (až na pár momentov počas zoznamovaní sa s novými hrdinami) nastavené na maximálne štyroch hrdinov, ktorých môžete kedykoľvek počas akcie meniť a dopĺňať podľa vašej voľby. Kto má rád vždy všetko takpovediac pod palcom, môže každý jeden útok v tejto ťahovej RPG osobne potvrdiť. Kto však chce viacmenej figurovať ako akýsi manažér a na boj dozerať z režisérskeho kresla, môže si súboje nastaviť do automatickej roviny a každému hrdinovi potom len určiť danú taktiku (napríklad niečo ako; bojuj všetkými prostriedkami, alebo sústreď sa len na doplňovanie energie atď). Tento spôsob som osobne preferovať najviac a súboje tak prebiehali už len v jemných úpravách, ktoré sa udiali často až pri náročnejších úsekoch. Akcia tak odsýpa vo svižnom tempe, aj keď, ako spomínam vyššie, nebudete chcieť nechať na mape nikoho živého. Samotní hrdinovia disponujú vývojom v oblasti schopností, ktoré sa viažu na špeciálne body skúseností. Tu sa Square Enix rozhodol vytvoriť unikátny strom, ktorý si postupne odomykáte v rôznych špecializáciách a každý, kto má rád odlišný prístup k taktike, si tu nájde to svoje.

Na samotný záver som si priniesol mokré servítky odkazujúc na moje slzy sklamania zo zvukovej stopy. Boje neustále v hre totižto sprevádza jedna a tá istá melódia, ktorú keby som mal počúvať celých sto hodín, ktoré som tomuto projektu obetoval, tak si do uší vrazím hrdzavý klin a ešte ho poistím úderom kladiva. Ústredná pesnička bola síce zverená orchestru s veľkým renomé, avšak všetky ostatné skladby (stále mám pocit, že v celej hre sú len dve) sú na úrovni sklamania a to sa držím pri zemi. Dragon Quest XI: Echoes of an Elusive Age je však aj cez fádnu hudbu jedno neuveriteľne krásne a návykom podložené dobrodružstvo, ktoré opäť dokazuje adekvátnu dôležitosť prežitia JRPG žánru.

Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega

Ceny hry Dragon Quest XI: Echoes of an Elusive Age srovnáte na Zboží.cz.