Je až paradoxne zaujímavé ako sa môžu v niektorých prípadoch dopĺňať dva zdanlivo odlišné svety, teda svet videohier a svet doskovej zábavy. V úvode aktuálneho roku som vám ja osobne priniesol komplexný test na projekt spoločnosti Haemimont Games Surviving Mars, ktorý nás interaktívnou formou presunul na červenú planétu, kde sme sa za pomoci konceptu budovateľskej stratégie hrali na takého malého Elona Muska. Toho času som bol z danej hry pochopiteľne nadšený, ostatne dôvody si môžete pozrieť v spomínanej recenzii, avšak ako asi nadšený budem z jej čiastočnej papierovej variácie s názvom Mars: Teraformace?
Vrátim sa teraz v krátkosti práve k hre od bulharského štúdia Haemimont. Primárnym cieľom ich vízie kolonizácie planéty Mars bolo samozrejme postupné teraformovanie terénu pre potrebu ľudskej rasy. Než som tam vôbec mohol vysadiť prvých obyvateľov, a teda nejaké semienko budúcnosti našej postupne zanikajúcej rasy, bolo nutné vytvoriť dostatočne vhodné podmienky pre existenciu rastlín. Následne sa od toho odvíjala produkcia kyslíku a samozrejme živel v podobe vody, bez ktorého sme všade odsúdení k rýchlemu zániku, predsa len ako dlho sa asi dá recyklovať taká moč? No a v zásade presne identický scenár nájdete aj v spoločenskej hre Mars: Teraformace, ktorú nám svojho času lokalizoval MindOK a umožnil tak zažiť ten neopakovateľný pocit kolonizácie všetkým, aj mimo videohernú komunitu.
Aby som to však fakticky upresnil, tak okrem vytvárania dýchateľnej atmosféry v oblastiach, kde sa naša rasa bude na Marse pohybovať, je nutné samotnú v prachu obalenú planétu poriadne otepliť. Než teraz začnete hľadať svoje dávno zabudnuté CD skupín ako Lunetic a Backstreet Boys, tak celú vec uvediem na pravú mieru dodatkom, a to v podobe tepla na klasickej báze. Celá hrateľnosť je teda zúžená na postupné prispôsobovanie Marsu pre naše potreby a úvod tých v priemere dvoch hodiniek, ktoré u jednej partie strávite, sa preto nesie v akomsi pozvoľnom tempe. Všetko sa zo začiatku deje skutočne pomaly. Prvé generácie (hrať môže človek aj sám, avšak v maximálnom počte piatich je tempo oveľa svižnejšie) si preto musia plniť akési povinnosti v podobe rozbehnutia technologických projektov. Tie sú priamo napojené na časové odpočítavanie do príchodu prvých ľudí. Presne takto to mimochodom funguje aj spomínanej hre Surviving Mars, čo ma obratom privádza na myšlienku, že to všetko má aj reálnu oporu v skutočnom živote. Plus mínus nejaký fyzikálny zákon.
Všetko začína u peňazí, ktoré každý jeden z hráčov (minimálna veková hranica bola nastavená na prijateľných 12 rokov) doslova potrebuje na to, aby mohol realizovať svoje projekty. Od meny sa to po prvej hodine slabšieho tempa zase presunie k získavaniu surovín z ťažby a akonáhle už hráči naplno pochopia široké možnosti obsiahnuté vo veľkom počte kariet, ktoré sa im postupne premelú v rukách, vtedy začne tá pravá zábava. Mars: Teraformace v sebe spája jednoznačne najväčšiu znovuhrateľnosť bez toho, aby sa nejako umelo znižoval podiel zábavnosti, ktorú som v posledných mesiacoch zažil. Aj keď už časom budete dobre poznať význam jednotlivých kariet, nebude to znamenať nejakú nudu a nechuť znova rozbehnúť ďalšiu partiu, práve naopak. Motiváciou vám bude rýchlejší postup kolonizácie a akési súperenie na pomedzí počtu generácií, ktoré na to musíte vynaložiť. Pravidlá sú tu totižto všeobecne jednoduchšieho rázu a nemal by mať nikto problém ich po pár hrách doslova hodiť za hlavu bez toho, aby bolo nutné sa neustále vracať k tomu, čo už raz niekto povedal.
Predposledný odsek som vyhradil celkovej kvalite materiálov, ktoré boli použité pri výrobe tejto viac ako podarenej doskovej hry. V prípade papierových častí sa môžeme rozprávať o slušnom priemere, kde hlavná hracia plocha (teda samotná červená planéta) je jednak správne hrubá a zároveň aj pekne farebne ilustrovaná. Človek tak nemá problém v rýchlosti identifikovať každý z ukazovateľov primárnych cieľov (kyslík, teplota, oceány atď) a zároveň ani prehliadnuť už uložené časti surovín. Tie tu stelesňujú vôbec najkrajšie plastové kostičky aké som kedy v spoločenských hrách videl a to hlavne vďaka vysokému stupňu lesku. Reálne zlato, striebro a meď by sa vedľa nich stratili ako nič a celkovému zneniu v zmysle kvality to jednoznačne pridáva na atraktívnosti. Osobne ma síce trošku zamrzelo prevedenie hlavných kariet jednotlivých profilov hráčov, keďže nie sú rovnako hrubé ako hlavná doska a tak môžu po sklenenom stole jazdiť hore dole, avšak to je už minimálny a akceptovateľný detail.
Osobne mám v poslednej dobe viac ako šťastie na vysoko kvalitné a taktikou naplnené doskové hry. V prípade projektu Mars: Teraformace to platí dvojnásobne, keďže jeho celkové prevedenie otvára bránu milovníkom dobrodružného objavovania tajomného vesmíru a to pomocou reálnej vedy, ktorá navyše vo výsledku vôbec nenudí. Ide o spoločenskú hru s vysokým stupňom opakovanej zábavy, aj keď už pochopíte význam všetkých cestičiek a možností. Koncept podporuje kreativitu, otvára možnú spoluprácu medzi jednotlivými hráčmi, ale zároveň môže podnietiť aj k zdravej súťaživosti. V globálnom merítku teda vec, ktorá by vám rozhodne nemala chýbať vo vašej zbierke.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti MindOK
