So značkou Mutant Year Zero som si ja osobne prešiel naozaj veľký, a dalo by sa povedať priam reálny, príbeh. Od jej minuloročného ohlásenia, ktoré samo o sebe prorokovalo jedinečný štýl v stále populárnom TBS koncepte, cez hodinové testovanie preview verzie priamo pred autormi, až po nedávne finálne recenzovanie. Počas týchto zastávok, respektíve krátko pred nimi, som ani jeden krát nepochyboval o tom, že by sa mi snáď "cesta do edenu" vo výsledku nepáčila. Ale samozrejme ani túto eventualitu som vylúčiť nemohol a k celej veci som sa tradične postavil s profesionálnym odstupom. Ako inak by ste ostatne chceli hodnotiť dobrodružstvá zmutovanej kačice a rovnako znetvoreného prasiatka?
Spoločnosť Funcom poskytla síce nemalú sumu na čo najideálnejšie podmienky pre vývoj nápadov tímu The Bearded Ladies Consulting, avšak nebudeme si nič nahovárať, ich Mutant Year Zero je prakticky menšou značkou, o čom čiastočne vypovedá jednak jej celková dĺžka a určite aj nižšia finálna cena. Rozhodne tu však nechcem už v úvode vytvárať nejaký negatívny dojem o celkovej kvalite hry samotnej, keďže tá je podľa môjho názoru poctivou ťahovou stratégiou zabalenou do šarmantnej vizuálnej stránky a uspokojivého príbehu. Môžeme sa pokojne odraziť práve od dejovej linky, ktorá našu planétu a zároveň aj rasu odsúdila k zániku. Príroda nám totižto jedného krásneho dňa začne vracať všetku tú drsnú lásku, ktorou sme ju obdarovávali už od nepamäti a výsledkom toho je klasická postapokalypsa okorenená čiastočnou mutáciou v živočíšnej sfére.
Práve genetické anomálie na telách kačice a prasaťa sú veľavravným znakom prepojenia na akési RPG možnosti a progresu samotných postáv. Koncept TBS je tu z pochopiteľných dôvodov prepojený na boj samotný, avšak rozhodne sa nejedná o klasický X-Com, z ktorého si chtiac či nechtiac berie svoj diel inšpirácie aj Mutan Year Zero. V tomto spracovaní ťahovej stratégie sa totižto kladie veľký dôraz na tiché likvidovanie protivníkov (v našom príbehu ich zastupujú ghoulovia a rôzne variácie na pomätených sektárov s hlavou ako demižón od vína), bez ktorého nie je prakticky možné prejsť príbehom, zvlášť ak si zvolíte vyššiu obtiažnosť. Tu sa dostávame do momentu, kde som sa doslova zamiloval. Fakt, že mapa, po ktorej sa môžete volne pohybovať, avšak po akej sa zároveň presúvajú aj rôzne silní protivníci, je priam východiskom pre desiatku taktických postupov likvidácie. Práve to vo mne zanechalo neutíchajúcu túžbu vyčistiť svet od špiny bez jedinej straty na životoch.
Progres v zmysle zbierania unikátnych bodov za zabíjanie rôznej chamrade investujete do odomknutia špeciálnych schopností vašich hrdinov. Kačica ostreľovač tak napríklad môže pomocou mutácie aktivovať krídla a dostať sa tak z dostrelu a nebezpečenstva. Naopak také prasiatko sa po vhodnej dávke mutagénu (snáď ste si nemysleli, že si nespomeniem na kultové duo z TMNT) stane nielen odolnejším voči streľbe, ale bude zároveň schopné preraziť kryt protivníka a jeho následne zraziť k zemi. No a podobných vylepšení tu nájdete dostatok, presne v zmysle filozofie celého konceptu. Každá jedna výhoda vám zároveň rozšíri taktické scenáre a každým novým spôsobom ako vyplieniť mapu od hrozby sa približuje onen efekt zamilovanosti. Aby ste to však nemali až príliš jednoduché, čo tam po tom nakopať do zadku pár prašivých žrútov mŕtvol, tak druhá strana barikády si na pomoc pozve mechanických kamarátov s rôznymi schopnosťami. A tu sa vám vývoj na bojovom poly pekne skomplikuje.
So škálou možností v boji, ako aj okolo prípravy na neho, som ja osobne maximálne spokojný. Za daných podmienok, ktoré mali autori vytvorené, sa im podarilo priniesť komplexný svet s dušou a atraktívnym zázemím. Rovnako pozitívne vnímam sekundárnu motiváciu prehľadávať mapu s cieľom hromadenia súčiastok, teda kovového šrotu a zbraní. Všetky tieto nájdené "suroviny" si potom pekne odnesiete do archy (akýsi základný tábor), kde vám od nich vypomôže pár vybraných obchodníkov. Tak ako sa následne leveluje každý jeden z troch hlavných hrdinov, tak isto si môžete vylepšovať až dvojicu zbraní používaných v akcii. Toto je ostatne ďalšia šachová partia, na ktorú je nutné myslieť, keďže pri tichej likvidácii, tak aby vás nikto z protivníkov neodhalil, je dobré mať zbraň s tlmičom u každej postavy minimálne v druhom záložnom vrecku. Dôvod sa plaziť okolo hniezda súperov je tak zároveň po stránke hromadenia predmetov a plánovania taktiky akýmsi zabitím dvoch múch naraz. Bravo za tento fakt patrí autorom.
Nebudem sa vám tu snažiť nahovoriť niečo v zmysle vytvorenia dojmu o dokonalej hre. Cesta do spásneho edenu je v prípade projektu Mutant Year Zero lemovaná zopár nepresnosťami, hlavne po stránke správania umelej inteligencie a spúšťania samotného boja (prechod z neviditeľnosti niekedy hapruje). Rozhodne preto budú nutné opravné balíčky, s čím je spojená aj odozva komunity. Cez to všetko však ide o poctivé TBS dobrodružstvo s osobitným prednesom a originálnym grafickým artom, ktoré potešilo moje srdiečko. Vyčítať prípadne hre, že je krátka, mi príde ako klasické mlátenie do psa len preto, že je to pes. Budem sa preto opakovať, za daných podmienok sa tu vývojárom podarilo spracovať zábavnú a náročnosťou podkutú osobitú značku, ktorá predstavuje výzvu aj pre skúsenejších. Pre milovníkov žánru ide teda o povinnosť, aká prichádza zabalená v netradičnom prednese s bonusom v zmysle podareného humoru.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Funcom
Recenzovaná verze: PlayStation 4 PRO