Predstavovať vám tu zase raz podstatu mýtusu menom Cthulhu mi osobne už príde skutočnou stratou času, pretože opäť a zase zažívam onen obraz dvojitej a na chlp rovnakej čiernej mačky, ktorá sa obtiera o moje lýtko, zatiaľ čo prsty rytmicky bubnujú do zvuku mechanickej klávesnice. Lovecraft to jednoducho dokázal a aj dnes, viac ako sedemdesiat rokov od jeho skonu, je schopný vlastnou tvorbou inšpirovať autorov moderného pojatia masovej zábavy. V jeho časoch to boli knihy a prípadne magazíny, avšak dnes si už kult menom Cthulhu našiel cestu aj do hier. V prípade Achtung! Cthulhu Tactics sa však budeme rozprávať o taktickej RPG, ktorej existencia paradoxne stojí a padá na licencii stolovej hry od spoločnosti Modiphius Entertainment.
Koncept ťahových stratégií, a teda TBS, je dnes stále žiadaným tovarom, a preto sa nemôžeme čudovať žiadnemu z menej známych vývojárov, ktorý prostredníctvom práve tohto segmentu chce preraziť. Ak sa do toho navyše pripletie už spomenutý kus literárneho kultu, razom nám na scéne začne fúkať priaznivý vietor. V prípade Achtung! Cthulhu Tactics však spomínaný vietor neprináša nič iné než pach sklamania. Myšlienky po ukončení kampane (zabrala mi cca 9 hodín a multiplayer by nehral ani Hermann Göring na demerole) sa pomaly usadili na dne nezáujmu a musím nanešťastie konštatovať, že tak banálne spracovaný level dizajn som snáď v TBS vodách ešte nevidel. Nevidím preto jediný dôvod, prečo vás vodiť okolo tej povestnej horúcej kaše zbytočného opisovania nejakého nepodarku.
Príbeh nás postaví do úlohy veliteľa malej spojeneckej armády, ktorej torzo zastupuje pár amerických vojakov s pestrým genderovým upresnením a jeden zženštilý Francúz s bagetou v ruke. Ich tajná misia, a teda aj váš hlavný cieľ, spočíva v postupnom zlikvidovaní geneticky upravených ľudí, ktorí sa až nápadne podobajú na nemeckú armádnu jednotku SS. Hitler evidentne dokázal svojím krikom vyvolať samotného pána tvorstva a po tom, ako sa ruka stretla so slizkým chápadlom (myslím Adolfa), sa dohodli na vylepšení jeho niekoľkých nacistických jednotiek. To je jediný dôvod, prečo sa budete potulovať po úzkych koridoroch zalesnených častí uprostred ničoho (áno, autori hry tu skutočne vytvorili jedinečne priamočiary terén hodný facky) a sem tam strčíte hlaveň zbrane aj do zastavanej oblasti, prípadne tajného laboratória. Všetko je to avšak tak neuveriteľne hlúpo a primitívne poskladané, že máte pocit, ako keby hru stvorili roboti bez akéhokoľvek zmyslu pre kreatívnosť.
Kto by očakával nejaké prepracované podhubie v zmysle textov blízkych inšpirácii od Lovecrafta sa teraz rovno môže otočiť na päte. Achtung! Cthulhu Tactics sa totižto obmedzuje na pár naoko tajných zápisníc ukázaných pred každou kapitolou, ktorých pointu si musíte vyvodiť sami. A keď už u toho budete, prečo si vlastne nedomyslieť akékoľvek prídavné dodatky z vlastnej hlavy, keďže vývojári sa v tomto smere nijako neangažovali a vyrobili tak kus sterilnej interaktívnej nudy. Tá ostatne pramení aj z nízkej obtiažnosti, keďže podstatu správania umelej inteligencie ste schopní odhadnúť už po hodine hrania. Protistrana sa jednoducho správa neustále identicky a nevykazuje žiadnu formu osobnosti. Čo to vo výsledku teda znamená? Neustále behanie smerom k cieľovej čiare, počas ktorého sem tam zložíte toporne pobehujúcich nacistov s chápadlami u zadku. Triedenie do nejakých druhov Cthulhu evolúcie vám stihne hra navyše ukázať rýchlejšie, než si to váš Francúz rozdá s pieckou na bagety.
Netvrdím, že výsledok práce autorov z Auroch Digital je úplnou a totálnou katastrofou, avšak pri hlbšej analýze toho, čo tu vlastne funguje len z polovice, zistíte, že toto tu už bolo a v oveľa kvalitnejšej prezentácii. Postavy sú schopné napríklad využívať dve zbrane (no teda) a sem tam hodiť granátom, avšak k čomu vám to je, keď vo výsledku AI aj tak len strnulo stojí za polovičnou bariérou a čaká kedy k nemu prídete a ukončíte to. S tým sa spája aj menšie zvýhodnenie u prepracovanejšej sorty protivníkov, ktorí sa pomocou Cthulhu mágie snažia ovládnuť situáciu počas akcie. Nakoniec to ale opäť skončí u minimálnej invencie, ktorá si môže podať ruku s katastrofálnou grafikou bez efektov, kovovým zvukom a zbytočne komplikovaným ovládaním. Je mi to skutočne ľúto, avšak v tomto prípade si licencia na stolovú hru zaslúžila niečo oveľa lepšie, než je tento sterilný odpad.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Auroch Digital
