Je to len pár dní, čo som sa na vás v sekcii recenzií vyrútil ako onen cestovateľ v čase s jasným posolstvom o nesmiernej kvalite svetoznámej hry Tetris, aby som sa aktuálne vrátil a zase raz spomínal meno Alexeya Pajitnova. Jeho idea o padajúcich blokoch ovládaných gravitáciou má totižto, aj cez svoju jednoduchosť, dnes stále veľa podôb a jednu z nich pred troma rokmi ilustroval paradoxne menovec autora Tetrisu, Alexey Rudikov. Ten po boku dizajnéra (Grégory Oliver) priniesol ďalšiu variáciu na notoricky známu logickú arkádu a okorenil ju nepodstatným príbehom o roztomilých tvoroch uväznených v bublinách.
Spodobnenie s už spomínanou ruskou legendou mi nedáva pri opise samotnej hry Bubliňáci príliš veľký priestor na manévrovanie. Začneme teda tradične faktami. Hrací plán je rozdelený do jednoduchého náčrtu dvoch necelých susediacich planét. Ich obežná dráha je posiata zdanlivo nekonečným (takmer stovka žetónov) množstvom rôznych bytostí uzavretých v bubline, ktoré sa vždy vo dvojici spúšťajú na jedného z dvoch hráčov. Bubblee Pop (anglický názov) je totižto maximálne pre dvoch a za určitých podmienok aj pre jedného dobrodruha. Úloha potom spočíva v snahe dostať vedľa seba minimálne troch rovnakých kamarátov (horizontálne alebo vertikálne) tak, aby bolo možné ich z hracieho plánu odstrániť. Kto bude mať na konci hry najviac získaných bublín, vyhráva.
Celá zábavnosť je teda postavená na predpoklade a čiastočnom dúfaní v náhodu. Samotné dopĺňanie papierových žetónov do dvadsiatky slotov nad planétami je pritom sprevádzané ťahaním bublín z čierneho vrecúška. Každá strana má následne vždy možnosť si pred spadnutím bubliniek na svoju plochu prehodiť dve z nich tak, aby sa dali na planéte spárovať do identickej farby. Pokiaľ má hráč šťastie a vytvorí sériu troch (pokojne môže aj viac), automaticky si aktivuje schopnosť daného druhu. Druhov je päť a schopnosti sú štyri (v jednom prípade sa totižto opakuje jedna a tá istá) a každá z nich dokáže zamiešať poradím, pomôcť alebo naopak uškodiť protistrane. Je to všetko účelovo rýchle a ak vyložene nechcete dumať nad každým jedným krokom nejako dlho, celá partia by sa mala dostať na časový údaj cca dvadsiatich minút.
Áno, túto otázku si asi položí každý, kto sa aspoň na krátku chvíľu zamyslí nad pointou stolovej značky Bubliňáci. Spomenuté duo jej autorov totižto v roku 2016 neobjavilo Svätý Grál a podobných konceptov sú dnes plné obchody s virtuálnou indie scénou. Niektoré po vás chcú peniaze, iné lákajú na zdanlivo bezplatný systém, no a celé to uzatvára nástenka s vtieravou reklamou, ktorú vypnete len po platbe. Cez toto všetko sú však Bubliňáci príjemným spestrením akéhokoľvek stretnutia dvoch priateľov, ktorí si chcú pri debate o tom, čo nové zažili, zahrať nenáročnú arkádu, a to bez bolesti hlavy. Osobne si myslím, že cieľová skupina pre tento produkt združuje práve podobnú sortu konzumentov, ktorým vyhovuje pustiť si nejaký "lacný" film a do toho poskladať na seba pár farebných bubliniek.
Nebudem vám tu dopodrobna rozoberať kvalitu samotného papieru a hracej dosky, keďže v tomto prípade ide skôr o pomer cena a výsledný efekt. Tak či onak, práve ten efekt sa u mňa rozhodne dostavil a ak vám celý koncept Tetrisu a jeho evolúcie príde vždy sympatický, nevidím jeden dôvod, prečo si túto partiu roztopašných bubliniek nezatiahnuť do svojej zbierky.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Blackfire
