...Znelo to, ako keď do steny narazí dobre živená vrana, presne tomu by totižto predchádzal podobný škrekot a šuchot bezvládnych končatín. Deacon St. John si opatrne pretrel čelo červenou šatkou a do nosa mu vnikol notoricky známy pach motorového oleja prekladaný spáleninou. Ozvena ešte pár stotín sekundy krúžila ponad dreveným a na pol zhoreným zrubom, až sa motorkár konečne odhodlal vstať z krytu a pomalým krokom zamieril k východu. Na nebi nebolo ani mráčika a ostrý slnečný lúč opaľoval jeho orosený revolver s improvizovaným tlmičom na konci. Ubehlo snáď ďalších desať sekúnd pochybností a razom by sa ticho dalo krájať. On, a jemu podobní, sa za tie roky už naučil tento efekt ignorovať a nenechať sa učičíkať pocitom istoty, keďže každý, kto tak pred nimi neurobil, sa skôr či neskôr stal len ďalším článkom zvráteného potravinového reťazca. Rýchlym pohľadom preletel spálenú planinu okolo chaty, ktorej účel bol už dnes len torzom spomienok dávno roztrhaných mŕtvol všade naokolo. "Zasraný freaker!" Hlesol tak potichu, že ani on sám nevedel, či sa mu to len zdalo, alebo už začína definitívne blázniť. Motorka spokojne stála tam, kde ju včera nechal a nasledoval tradičný koncert zložený z vŕzgavej sedačky, klapotu štartéra a burácajúcich valcov hnaných jednu stopu vírom prachu k najbližšej bezpečnostnej zóne...

Je to už dlhá doba, čo vo mne nejaká videohra zopla spisovateľské čidlo bez akéhokoľvek pocitu viny zo zbytočného plytvania vášho a môjho času. Vo svetle jedinečnosti projektu Days Gone som sa však nemusel dvakrát prehovárať, ostatne hodiny a hodiny strávené na území lesnatého Oregonu v tejto akčnej adventúre sa stali bohatou studnicou inšpirácie pre pestré a originálne momenty. Nebudeme sa tu ale samozrejme dnes točiť len okolo mojej novej spisovateľskej múzy a vo svetle evidentného nadšenia z menšej evolúcie v žánre "zombie survival horor" si povieme všetky klady ako aj zápory tohto veľkého návratu štúdia SIE Bend. Firmy, ktorá svojou slávnou a dnes už tak trocha zabudnutou sériou Syphon Filter definovala akčné hry na prelome tisícročia.

Súhrnne sa už žiadna videohra s ústrednou témou založenou na nejakej apokalypse a biologickej katastrofe nedokáže vyhnúť pojmu zombie. Po ňom jednoducho siahame vždy, keď nám do cesty hodia akúkoľvek nechutnú zmenu tradičného ľudského genofondu a vo výsledku po tomto názve siahame aj keď pôvodný zámer autorov bol asi úplne iný. Netreba si však z toho robiť nejakú ťažkú hlavu, ostatne rasa zvaná Freakers je istou na chlp presnou variáciou na naše milované kráčajúce mŕtvoly, pôvodne pochádzajúce z folklóru Haiťanov. V prípade projektu Days Gone navyše títo nepredvídateľní atléti dostali pár efektných vylepšení, ktoré sú schopné vám pekne znepríjemniť boj o holý život. Okrem rýchlosti, šialene efektných zvukových škrekov (vo tme a do totálneho ticha je to ako keď vám niekto vrazí vidličku do ucha) a pachu, ktorý by povalil aj stredne veľkého medveďa so zápchou, sú navyše títo milovníci chladných jaskýň schopní spájať sa do svoriek v rôznom počte. Spomínate na knihu a prípadne film World War Z?

Trošku nešťastne sa, ostatne väčšinu času od ohlásenia Days Gone to tak bolo, verejnosť domnievala, že pôjde o nejaký trápny klon filmových útekov pred extrémnym počtom zombie na jednom úseku, čomu logicky napovedalo niekoľko prvých videí. Skutočnosť je ale ako vidíte našťastie úplne iná a samotné hordy nepriateľov, ktorých v hre stretnete hneď niekoľko, sa v celom príbehu skôr stávajú akýmsi neželaným mýtusom, ktorý si s určitosťou nechcete overiť na vlastné oči (vyhnúť sa im ale nemôžete). Obrovská mapa Oregonu, kde sa však dej odohráva, vás k ničomu takémuto nechce vôbec tlačiť, ba naopak. Tempo vrstvenia úloh, ktoré padajú na hlavného hrdinu a bývalého člena gangu neprispôsobivých Deacona, je umne rozložené a dávkované v presných porciách. Dva roky po globálnej epidémii, kedy väčšinu zemského povrchu pokrývajú nebezpeční Freakers, sa tak po boku svojho zraneného švagra snažíte prispôsobiť situáciám, ktorých zvládnutie vyžaduje istú dávku skúseností so zbraňami a samozrejme aj motorkami. Jedno priamo spája to druhé a tam, kde už nepomôže streľba do stoviek rozbehnutých a krvilačných netvorov, je jedinou záchranou spoľahlivý stroj s decentným logom na palivovej nádrži.

Days Gone je fakticky sandbox na obrovskej, z väčšej časti lesnatej ploche štátu Oregon. Tá je schopná vám poskytnúť scenériu vyprahnutej zeme, chladných jazier, ako aj zasnežených vrchov. Autorom sa tak naskytla príležitosť vytvoriť tú správnu atmosféru za sprievodu často ohromujúceho striedania počasia (dynamická klíma ponúka úžasný efekt, a to vrátane snehovej pokrývky), čo nevedie len k nejakému prázdnemu otváraniu úst, ale čo aj priamo súvisí so správaním umelej inteligencie. V noci, ako aj za silného dažďa, sa totižto infikovaní správajú podstatne agresívnejšie, a tak je nutné počas postupu terénom voliť tú správnu taktiku. Nemyslite si však, že pocit sedenia na idúcom motocykli vám dopraje komfort nejakého bezpečia, keďže už za ďalším kopcom môže číhať nastražená pasca v podobe zablokovanej cesty a hladného ostreľovača v korune stromov. Po boku infikovaných spoluobčanov vám bude o život totižto usilovať aj stará dobrá ľudská a dostatočne pokrivená povaha. Nech už sa bavíme o klasickom pude sebazáchovy a romantickej ceste zločinca, ktorého nemá kto potrestať, alebo ešte horšie, o šialenej sekte vyholených uctievačov samotnej epidémie, ktorým vírus pokryl len 99% mozgových buniek. Tak alebo onak, každá časť z tejto zmesky nebezpečia je vaším nepriateľom, ktorého je nutné zlikvidovať a do celého zoznamu si nezabudnite pridať aj nakazenú zver.

Vylepšovanie motorky, zbieranie EXP bodov a následné odomykanie pre vás najvhodnejšej schopnosti sú veci, ktoré si dokážete vyčítať z každého obrazového materiálu k hre samotnej. Mne však teraz skôr pôjde o čo najlepšie prepojenie podstaty tohto survival projektu s hráčom ako takým, ktorého by isté technické nedostatky mohli odrádzať. Nebudem vám tu klamať, počas môjho recenzovania, na ktoré som mal mimochodom viac ako dostatok času, som sa musel potýkať s jasným problémom v oblasti neúplného vyladenia. Je to plne logické, ak u takto pojatého sandboxu, s interakciou na každom metri štvorcovom, vyskočí na povrch sem tam nejaký ten chrobák a začne škodiť. Aj preto sa mne osobne stalo pár nepríjemných vecí v zmysle nemožnosti dokončiť vedľajšiu misiu, ktoré do Day One opravy vývojári určite zahrnú. O tom ale nemusíme teraz viesť nijakú diskusiu, keďže trend dodatočného napravenia technických nedostatkov nie je vôbec žiadnou novinkou a nevyhol sa jej žiadny AAA projekt, nech už je reč o minulosti alebo práve súčasnosti. Nechcem preto, aby ste si pokrivili akékoľvek prípadné sympatie k tejto hre len na základe nateraz nedokonalej technickej stránky. Avšak v zmysle objektívnosti by bolo odo mňa nezodpovedné samotný fakt do recenzie nezahrnúť.

Čo všetko tam je, z dobre známych sérií dávnej a nedávnej minulosti, som ja sám na našom webe opakoval už viackrát. Lesy plné zvierat a bylín si priamo pýtajú vašu vášeň pre hromadenie zásob a využívanie prírodných zdrojov na výrobu rôznych pomocných látok. Vývojový strom hlavného hrdinu je preto dosť košatý a ak sa rozhodnete hre venovať poctivo a bude vo vašom záujme si jednotlivé body úspechov prideliť ku každej jednej novej schopnosti, strávite tu o pár desiatok hodín poctivej zábavy navyše. Sám som razil cestu vylepšovania survival schopností, vďaka ktorým sa na inak dobre spracovanej mape začali vynárať ikonky dôležitých rastlín v blízkom okolí. Zároveň som si vhodne investovaným bodom úspechu zdokonalil streľbu z kuše a okrem zadržania dychu na presnejšie zásahy sa mi zároveň otvorila cesta náhodného zachovania už vystrelených šípov. Tie sa dokonca dajú jemne spodobniť napríklad s už menovanou sériou Dead Rising, kde sa vďaka elektrickým impulzom integrovaným do šípu môžete postarať o vyvolanie agresie medzi samotnými nakazenými. Podobných "skratiek" ako sa dostať z problémov tu je pritom desiatka a je nutné ich brať ako malý schodík k toľko uvádzanej zábavnej hrateľnosti.

Kapitolou samou o sebe je rovnako aj ovládanie. Pochopili ste aj bez nejakého môjho navádzania, že Days Gone je pod akýmsi efektom náhodnej a nepredvídateľnej búrky. V jednej sekunde sa tak môže naozaj všetko, s prepáčením, posrať a zatiaľ čo sa s úsmevom pozeráte na západ slnka na pozadí zasnežených kanadských hôr, vám z boku vietor priveje jednu z početných hôrd šialených "zombie". V takejto situácii je dobré vedieť, že vás ovládacia schéma podrží a každý jeden pohyb a interakcia nebude cestou do pekla, ale naopak. V tejto súvislosti Deacon reaguje viacmenej slušne, nech už pri behu alebo aj pomalej chôdzi s krytím. Vďaka rýchlemu menu zbraní a požití látok sa môžete aj meter od smrteľného nebezpečenstva rýchlo zorientovať (reálne sa totižto čas spomalí tak, aby ste mohli konať), nabiť zbraň, zvoliť granát alebo doplniť energiu. Pokiaľ chcete pred smrťou uniknúť pomocou jednej stopy, a teda motocyklu, rovnako sa môžete spoľahnúť na funkčnosť a presnosť stroja. Už z dávnejšieho interview, ktoré ste mohli vidieť v našom programe PVP, nám hlavný dizajnér Days Gone naznačil, že systém jazdného modelu v ich hre tvorili skutoční majitelia takýchto mašiniek, a tak ak očakávate realitu čiastočne prenesenú aj do tohto sveta, budete s určitosťou nadšení. Už len ten zvuk motoru pri prvom naštartovaní je pádnym argumentom.

...Tak ako snehová búrka prišla, razom aj odišla. Chlad ešte stále menil kožené a z polovice roztrhané kreslo na kameň, keď z neho zadychčaný Deacon vytrhol šíp aj s hrdzavou špičkou. Mal šťastie. Tento projektil síce minul cieľ, avšak nijako zásadne to ostrie nepoškodilo. Hneval sa síce sám na seba, ale zároveň dobre vedel, prečo v krvi ležiace telo len meter od okna stálo za minutie jednej guľky. Ak by v ten moment zaváhal a ulakomil sa na pár kreditov v jednom z neďalekých kempov, mohol ho teraz znásilňovať jeden z tých vyšinutých uctievačov žiletiek. Prikročil k vychudnutej mŕtvole bývalého občana kedysi civilizovanej kultúry vlastného druhu a naučeným pohybom mu prehľadal vrecká. Dlhé havranie vlasy zlepené rôznym svinstvom ignoroval. Okrem pár zubov a zlatého medailónu na tenkej retiazke však nenašiel nič, čo by stálo za tú námahu, a tak si ešte raz prešiel rukou po krku, aby sa ubezpečil, že tam nenájde náznak vlhkosti. S úľavou si sadol k nohám svojej aktuálne poslednej obete a v duchu sa modlil za ten najhorší sen, ktorý by ho dokázal prebrať späť k životu. Nič sa však nestalo. Stále bol uprostred motelu s nekompletným logom indiána, kde ešte deň pred tým vypaľoval dve smradľavé hniezda. Stále bol ten zlomený bojovník pachtiac sa za malým svetielkom nádeje, ktorý si v hlave premieta všetky možné povolania, pre ženu ležiacu len kúsok od neho. Bola matkou? Bola milovaná? Odpoveď mu ale uviazla v krku, jediná istota a dôvod prečo on ešte žije spočívala v tom, že bola našťastie mŕtva...

Áno, motocykel tu je istá forma vašej manželky, keďže práve tá vás, teda hlavného hrdinu, nešťastne opustila a malé svetielko nádeje na jej znovunájdenie je primárnou motiváciou prečo vlastne bojovať o už takmer stratenú existenciu. Rôzne početné kolónie posledných zástupcov ako tak zdravej populácie vám umožňujú ťažiť z rôznych smerov. Pomocou trofejí zo zabitých nepriateľov (sem spadá ako strana epidémie, tak aj strana šialených vrahov) si môžete v každej z kolónií vybrať takzvaný kredit na nákup zbraní a vylepšenia pre vašu mašinku. Zároveň je pádny dôvod využiť volný čas vonku na lovenie statnej zvery, nech už sa bavíme o medveďoch, vlkoch, jeleňoch či dokonca vtákoch. Každý jeden úlovok posunie váš kredit smerom hore a zároveň tak otvorí cestu novým vylepšeniam a zbraniam do zbierky. Neskutočne sa mi páčila možnosť zachraňovať náhodne sa objavujúcich jedincov niekde uprostred totálneho nebezpečenstva, čo vám mapa počas jazdy zobrazí pomocou malého otáznika. Ak sa vám k nim podarí dostať včas a oslobodiť ich zo spárov smrti, následne im v konverzácii, po tom ako vám konečne prestanú ďakovať za záchranu, určíte, do akej kolónie sa majú vybrať. Tam vám následne stúpne kredit a každá nová úroveň dôvery vo vašu osobu sa rovná sprístupneniu ďalších súčiastok na motorku. Jednoduchá a zábavná motivácia konať dobro a držať sa aj mimo hlavného deja.

Vrátim sa teraz zase na úplný začiatok celej, pre niekoho možno až zbytočne natiahnutej recenzie. Ak by som mal vybrať jeden jediný argument, prečo som presvedčený o pádnej zhovievavosti môjho finálneho hodnotenia Days Gone v pomere k zážitkom, aké mi tento projekt poskytol, tak musím zase pripomenúť jeho jedinečnú a originálnu atmosféru. Autorom v tomto smere hádžem k nohám vôbec najväčšiu poklonu, keďže každá jedna, dokonca aj nejaká bočná a krátka misia, bola z môjho pohľadu neskutočným zážitkom plným jemnej nervozity (tie zvuky ticha prerušovaného rytmickým klapotom hnilých zubov jednoducho musíte zažiť) a plánovania taktiky ako postupovať vpred. Vďaka výbave hlavného hrdinu sa riešenie prekážok a nejaká tá detektívna práca sledovania stôp alias "hrali sme Zaklínača" stáva ďalším stupňom atraktivity hry ako takej. Umelá inteligencia a jej reakcie v kritických situáciách by síce nevyhrala prvú cenu v matematickej olympiáde, avšak základy krytia a postupného hádzania granátov vašim smerom rovnako nesvedčia o nejakej totálnej hlúposti (reč je tu o neinfikovaných súperoch). Nepriateľské kolónie sú zabezpečené rôznymi pascami, a tak sa vôbec na seba nemusíte hnevať, keď behom pár sekúnd stúpite do dvoch pascí na medvede (moja vlastná a drsná skúsenosť) alebo spustíte zvukový alarm v podobe hrdzavých plechoviek. Základom je preto opatrnosť a opakované sledovanie okolia, to všetko ak sa dá z bezpečnej vzdialenosti pomocou ďalekohľadu a prípadne aj označovania súperov klasickými ikonkami.

Dúfam, že z toho kvanta textu vyššie, vrátane mojej realizovanej spisovateľskej múzy, som k vám dopravil čo najviac pozitívnej energie a Days Gone sa vám minimálne zapáčil. Pokiaľ ste milovníkom mixu rôznych žánrov, nad ktorými visí hlavne koncept survival hororu, nevidím jediný dôvod, prečo by ste svoju PlayStation 4 nemali nakŕmiť poriadne šťavnatým sústom s logom tejto značky. Plne dôverujem vývojárom, že behom mesiaca opravia väčšinu menších chýb a po technickej stránke sa ich nový projekt stane ďalším veľkým esom v rukáve SONY. Ak sa tak teda nakoniec stane, k dole uvedeným percentám si bez zaváhania pokojne pridajte ďalších päť percent. Záverom už len malá poznámka; pôvodne som vás chcel upozorniť aj na neustále prítomné nahrávanie cez čiernu obrazovku, ale na tento efekt som si časom nakoniec zvykol a nepovažoval ho tak za nejaký vážnejší problém, aj keď plne chápem každú prípadnú argumentáciu o nejakom degradovaní filmovej atmosféry, zvlášť pri inak slušných videosekvenciách.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.