Je priam symbolické sa po viac než roku od recenzie na druhý diel série Deponia vrátiť k jednotke a priniesť vám test aktuálne vydanej Switch verzie. Tieto atypické vlny súčasnej hernej produkcie sú z môjho osobného pohľadu len ďalším potvrdením blížiacej sa evolúcie zlúčenia game zariadení pod jeden stream server, čím sa potrie akékoľvek chaotické hľadanie v už tak zdanlivo nekonečnej knižnici titulov. Ostatne chaos v krásne kreslenom post-apo svete Deponia je alfou a omegou príbehu jej prvého spracovania z roku 2012, na ktorý sa dnes svižne pozrieme pod logom platformy Switch.
Asi vám je okamžite jasné, že značka Deponia chce a vo výsledku aj striktne dodržiava pravidlá klasických adventúr, ktorým ručne kreslený art pasuje ako zadok na nočník. Dejovo sa tu ocitáme na hranici dvoch strán mince prežitia. Samotná Deponia v nej zastupuje temnú apokalypsu v podobe pomaly hynúcej ľudskej rasy, ktorá sa denne hrabe v železnom šrote, aby si dokázala zarobiť na suché z nosu. Vždy keď sa však pozrie smerom k modrastej oblohe, udrie jej do očí lesk a bohatstvo mesta Elysium, teda archy všetkých majetných ľudí, ktorí na tie odpadky pod nimi zabudli skôr, než by sa patrilo. No a uprostred tohto stojí hlavný hrdina Rufus, mladý idealista a tak troška naivný rojko s IQ hnilej hrušky. Rufus sa však nechce nechať utopiť v beznádeji a pomocou rôznych vynálezov skúša takzvane opustiť chudobu pozemšťanov a dostať sa späť medzi civilizáciu. Jedného krásneho dňa sa mu to na prekvapenie všetkých obyvateľov mestečka Kuvaq aj čiastočne podarí, avšak ako to už v jeho živote chodí, súhra okolností ho postaví pred nové dobrodružstvo, na konci ktorého čaká potencionálna láska.
Keďže som túto adventúru testoval cez hybridný systém Switch, určite by vás mohla zaujímať jeho odlišnosť od ostatných, už tak početných, verzií. Kto by očakával nejaké razantné zmeny v ovládaní, či nebodaj prispôsobenie dotykovej obrazovke, cez akú by bolo smerovanie pohybu Rufusa hore dole možno oveľa intuitívnejšie, bude sklamaný. Deponia sa v tomto porte nijako neodlišuje od iných a všetko ovládanie je teda štylizované do tradičnej formy páčky a tlačidiel. V tomto prípade to ale nie je vôbec na škodu veci, keďže samotné reakcie hlavného hrdinu a samozrejme aj interakcie s predmetmi, ktorej si tu užijete viac ako dosť, fungujú slušne. Bolo by chybou tvrdiť, že funkčnosť je kompletne bezchybná, keďže pár zaseknutí ako aj nutnosť reštartu hry som pocítil na vlastnej koži, ale nejde o nijakú fatálnu a permanentnú prekážku, ktorá by vám zabránila v prejdení celého, viac ako vtipného príbehu. Apropo humor je neoddeliteľnou zložkou zábavnej hrateľnosti a nech už si v tomto smere o Nemcoch myslíte čokoľvek, scenár ako aj kvalitný anglický dabing dokáže otvoriť nejedny ústa pekne dokorán.
Na záver som si nechal to najdôležitejšie, čo dokáže vyzdvihnúť tradície prvých adventúr na výslnie a to aj v súčasnej dobe. Počas desiatich hodín na vás totižto čaká rozumne naprojektovaný zástup logických hádaniek, ktorých riešenie spočíva v troške rozumného uvažovania, bláznivých nápadov a samozrejme aj odhodlanosti skúmať a prehľadávať každý centimeter mapy. Milovníkom ikonky point-and-click a zároveň aj majiteľom systému Nintendo Switch tak za určitých predpokladov vyvstane priestor na hodiny zábavy, ktoré očakávam aj od pripravovaného portu ďalších troch dielov, tie mimochodom už vyšli aj v súhrnnej kolekcii na PlayStation 4 a Xbox One. Ak by sa preto nejakým nedopatrením stalo, že vás táto kvalitná značka a séria minula, rozhodne je ten správny čas to napraviť a ukázať lásku ku klasike aj v súčasnosti. Pokiaľ si odmyslím pár technických mušiek, ktoré nalietali do Switch verzie už od uvedenia a aké sa ešte dajú jednoducho odstrániť, tak ide o viac ako nadpriemerné a hlavne zábavné dielo.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Daedalic Entertainment
