Sú to už takmer dva dlhé roky, čo sme sa tu spoločne počas štartu virtuálnej reality (presnejšie povedané znovuzrodenia) rozplývali nad PlayStation portom dnes už slávnej simulačnej arkády od spoločnosti Owlchemy Labs, teda hry Job Simulator. Každý jeden odporca a sociálny partizán, ktorý s radosťou bojuje proti nutnosti existencie VR segmentu, sa po vyskúšaní niekoľkých šialene predvedených povolaniach musel chtiac či nechtiac začať usmievať a dokonca zabávať. Aj preto si akési pokračovanie tejto série okamžite našlo cestu do našej redakcie a ja, ako tunajší pokusný VR králiček, čo nikdy nepostráda vedierko a plienočku, som pre seba, a samozrejme aj vás, výsledný produkt poriadne otestoval.

Začnime pomenovaním evidentných faktov, ktoré znalcom spomínaného predchodcu okamžite udrú do očí. Vacation Simulator je totižto, minimálne po technickej stránke, identickou variáciou na simulovanie povolaní a tam, kde už nie je priestor na hádzanie kancelárskych potrieb na hlavu vašich virtuálnych spolupracovníkov, sa razom otvárajú úplne nové možnosti sebarealizácie. Lietajúce CRT monitory v zmysle NPC postáv vás pozvú na výber z troch dovolenkových destinácií, ktoré sú akýmsi stereotypným súhrnom všetkých tých premárnených letných prázdnin, ktoré ste museli tráviť v spoločnosti otravnej rodiny, prípadne kamarátov. Horúčava strieda omrzliny prvého stupňa a otravných zákazníkov zase ešte otravnejší animátori a sprievodcovia po okolí. Vznášajúce sa obrazovky chcú, aby ste sa nijako nenudili, a preto vám počas každej možnej chvíľky núkajú nejaké nové rozptýlenie a relax. Musím uznať, že na rozdiel od hry Job Simulator sa jeho dovolenkové "DLC", v zmysle širokej palety možností a interakcie, dá označiť za oveľa komplexnejší projekt.

Vôbec najciteľnejšou zmenou je otvorená mapa a možnosti pohybu pomocou klasického teleportu. Tam, kde vás predchádzajúca kolekcia povolaní tak trocha odsúdila k nekomfortnému státiu na jednom jedinom mieste, sa táto dovolenka drží svojho názvu, a preto si môžete užívať oveľa väčšej voľnosti, samozrejme v zmysle konceptu. Tento fakt autorom umožnil zmeniť inak banálne spúšťanie minihier na trošku komplexnejší systém objavovania a prepájania rôznych predmetov. Ak napríklad na jednom ostrove získate špeciálny prak, ten je možné následne použiť aj na dovolenke v snežnej oblasti, kde by ste sa za normálnych okolností k praku vôbec nedostali. Podobných, môžeme to kategorizovať pod koncept adventúrky, prvkov je tu hneď niekoľko a viažu sa aj do sféry gastronómie. Určité recepty z tropickej zóny v sebe majú ingrediencie, aké nezoženiete na ostrove, kde práve dovolenkujete. To znamená, že bezduché pobehovanie hore dole po atrakciách razom nahradilo aspoň nejaké premýšľanie a spájanie skúseností do jedného celku. Ide o príjemnú zmenu, ktorá sa razantne podpíše aj na hrateľnosti.

Aj za predpokladu, že sa vám jeden z troch ostrovov oddychu nebude páčiť (pláž, prales, hory), stále si za investované peniaze môžete užiť hromadu srandy. Vacation Simulator je totižto, tak ako predchádzajúca práca laboratória Owlchemy, plný vtipu a odkazov na reálne osobnosti či stereotypné povolania. Komu sa nebude chcieť maľovať západ slnka so samotným BoTom Rossom, môže si zaplatiť kurz varenia, postaviť snehuliaka, vystreliť inštruktorovi oko, či skúmať tajomstvá legendárneho pokladu. Každá jedna aktivita je zaznamenávaná do vašej osobnej turistickej brožúrky, a tak stačí len rukou siahnuť za chrbát, kde máte akýsi neviditeľný batoh, a okamžite máte prehľad o dosiahnutých alebo ešte neobjavených cieľoch. No a čo by to bolo za dovolenku bez možnosti fotografovania všetkého, čo vám udrie do očí, vrátane klasických selfie, fotografií jedla a nôh ponorených do piesku? Fantázii sa medze nekladú a v prípade tejto umne navrhnutej kolekcii zábavných minihier to platí hneď dvojnásobne. Je tu však samozrejme ono tradičné ALE, ktoré v spojení s PlayStation VR znamená ďalšie sťažovanie sa na perifériu Move.

V prípade portu na PlayStation 4, a teda PlayStation VR, je to naozaj veľká škoda, keďže celková intuitívnosť ovládania samotných atrakcií a minihier je vo výsledku na vysokej úrovni. Duo ovládačov Move je ale stále technológiou z čias minulej generácie, čo so sebou prináša ono klasické portfólio problémov s nepresným zachytávaním pohybov, stratou signálu pri otočení sa chrbtom ku kamere, lagom, neustálou potrebou kalibrácie a tak ďalej a tak podobne. Verím však, že ostrieľaným majiteľom PSVR, a skúseným hráčom všeobecne, už podobné zistenia nijako obočie nezdvihnú a tak nejako s nimi vlastne aj počítajú. Vocation Simulator je aj vo svetle týchto negatív priam povinnosťou pre každého milovníka poriadne zábavnej virtuálnej projekcie, ktorá nielen že pekne vyzerá (to je tento prípad), ale aj sa viac ako uspokojivo hrá. Čo viac si potom ešte želať?

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Owlchemy Labs