Necelé štyri roky od vydania prvej časti splneného snu pre všetkých kreatívnych milovníkov 2D Super Maria sa Nintendo, aj vďaka úspechu a komplexnosti využitia svojho hybridu menom Switch, opäť snaží podporiť našu pomaly zomierajúcu myseľ, ktorá je dennodenne bombardovaná moderným svetom technológií. Je to síce paradox hovoriť o konzole Switch a zároveň v tej istej vete pranierovať pokrok, avšak práve vďaka hrám ako Super Mario Maker 2 sa naša závislosť na technológiách môže precvičovať v kreatívnom myslení, to všetko bez vedľajšieho dávivého reflexu zvaného nuda. A keďže dnešný moderný človek si navyše bez socializácie formou fotky/videa nezájde ani záchod, určite ho zaujme možnosť svoje tvorivé nápady zdielať s celým svetom a opájať sa až do morku kostí vlastnou jedinečnosťou.

Prvou veľkou novinkou, oproti predchádzajúcemu štartu tejto série, je možnosť odložiť nateraz nejakú tvorivú časť bokom a skúsiť si prebehnúť dejovú linku. Áno, SMM2 obsahuje prekvapivo aj rýdzu kampaň a to v rovnako neočakávanej kvalite. Pre mňa osobne je práve tento part veľkým plusom, keďže mu stačil jeden jediný a povedzme si otvorene aj dosť jednoduchý nápad, aby vo mne opäť vzbudil záujem prechádzať notoricky známe úrovne a loviť mince ako šialený. Aby ste tomu správne rozumeli, tak so známym inštalatérom s talianskym prízvukom sa takpovediac priatelím už od ranného detstva a jedny z mojich najkrajších spomienok na minulosť sú úzko späté so sériou Super Mario Bros. Preto som donedávna už len s obtiažami dokázal nájsť nejaký ten zmysel v neustálom zbieraní jagavých zlatých mincí, ktorých pointa ústila len do navyšovania životov. Prišiel však SMM2 a razom to celé dostalo úplne iný a dosť vtipný rozmer. Mario sa totižto, aj po boku svojich verných kamarátov, rozhodol zrekonštruovať kráľovský hrad a len pár sekúnd po kolaudácii sa mu celá stavba zrútila na hlavu. Chudák ostal smutne civieť na prázdnu dieru uprostred krásne maľovanej krajiny a jeho jediná nádej na znovupostavenie rodinného sídla princeznej Peach spočíva vo vašej schopnosti zarobiť dostatok peňazí a najať schopných remeselníkov.

Hrad, alebo presnejšie zámok kombinovaný s hradom (tu si nie som úplne istý), sa skladá z niekoľkých poschodí, vežičiek, garáži, funkčnej kanalizácie a samozrejme aj kompletného zastrešenia. Nebude to teda záležitosť banálnej hypotéky, ktorú by vám banka Bowser & Syn s radosťou okamžite zamietla. Je tu nutná značná investícia a keďže Mario nemá pred menom slovíčko "Super" len tak nadarmo, pustí sa do práce s vervou sebe vlastnou. Pomocou prijímania akýchsi kontraktov, pod čím si predstavte nutnosť úspešne prejsť rôzne náročné 2D úrovne, si na konto nechá previesť rôzne vysoké sumy a za tie následne povolá stavebné firmy. Celý ten proces stavania je síce len akási jednoduchá minihra, ktorú pochopíte behom pár sekúnd, avšak celá tá už spomínaná zábavnosť je skrytá v samotnej motivácii lovu mincí. Tú som si v minulosti už nedokázal rozumne opodstatniť, a tak sa moje hranie akéhokoľvek dvojrozmerného maskota spoločnosti Nintendo muselo uspokojiť s tradičným prechodom z bodu A do bodu B. U Super Mario Maker 2 sa však našťastie moje hrdzavé motory záujmu a chuti prehľadávať každý jeden kút mapy opäť rozbehli na plné obrátky a začali pumpovať endorfíny šťastia a radosti priamo do šedej kôry mozgovej. Než som teda svojej milovanej princezničke nepostavil strechu nad hlavou, nejaký kreatívny režim som si ani nevšímal.

Po dvoch dňoch a kompletnom prejdení dejovej časti som sa však musel po rokoch opäť pozrieť pravde do očí a položiť si zásadné otázky. Som schopný naprojektovať originálny a unikátny 2D level, z ktorého si celý svet sadne na zadok? Alebo to zase skončí u fádneho vyrývania svojich iniciálok do modrastej oblohy? Matne si dnes spomínam na moje vlastné hodnotenie predchádzajúceho dielu, ktorý mal tú smolu, že prišiel na systém WiiU, čo mu nezabezpečilo nijako rapídny vzostup online podpory a nijako lepšie na tom nebol ani následný port na 3DS, ktorý naopak online funkcie postrádal v kompletnom merítku. U SMM2 sa však môžeme pokojne rozprávať o miliónoch nadšených nostalgikov z čias prvých Super Mario príbehov až po milióny nováčikov zasiahnutých globálnym úspechom konzole Switch. Práve vďaka tomu sa už teraz ponuka úrovní vytvorených hráčmi z celého sveta javí ako studnica nekonečnej zábavy a to si pritom nemusíte zvoliť žiadny špecifický filter. Jednoducho skočíte do menu a do sekcie Course World zadáte vyhľadávať najlepšie hodnotené práce vašich kolegov a hotovo. Vybehnú na vás stovky úrovní z rôznych kútov celého sveta a valná časť z nich si vo výsledku zaslúži váš Like/Dislike alebo komentár s peknou a tématickou fotografiou. Infografika každého levelu potom zahŕňa podrobnú štatistiku úspešných prejdení, ako aj opaku a samozrejme prevádza všetko do percentuálnej hodnoty.

Kto by sa bál nejakej nedostupnosti pre úplných nováčikov, tak ho môžem upokojiť spomenutím pomerne slušne zvládnutej tutorial sekcie. Tá vám dá, minimálne do začiatku, dostatok podnetov na tvorenie a skúšanie vlastných nápadov. Super Mario Maker 2 je totižto, tak ako predchodca, úžasným nástrojom na kreatívnu tvorbu, do ktorého však musíte prenikať vlastným tempom. Nie je to len o nezmyselnom nahádzaní desiatky predmetov do jednej 2D plochy, aj keď samozrejme toto vám systém nemôže nijako zakázať, ale aby ste prerazili a dali o svojej tvorbe vedieť aj iným, je nutné skúsiť myslieť ako plnohodnotný herný dizajnér. Teda celú tú škálu možností, celý ten zástup známych predmetov si zobrať len ako stavebný materiál a pokúsiť sa vymyslieť niečo jedinečné a zároveň zábavné a dostupné pre všetkých. V čase, kedy píšem tento text, teda v období po embargu a vydaní hry, sa už sekcia Course World naplnila obrovským množstvom originálnych úrovní, z ktorých väčšina nápadov skrsla v hlavách obyčajných hráčov. Teda ľudí mimo sveta profesionálneho dizajnérstva a vo svetle takéhoto konštatovania musím pred nimi zložiť svoj virtuálny klobúk. Shigeru Miyamoto si podľa môjho názoru dnes musí pripadať ako skutočný praotec 2D skákačiek a každá jedna nová úroveň, ktorá vzišla a ešte vzíde z továrne SMM2, je ako dieťa jeho nasledovníkov.

Režim akéhosi multiplayeru je po stránke ovládania nateraz limitovaný nutnosťou používať len Joy-Con periférie, avšak nejde o nejakú zasadnú prekážku, ktorá by vo finále kazila už tak zábavný proces budovania. Ak by som však mal na niečo vyložene nadávať, tak je to možno nateraz absencia sociálneho prepojenia na váš zoznam priateľov (čaká nás vraj veľký update) a rovnako aj pokračujúca podpora kódov, cez ktoré je nutné všetky vytvorené úrovne pracne vyhľadávať. To sú však len malé mušky plávajúce na povrchu poriadne chutnej polievky, ktorej príchuť si určuje každý jeden z vás. Príbeh je sám o sebe istou prípravou na kreatívne myslenie počas tvorby vlastných úrovní a na moje prekvapenie by stačil ako samotný argument pri kúpe tejto hry. Pre majiteľov konzole Switch a zároveň milovníkov plošinoviek je to preto priam povinnosť obliecť si pracovné montérky a pustiť sa s vervou do budovania svetlých zajtrajškov.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti JRC