Žánrová pestrosť interaktívnych projektov posledných rokov už ponúka fakticky čokoľvek vás len napadne. Zvláštnym segmentom sú tu pochopiteľne simulácie ako také. Od rôzne bizarných povolaní cez tie najnudnejšie profesné úkony, až po celé štruktúry skladajúce sa z miliónov pracovitých rúk vedených jedným povelom. Práve tu sa svojho času zrodil koncept logistickej simulácie, ktorý s úspechom reprezentuje aj séria Transport Fever od spoločnosti Urban Games. Pokiaľ je tento segment hier pre vás úplným zjavením, pokúsim sa aj vám v nasledujúcich riadkoch objasniť pointu existencie projektov tohto razenia.
Aby mohol nejaký obchodník fungovať a svoj biznis viesť k svetlým zajtrajškom, je nutné produkt dodať zákazníkom v čo najširšom merítku. Toto platilo už od počiatkov industrializácie a v istej forme aj krátko pred ňou. Napríklad domáci pivovar potreboval sudy s tekutým zlatom dopraviť do všetkých osád v blízkom okolí a v čase, kedy konská sila bola ešte skutočne len konskou, sa tak na drevených vozoch otĺkal nejeden sud plný zábavných zážitkov. Čím viac však takýchto firiem brázdilo prašné prérie divokého západu, o to viac komplikovanejšia doprava tam rástla, priamou úmerou s chuťou vyhovieť čo najväčšiemu poštu odberateľov. Museli sa stanoviť normy, určiť ideálne trasy a pochopiteľne uzákoniť obmedzenia. Vráťme sa teraz ku gameplay forme hry Transport Fever 2, ktorá je presne takýmto nástrojom a slúži teda na skladbu obchodných trás, ktoré nutne nevozia len pivo, ale prepravujú všetko možné vrátane ľudí samotných.
V prípade, ak dáte prednosť kampani (je to ideálna forma na pochopenie väčšiny princípov a možností), čaká vás dozaista veľké dobrodružstvo. Pri ňom si postupne prejdete obdobím parných strojov v päťdesiatych rokoch cez modernizáciu námornej plavby, až po ultramoderné prúdové lietadlá. Celá tá fascinácia technologickým pokrokom, v zmysle dopravy, je tu demonštrovaná v nádhernom grafickom spracovaní (myslené voči mierke a rozlohe máp), ktorému však trocha zrážam body za menšie chybičky. Ide skôr o detaily ako nepresné rámcovanie ciest a chodníkov na miestach, kde ste nútení rušiť trasy, a teda priamo zasahovať do už raz vybudovaných liniek. S týmto problémom sa priamo spája aj nie práve užívateľsky prístupné ovládanie a pochopenie všetkých možností. Akonáhle totižto dostanete priestor na výmenu mechanizácie za modernejšiu, tento krok nie je možné vykonať len tak behom pár kliknutí. Hra vás núti všetko vymieňať až prehnane zdĺhavým a komplikovaným spôsobom.
Ďalšou nie práve ideálne fungujúcou metodikou zobrazovania je ekonomická časť. V počiatkoch je tento aspekt pre vás skôr nuda, keďže peniaze za dobre postavené trasy získavate z jasne stanovených projektov (stačí, ak sa tovar alebo človek prepraví z bodu A do bodu B a konto okamžite rastie), avšak čím zložitejšie siete začnete splietať, o to komplikovanejšie je rozpoznať takzvanú dieru v rozpočte. V tomto smere vám hra samotná nijako nepomôže. Je nutné si selektívne prejsť všetky problémové úseky a hľadať zlé napojenia, či prípadne ekonomicky nevýhodné zmluvy, inak sa z červených čísiel len tak nedostanete a váš dopravný model sa rozpadne skôr, než by ste si to želali. Tu by som prijal akúkoľvek formu pomoci v jednoduchom ukázaní prsta na konkrétnu dieru v rozpočte. Ale dobre, možno mám od simulácie budovania dopravnej infraštruktúry až prehnane arkádové očakávania a niečo podobné má byť súčasťou herných základov. Učiť sa na vlastných chybách.
Pre mňa osobne to bola premiéra, vstúpiť do virtuálnej kancelárie správcu dopravnej infraštruktúry fungujúcej na báze päťdesiatich rokov vývoja. Učil som sa spájať autobusové linky v dobrej viere, že pomáham zlepšiť a zefektívniť prepravu v danej oblasti. Nie vždy sa mi to však v záujme vyrovnaného rozpočtu aj darilo a nakoniec som musel svoje predstavy o ideálnej trase úplne prehodnotiť. Či za to môže samotná simulácia, alebo to vo svete v skutočnosti funguje úplne opačne, to vám teraz nemám ako potvrdiť. Každopádne za projektom Transport Fever 2 stojí evidentne obrovský kus práce. Práce od milovníkov tohto okrajového žánru, ktorý síce vo výsledku neprináša zásadnú evolúciu, avšak vďaka grafickému vylepšeniu a pridaniu nových nástrojov to pre koncového zákazníka znamená nakoniec viac než prípadné a nepodarené experimenty.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Good Shepherd Entertainment
