Minecraft je desať rokov starý fenomén schopný pojať akúkoľvek fúziu s konceptom, ktorý u jeho zrodu fakticky nehral žiadny význam a keďže táto švédska filozofia skladania a tvorenia svetov z kostičiek dávno presiahla svet videohernej kultúry, nemôžete sa hnevať ani na vznik akéhosi jeho klonu rovnako populárnej série Diablo. Pôvodne som ohláseniu akčnej RPG Minecraft Dungeons nevenoval nejakú veľkú pozornosť, možno za to mohol čas, kedy ho Mojang predstavil svetu, bolo to počas nie práve vydarenej E3 2019, každopádne až do jeho nedávneho príchodu vo mne projekt ako taký nevzbudzoval žiadne veľké emócie. Paradoxne sa tento môj osobný status rapídne zmenil práve počas testovania hry samotnej, a preto vám v nasledujúcom texte skúsim vyjadriť tú zmes eufórie a radosti, ktorú som v spoločnosti tohto čiastočného dungeon crawleru prežíval.
Je pre mňa nesmierne jednoduché povedať; toto je striktný klon konceptu, na akom pracuje séria Diablo. Tak či onak, táto veta vás oveľa lepšie nasmeruje na koľaj pochopenia a ušetrí nám to zbytočnú haldu textu tam, kde ho nie je potreba. Minecraft Dungeons totižto neoperuje na tak komplexných základoch ako práve legenda z továrne Blizzard Entertainment a celé to gameplay čaro sa snaží zredukovať na akýsi kompromis, ba až jednoduchosť. Nech už hráte na stolnom počítači za klávesnicou alebo v ruke držíte klasický gamepad, obe varianty vám nemajú ako komplikovať ten proces zábavy, ktorý z tohto projektu presakuje na všetky svetové strany. Príbeh by sa sotva dal nazvať niečím pre kvality hry ako takej dôležitým, a tak ho zredukujem snáď len na ono staré dobré "dobro verzus zlo", kde štvorica hlavných hrdinov putuje naprieč obrovskou mapou, aby spôsobila masovú genocídu všetkej tej hávedi zrodenej zo samotnej temnoty. A tu sa dostávame k prvému zásadnému pilieru celej hrateľnosti. Ak si k sebe neposadíte ďalších troch kamarátov, celkový a pozitívny dojem z hrania tohto diela upadne o celú polovicu.
Dosť ma prekvapilo, že aj keď menu podporuje kooperačný prechod celou hrou vo štvorici (lokálne ako aj online), nie je možné k sebe prizvať nikoho z vonkajšieho sveta, teda mimo vášho friend listu. Uvidíme, či sa táto skutočnosť do budúcna ešte zmení, každopádne očakával by som neskoršie pridanie tejto funkcie, aj po boku potrebného Cross-play prepojenia s inými platformami. Vyššie spomenuté Diablo a jeho oveľa komplexnejší proces budovania charakterov a vývojového stromu sa tu stráca, akonáhle si uvedomíte, že Minecraft Dungeons od vás nevyžaduje vlastne nejaké zásadné rozhodnutia. Vyberiete si jeden z prednastavených charakterov a pustíte sa do šialeného klikania, to všetko bez nejakej triedy určenia bojovníka. Neexistujú tu žiadne mantinely, čiže je jedno, či chcete byť výhradne čarodej alebo rytier, koncept tejto akčnej RPG vám umožní toto škatuľkovanie meniť podľa potreby a kedykoľvek sa vám zachce. Všetko sa vo finále krúti okolo vybavenia, používania arzenálu a s tým spojených magických pomôcok.
Na hráča síce koncept spočiatku nevyvíja žiadnu formu nátlaku, ale v neskoršej fáze hry sa to môže rýchlo otočiť. Stačí len, aby ste si po hodinách bojovania a úmorného prechodu rôzne ladeným terénom vybrali truhlicu s novou zbraňou a nastane dilema. Uvediem príklad. Niekoľko hodín si vylepšujete svoj krásny zlatý meč, sypete do neho špeciálne kamene (získané za dosiahnutie vyššej úrovne hlavnej postavy), až dokážete naplniť celkovú ponuku troch tried jeho schopností a bum, z truhlice vám k vašim hranatým nohám vypadne oveľa silnejšia náhrada. V tomto momente musí ísť akýkoľvek cit bokom a starý meč je nutné rozobrať a tých pár vzácnych kameňov, čo vám koncept milosrdne vráti, okamžite investovať do nového vybavenia. Na tomto priam recyklačnom princípe funguje celý progres hry Minecraft Dungeon, čo je akousi trpkou daňou za možno až prehnanú jednoduchosť hrateľnosti. Ako sa ale vraví, všetko zlé je na niečo dobré a práve takýto povrchný prístup ku komplexnosti nahráva rýchlejšej adaptácii hráča na celkové dianie. Ono tu zase nejde o žiadne filozofické dielo, nad ktorým by ste museli rozmýšľať dňom aj nocou.
Spoločným menovateľom tu je rýchlosť. Tak rýchlo, ako ste schopní skombinovať všetky dodatočné perky, sa vám počas hrania bude dariť likvidovať aj tuhších nepriateľov. Pochopiteľne sa všetko dá jemne redukovať, minimálne nastavenie obtiažnosti pred skokom do danej misie, každopádne čím nižšie s náročnosťou idete, o to menej vzácnych odmien očakávajte. Najviac sa mi páčilo putovanie s rôznymi zvieratkami, kde som si po svojom boku nechal vlka alebo lamu a ich funkciou bolo, samozrejme, otravovať všetky tie nechutné pavúky prskajúc pavučiny (nemám rád pavúkov, nech už sú skutoční alebo z kostičiek). Prejsť mapou na základnú náročnosť je len prvým krokom k oveľa hlbšiemu ponoreniu sa do možností tejto akčnej RPG. Tu sa nám znova vynára spodobenie so sériou Diablo, zvlášť ak sa zastavíme u stoviek unikátnych a vzácnych predmetov, ku ktorým nie je jednoduché sa prepracovať. Progres prichádza vlastne aj s učením, čo váš hrdina dokáže v ostrom teste, kedy sa na neho rozbehnú stovky nepriateľov. Tu už taktika záleží na dobre zvolenom vybavení a schopnosti sa zorientovať v často totálnom chaose.
Minecraft sa z komplexnej budovateľskej značky premenil na priamočiaru akčnú RPG plnú zábavného chaosu. Môžete jeho Dungeons verziu preletieť a už si nikdy na ňu nespomenúť, alebo dostanete chuť v nej stráviť desiatky hodín a aj po boku kamarátov nakoniec zobrať do rúk všetky tie špeciálne a vzácne predmety. Vo výsledku spočíva veľká sila tejto hry v prístupnosti a okamžitému hraniu, nech už ste sám alebo v skupine. Je to taký instantný nápoj, ktorý stačí zaliať horúcou vodou a o zábavu máte hneď postarané. Dáte si?
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Microsoft s.r.o.
