Fanúšikovia staručkého Commandosu by mali zbystriť. Na stole máme novú stealth-based RTSku z obdobia druhej svetovej vojny. Tentokrát sa píše rok 1941 a operácia Barbarossa (napadnutie sovietského ruska nacistickým nemeckom) je v plnom prúde. Wehrmacht robí všetko preto aby so zemou zrovnal akýkoľvek odpor a preto menšie partizánske skupinky bojujúce v lesoch chytá a na mieste odsudzuje na smrť. Jedným z takto odsúdených je aj kapitán Zorin, ktorý je hlavnou postavou našej hry. Ten sa však len tak odrovnať nenechá. Svojho kata ľavou-zadnou premôže a s holými rukami sa vydáva sabotovať čo sa len bude dať.

V akomsi prologu, kde kapitán Zorin uteká zo zajateckého tábora, vás hra zoznámi so základnými featurami a mechanikami. Naučíte sa ovládať svoju postavu, schovávať sa v kríkoch a v tichosti útočiť na nepriateľa. Pozor si musíte dávať aj na to, kde sa kto práve pozerá a čo počuje. Stojacích nepriateľov dokážete odlákať hodením kameňa a pred tými mobilnými sa zas viete schovať v pivnici alebo dokonca kadibúdke. Nakoľko máte pri sebe v tejto chvíli maximálne nôž, je nutné vyčkávať na čistý vzduch a nepriateľov odrovnávať pekne pomaly a samozrejme schovávať ich telá. Plánovanie dvoch krokov dopredu je teda základom prechádzania jednotlivých úsekov.

Na svojej ceste za nepriateľskou líniou čoskoro narazíte na sebe podobných, ktorí si so sebou nesú taktiež strastiplný životný príbeh a v sebe hlboko zakorenenú nenávisť k nacistom. Preto je jasné, že sa na partizánsky boj vydajú s vami. Každý z hrdinov ma svoj "talentový" strom, a jedinečné špeciálne schopnosti. Napríklad Kapitán Zorin preferuje tichý boj z blízka, preto je jeho abilitou vrhanie noža. Mladší partizán Sanek zase dokáže nepriateľa odlákať svojím "prezlečením" a tak podobne. Po ceste už teraz v trojici odrovnávate skupinky nacistických vojakov, beriete im zbrane, náboje, či granáty, ktoré môžete voľne distribuovať medzi svoje postavy, napríklad podľa ich zamerania. Korigovať ale troch bojovníkov s rôznymi abilitami, najmä zo začiatku nie je vôbec také jednoduché. Akonáhle začnete stretávať väčšie skupiny nepriateľov, stará tichá cesta nožom vám už nepomôže a musíte ísť do prestrelky, ktoré sú, ako to povedať... no jednoducho zvláštne.

Predtým ako na kohokoľvek vystrelíte, je užitočné označiť ho a sledovať naplnenosť kruhu nad jeho hlavou. Ten totiž indikuje akú šancu máte trafiť ho. Ak je kruh takmer plný, je vysoká šanca že nepriateľa zabijete rýchlo, partizáni naňho teda majú dostrel a dobrý výhľad. Ak je kruh naplnený málo, je naopak nutné strelca presunúť do lepšej pozície. Problém je však, že prestrelky aj pri "plnom kruhu" trvajú niekedy strašne dlho a kľudne 30 sekúnd nikto nikoho nezasiahne, ak sú od seba napríklad aj len 3 metre bez prekážok (viď foto nad odstavcom). Môže to byť však len bug, ktorí vývojári čoskoro nejakým z prvých patchov odstránia.

To všetko bol však len akýsi úvod. Keď so svojou jednotkou dorazíte na miesto kde si založíte kemp, začínajú pre vás ďalšie starosti. V kempe sa musíte starať o dostatok surovín na prežitie a samozrejme menežovať celý jeho chod. Partizánov od tohto bodu viete posielať na vedľajšie misie, ktoré splnia sami a pri úspechu, si donesú aj nejakú tú ukoristenú zbraň či surovinu. Tento systém je však trošku repetitívny a po čase som sa s radosťou skôr vrhal rovno do hlavných misíí. V tých samozrejme pokračujete ďalej v príbehovej línii, postupne sa stávate skúsenejšími a plníte ťažšie úlohy. Veľmi dôležitý je tu manažment zbraní, nábojov a ďalšieho vojenského materiálu, nakoľko si na každú z misií viete navoliť zloženie jednotky a jej výbavu na presné počty, takže ak vám v strede boja dôjdu náboje, pomôže vám akurát možno vrhací nôž.

Partizans 1941 je až na niekoľko detailov (ktoré snáď vývojári čoskoro dotiahnu) veľmi zábavná RTS, pripominajúca mi staré časy hrania Commandos: Behind Enemy Lines. Aj keď je tento titul od ruského štúdia Alter Games na hráča o čosi mäkší ako jeho starší predchodca a viac mu odpúšťa, úlohy sú stále výzvou a povedal by som že obtiažnosť je v takom zdravom strede. Zo scenára je vidieť, že vývojári majú k danej tématike naozaj rešpekt a sú svojim krajanom, ktorí pred takmer osemdesiatimi rokmi takto bojovali za slobodu ich zeme vďační, čo je milé sledovať.