Ostal mi tu jeden rest. Povaľuje sa v prachu zabudnutia na z pohľadu spoločenského života príšerný rok 2020 a smutným očkom ma pozoruje, zatiaľ čo sedím v redakcii a bubnujúcimi prstami sa snažím zvečniť na mape internetovej bezvýznamnosti. O tomto zabudnutom článku viem veľmi dobre, a tak ako on registruje mňa a neustále sa snaží pripomenúť tým hlbokým mlčaním, ja si v hlave presúvam priority a celkové dôvody prečo ho ignorovať aj naďalej. Ako sa však vraví, všetko na tomto svete má svoj čas a dokonca to platí aj pre recenziu na ďalší zásek v nekonečnej vesmírnej odysei zvanej Star Wars. Iróniou osudu, zatiaľ čo si dlaňou ruky naprávam odznak hviezdnej federácie na šiltovke ležiacej na hrane kancelárskeho stola, sa stalo to, že nikto iný v redakcii nemal čas a chuť zasadnúť do kokpitu vesmírnych stíhačiek z hlavy Georga Lucasa, a tak táto povinnosť padla na moje unavené ramená. Nie, nemám rád Star Wars ako taký a osobne ho považujem za maximálne preceňované sci-fi všetkých čias, avšak profesionálna povinnosť mi jasne diktuje zachovať si odstup, navliecť sa do o dve čísla väčšej uniformy a zavrieť za sebou ten pomyselný poklop od desiatok stíhačov s divným tvarom.
V histórii interaktívnych diel sa séria Star Wars už dočkala niekoľkých podobne koncipovaných pokusov (spomínate na X-Wing?), avšak až s príchodom podtitulu Squadrons od začínajúceho tímu Motive Studios to nabralo oveľa serióznejší smer. Nechcem tu samozrejme tvrdiť, že ide o nejakú vesmírnu simuláciu, pri ktorej je nutné kriedou zodrať školskú tabuľu, len aby ste vycúvali z doku, každopádne koncepcii tejto leteckej arkády sa nedá uprieť snaha o prvky simulovania akých takých reálií. Dovolím si povedať, že Squadrons je vo svojej podstate najrealistickejšie spracovaný koncept vesmírnych stíhačiek z pohľadu univerza hviezdnych vojen. Čo pre vás však toto konštatovanie znamená, to už je logicky vec individuálna a asi ste z pohľadu prvého odstavca tejto recenzie jasne pochopili, že pre mňa to znamenalo priam nulovú motiváciu, avšak ideme ďalej. Star Wars: Squadrons pracuje na bežnej orientácii pilota z pohľadu prvej osoby, kde máte k dispozícii celú škálu ovládacích skratiek, ktorými daný typ plavidla posielate do strán alebo vývrtiek. Alfou a omegou je úroveň zrýchlenia či naopak, brzdnej dráhy (kto si tu teraz spomenul na ikonickú epizódu z Red Dwarf?), avšak treťou významnou veličinou ostáva samozrejme útok pomocou rôznych druhov laserových, ale aj im podobných, zbraní.
Skutočnosť, že počas akcie v tejto hre nie ste limitovaní žiadnym efektom dopadu na tvrdú zem a jediné, čo vás musí trápiť, je maximálne zrážka s iným letiacim objektom, pretvára Star Wars: Squadrons na v celku podarenú leteckú polo arkádu. Pri voľbe nižšej náročnosti by som dokonca mohol povedať, že ide o dielo ideálne na relaxačné prelety nad orbitou planét, zatiaľ čo vám výhľadovým oknom máva zástup nasrdených súperov. Áno, Star Wars: Squadrons disponuje aj akýmsi singl režimom, kde sa pomerne krátka kampaň krúti okolo rôzne ladených úrovní (sprevádzaj, obráň alebo nič), avšak tá pravá zábava začne až po spustení multiplayeru. Späť však k hre pre jedného hrdinu. Tu si síce nemôžete zvoliť z dvoch strán (rebel bez príčiny alebo imperialista s príčinou - odpustite suchý Starfleet humor), keďže vývojárom sa evidentne nechcelo robiť o pár mesiacov viac, avšak aspoň vás nechajú pôsobiť v týchto dvoch stranách s takzvaným neustálym striedaním. Má to filmový nádych? Absolútne nie! Je to zaujímavo podané? S jedným prižmúreným okom a preležaninou na zadku poviem, že áno, trochu. Samotná dejová linka, okrem toho že je krátka ako rolka toaletného papieru po mexických raňajkách, vykazuje klasickú Star Wars zápletku. Jedna strana tu buduje ďalší ekvivalent Hviezdy Smrti a druhá strana má problém s povolením a celkovou kolaudáciou objektu s názvom Starhawk.
Skutočnosť, že o univerzum hviezdnych vojen sa už nejaký ten svetelný rok stará ušatý myšiak Mickey, vám začne búchať do spánkov v momente, kedy si vypočujete tie monotónne podané rozhovory krátko pred každou misiou. Väčšinou sa danému hrdinovi prihovára niekto služobne starší a káže mu o povinnostiach, aké ho čakajú tam vonku v tom chladnom vesmíre, ale nájdu sa tu aj momentky - priam perličky, kde si NPC postavičky nemôžu odpustiť spomenúť svoju sexuálnu orientáciu alebo aktuálny stav glukózy v stolici. Možno by to mohlo byť samo o sebe miestami aj humorné, ale sotva sa smiať tam, kde to autor myslel skutočne vážne a keďže Star Wars: Squadrons v tomto smere nedosahuje statusu kultového filmu Samurai Cop, ide o kontraprodukciu. Akonáhle vstrebete fakt, že ste homosexuál v oranžových lomeno čiernych montérkach, je nutné si vybrať príslušný nástroj do akcie (nie vždy však máte možnosť výberu). V príbehovej forme máme k ruke celkovo osem plavidiel - štyri za rebelov a štyri za imperialistov, a keďže nemám teraz potrebu vám sem separátne vypisovať každý jeden ten čiarový kód zo spodnej bielizne Georga Lucasa, určite vám bude stačiť potvrdenie prítomnosti stíhačky X-Wing. Zaujímavosťou ostáva predletový proces nastavovania úrovne energie pre jednotlivé súčasti plavidla, kde je napríklad možné uprednostniť výkon nad ochranou plášťa a naopak. Tento aspekt mi osobne prišiel skutočne nápaditý a hlavne to celé v sebe obsahovalo moment aspoň čiastočného taktického uvažovania.
Tam, kde kampaň nedokáže zaujať, sa naopak snaží presadiť režim pre viacerých hráčov. Máme tu síce len dva modusy a z toho sa ten druhý odomkne až po dosiahnutí určitej úrovne vašej hlavnej postavy, ale cez to všetko som sa v tomto smere bol schopný zabávať. Na jednej strane je klasický boj tímov (5 vs 5), kde si vyberiete konkrétne zázemie, ako aj príslušné plavidlo a následne ste vrhnutí do jednej zo šiestich máp, kde len strieľate do zbláznenia (neviem ako je na tom hra v čase, kedy vychádza táto recenzia, ale je dosť možné, že už je toho k dispozícii o niečo viac). Druhý modus s názvom Fleet Battles ponúka akúsi stať známu z filmovej predlohy, kde je skupinka online pilotov nútená buď útočiť, alebo obraňovať obrovskú loď. Táto záležitosť ma bavila viac než som očakával, keďže práve tu sa ukáže znalosť ovládania jednotlivých stíhačiek, ale hlavne správne zvolená taktika pri spolupracovaní s kolegami. Nejde o modus limitovaný časom ani bodmi a všetko tak stojí a padá na schopnostiach oboch zúčastnených strán - naozaj podarené. Akokoľvek sa vám to asi bude zdať teraz smiešne, tak sme sa spoločne presekali na koniec recenzie projektu Star Wars: Squadrons. Áno, ide o leteckú polo arkádu, ktorá disponuje úžasným grafickým spracovaním, ako aj vierohodne podaným audiom, avšak príbehová časť je tak plochá ako hlavná hrdinka filmu Monster Hunter a multiplayer, cez to všetko zábavný, neponúka dostatok obsahu na dlhodobé prežívanie. Je len na vás, akým veľkým fanúšikom Star Wars sveta vlastne ste, aby vás takéto lákadlá dokázali presvedčiť a motivovať ku kúpe hry samotnej.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ABC Data
