Je tomu už dlhých pätnásť rokov rokov, čo mala premiéru klasická RTS značka Age of Empires, a to vo svojom treťom spracovaní. Stratégií tohto formátu nebolo ani v tej dobe nejako prehnane veľa a o dnešnej situácii sa v tomto ohľade asi nemusíme bližšie zastavovať, jednoducho tu stále platí; že každá dobrá real-time stratégia je vítaná v zozname všetkých milovníkov daného žánru a len tie najväčšie excesy lomeno nepodarky nech zhltne hrubá vrstva zabudnutia. Kto si ešte dnes dokáže spomenúť, s akým nadšením sa verejnosť v roku 2005 vrhla na tretí Age of Empires, bude mať v prípade práve vydanej definitívnej edície istý predpoklad výhody. Dobre totižto vieme, že aj cez veľké kvality série ako takej sa trojka prezentovala s pár nepríjemnými nedostatkami, ktoré duo štúdií Tantalus Media a Forgotten Empires túžili odstrániť a ako bonus ešte prihodiť úplne nový obsah. Ako táto ich snaha dopadla, si preto dnes spoločne rozoberieme v nasledujúcich riadkoch.
Začnime hrubou vrstvou zloženou z hrateľnosti a technickej prezentácie. Ak ste nikdy sériu AoE nemali možnosť vyskúšať, určite vám to osobne odporúčam a pokojne začnite práve týmto dielom, prípadne niekoľko mesiacov starým Age of Empires II: Definitive Edition. Jeho podstata tkvie vo vojenských konfliktoch medzi národmi, ktoré si hráč spestruje budovateľským aspektom. Pomocou robotníkov zbierate suroviny s cieľom postaviť špeciálne výcvikové centrá pre vojenské jednotky alebo plníte doky čerstvo ohobľovanou flotilou lodí. K dispozícii je vám pritom enormná škála možností ako suroviny premeniť na čokoľvek užitočné a medzi veľký pokrok, v zmysle tretej časti, patrí rozhodne aj eliminácia nutnosti nosiť každé jedno polienko a zrnko pšenice priamo do hlavného skladu. Všetko sa už deje automaticky, čím je proces postupu vpred oveľa svižnejší a menej frustrujúci, k čomu si pripnite aj akúsi vzdialenú podporu z vášho hlavného mesta v rodnej krajine daného národu. Budovanie distribučných centier naprieč časovou osou rôznych národov vyzerá naživo viac ako krásne a pohyb dostavníkov striedaných vlakovou dopravou príjemne dopĺňa jedinečnú atmosféru. Toto je onen spomínaný a úspešný upgrade po stránke animácií a vylepšenej grafiky, za čo autorom dávam palec hore, keďže cez to všetko, ako je Age of Empires III fakticky starčekom, vyzerá aj v roku 2020 stále pôsobivo a očarujúco.
Vizuálna stránka postavená na 4K rozlíšení je dozaista úctyhodným argumentom prečo uvažovať o prípadnej investícii do hry samotnej, avšak už menej nadšenia som naberal počas odkrývania jednotlivých nedostatkov. Ešte než si prejdeme a rozoberieme samotné režimy v menu, poďme sa spoločne začať škrabať na hlave nad nezmyselným rozhodnutím vývojárov prispôsobiť rýchlosť označených jednotiek tempu tej potencionálne najpomalšej. Predstave si situáciu, kedy ako syfilisom nakazený Saracén s turbanom na hlave vediete tisícky bojovníkov naprieč púšťou a jedno jediné delo vo vašej skupinke má za následok, že pohyb vojska cez mapu sa rovná pohybu slimáka v hrubej vrstve zasychajúceho betónu. Sledovať animácie pochodovania pekne zblízka je následne priam iritujúce a jedinou záchranou brzdou pred vyskočením z okna je neustále selektovanie ťažkej artilérie od už v základe rýchlych pešiakov. Možno si teraz poviete, že trocha preháňam, avšak pri dlhých hodinách neustáleho presunu po rozľahlých mapách a opakovaného označovania separátnych skupiniek dostanete z toho rovnako ako ja chuť spáchať rituálnu samovraždu. A týmto môj výčet negatív ani zďaleka nekončí. Vôbec najviac som sa pri porovnávaní pôvodnej verzie s tou definitívnou snažil overiť autormi proklamované vylepšenie umelej inteligencie a nestačil som sa čudovať, čo z toho nakoniec vzišlo. Jeden by si myslel, že tu reálne príde k značnému zlepšeniu správania sa protivníkov alebo vami korigovaných postavičiek, avšak opak je pravdou.
Časté zasekávanie sa o predmety, zatiaľ čo vy musíte riešiť boj o stovky metrov ďalej, sa dá ešte prejsť mávnutím ruky. Ale oveľa viac vám skazí dobre vybudovanú atmosféru očividné rámcovanie interakcie protistrany, kde im môžete znásilňovať ženy, ale oni na to reagovať nedokážu, pretože sú tesne na hranici akéhosi spúšťača odporu. Pritom reálne na všetko pozerajú priamo a nič im vo výhľade nezavadzia. V tomto smere autori nedokázali eliminovať ani nezmyselné obrábanie pôdy sedliakmi, zatiaľ čo im cez reďkovky dupocú stovky vojenských čižiem a v pozadí je v plameňoch celá dedina. Nechcem logicky, aby reagovali nejako agresívne a tasili sekery, pokojne by stačil prirodzený pud sebazáchovy alebo aspoň prebehnutie k najbližšej obrannej hliadke a ich zburcovanie. Ide síce o menšie detaily, ale ako sa vraví; práve v takýchto drobnostiach je zakopaný diabol a ja nevidím dôvod, prečo by som vás o nich neinformoval. Dosť však bolo pľuvancov na adresu tejto legendy, keďže aj cez moje výhrady, a to som ich ešte pár zámerne zatajil, ide stále o cennú RTS záležitosť, ktorá vás zabaví na stovky hodín. Ten obsah je enormný a ak sa pozrieme na výber modusov, každý jeden z vás si bude môcť vybrať tú svoju ideálnu páku na ukojenie strategických pudov. Začať môžete klasickým singl režimom v príbehovej linke, kde si prejdete cez kaskádové obdobia minulých storočí a spoznáte tak z časti aj dávno zaniknuté národy (celkovo ich je v hre šestnásť, vrátane dvoch úplne nových - Švédov a Inkov), čo sa dnes hrdo hlásia k civilizovanej spoločnosti brániac záujmy utlačovaných.
Ak dám bokom vyššie spomenutú základnú kampaň, vôbec najatraktívnejším režimom sa pre mňa stala aréna určená až pre osem národov. V nej je možné dopodrobna definovať nastavenie výhod a obmedzení pre jednotlivých účastníkov - je dovolené vytvoriť alianciu s umelou (ne)inteligenciou a na ploche obrovskej mapy tak skúsiť obrátiť historické fakty doslova o stoosemdesiat stupňov. Je na vás, či si chcete navoliť klasický deathmatch alebo to pojať z ekonomického aspektu, každopádne práve tu pochopíte a doceníte všetky tie tabuľkové predpoklady okolo komplexnosti stratégie formátu Age of Empires. Z výberu možností musím spomenúť aj novú sekciu historických udalostí, ktoré však hráča až priveľmi zväzujú na základe striktného plnenia hlavných bodov. Kto by potom potreboval preniknúť do hrateľnosti o trochu viac, je mu k ruke komplexný návod v hranej forme, kde sa aj menej skúseným užívateľom dostane šance pochopiť základné postupy vedenia boja, ako aj potrebné nitky napojené na ekonomický part. Tento tutorial je spracovaný tak detailne, že vám všetko vysvetľuje aj pomocou videoukážok a na jeho konci, kedy sa musíte postarať o realizáciu nejakej misie, ste navyše hodnotení a obdarovaní. Dôvod, prečo sa recenzia na Age of Empires III: Definitive Edition objavuje u nás na stránke s menším oneskorením, a teda až istý čas po páde embarga, bol môj úprimný záujem otestovať klasický online multiplayer. Ten sa nesie opäť v podobnom koncepte ako samotná aréna len s tým rozdielom, že tentokrát sa už nemôžete spoľahnúť na neschopnosť umelej inteligencie. Z tých pár stretov, čo som mal možnosť vyskúšať, ma prekvapila široká škála štatistík po každom zápase, ako aj dobre fungujúci systém vyhľadávania súperov. Hráč si u multiplayeru buduje svoj vlastný skúsenostný profil, ktorý je možné začleniť do klanov iných, alebo na základe ktorého sa dá vytvoriť vlastný klan.
Cez to všetko, koľko menších či väčších nedostatkov som dokázal vytiahnuť z inak enormného obsahu tohto návratu Age of Empires III, sa stále jedná o nadpriemernú RTS záležitosť. Jej nový grafický kabátik pasuje na mieru každému, kto je schopný si užívať prepracovanú deštrukciu budov a vlastne kompletne a nanovo natiahnutú audiovizuálnu fasádu. Bude to chcieť síce ešte pár väčších opravných balíčkov, ktoré vyčistia zopár pästí na oko, ako sa povie, ale už teraz sa tu rozprávame o solídnom potešení určenom výhradne pre milovníkov klasických stratégií.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Microsoft s.r.o.
