Poriadne sa držte, teraz to príde! Aj cez skutočnosť, že som svojim mlátením do klávesnice za tých viac než pätnásť rokov sprostredkoval hodnotenia tisíckam hier, séria Assassin's Creed od spoločnosti Ubisoft sa v tom zdanlivo nekonečnom zozname objavila len dva razy. Premiérou sa stal hneď úvodný diel z roku 2007, ktorý som o rok neskôr doplnil textom k handheldovej verzii Assassin's Creed: Altaïr's Chronicles. Od toho času sa však táto IP mojim frenetickým prstom vyhýbala, aby nakoniec dnes zažila návrat v najtraumatickejšom kalendári svojej takmer dvadsaťčlennej sérii. Vidím to celé ako silnú symboliku a spojenie s podtitulom Valhalla, čo je v ponímaní germánskej kultúry významné miesto po živote všetkých skutočných hrdinov, beriem ako ten pravý čas nazrieť opäť pod pokrievku jednej z najpredávanejších herných sérií moderného ponímania videohernej kultúry. Chcete sa preto ku mne dnes pridať a hodovať v preplnenej sieni slávnych bradáčov s rohom plným piva vrazeným v zamastenej puse?
Súčasný stav planéty Zem, kde nastáva masívny úbytok prirodzenej zelene na úkor našich spotrebných úchyliek, začína pomaly ale isto biť na poplach aj u tej skeptickej časti neinformovanej verejnosti a asi najlepšie to nedávno zhrnul prírodovedec David Attenborough, keď naše pokolenie označil za slepé voči potrebám všetkého mimo našej komfortnej zóny. Pýtate sa, prečo vám tu teraz v recenzii na hru nesúvisiacu s čímkoľvek okolo prírody vlastne píšem? Ona je totižto tá nesúvislosť len zdanlivá, keďže samotný dej Assassin's Creed Valhalla prenáša hráčov do éry Vikingov žijúcich v deviatom storočí, kedy ešte príroda našej rodnej planéty logicky dominovala nad všetkým, ale aj tu sa už začínajú ukazovať prvé náznaky arogantnosti ľudskej povahy. Hlavný hrdina či hrdinka (ako sa v tomto prípade skloňuje meno Eivor nechám na starosti skúseným lingvistom, každopádne voľba pohlavia je len a len na vás) musí čoby vodca svojho klanu nájazdníkov opustiť nemilosrdné brehy Nórska. Tamojšia populácia je totižto čoraz väčšia a zdroje nutné na prežitie sa začínajú, v pomere k dostupným technológiám, razantne scvrkávať. Eivor aj po boku svojho brata Sigurda nasadá do typických plavidiel Vikingov, aby spoločne rozbehli osídľovanie nových území v anglosaskom Anglicku a v rukáve majú menšie prekvapenie.
Ak si dobre spomínam, tak Ubisoft sa s nejakým vysvetľovaním, prečo sa jednotliví hrdinovia série AC dostanú k zdanlivo tajnému spolku nájomných vrahov, nikdy príliš neobťažoval. Preto nečakajte ani od skoku do éry Vikingov akékoľvek komplexné pozadie a výklad dôvodov, ako si Eivora naverbovala istá náboženská sekta, aby mu poskytla techniku vhodnú mimo iného na čistenie ovocia. Pre vás je dôležité vedieť, že hlavný charakter je schopný fungovať v dvoch poriadne odlišných rovinách. Na jednej strane stojí nemilosrdný a zručný Viking, ktorý dokáže vypiť viac piva než špongia motorového oleja a rovnako tak je schopný rozseknúť medveďa na dve polovičky bez toho, aby sa zadýchal. Na tom druhom, a oveľa pokojnejšom, brehu však kotví iná loď. Nájdete tam hrdinu s chuťou plaziť sa kríčkami a mrazivou tmou, len aby pomocou zákernej taktiky vrazil ostrie do krku každého anglického milovníka čaju s mliekom. Je na vás, ktorú formu akcie uprednostníte, avšak drvivá väčšina bojových sekvencií, kedy pomocou nie práve dokonalej taktiky zatrúbite na roh a spolu so svojou jednotkou vyrazíte na dobíjanie často sotva prekvapenej dedinky, vám dáva možnosť voľby a svojského riešenia postupu vpred. Nájazdy sú pochopiteľne sami o sebe jedinečným spestrením podtitulu Valhalla a ak sa mi na hre samotnej niečo páčilo najviac, tak to bola práve možnosť dobývať nové časti mapy s vlastným prístupom.
Osobne som volil taktiku akéhosi mixu vyššie opísaných možností. Po tom, ako moje chlpaté nohy (ani tu pohlavie nehralo rolu) dopadli na kraj brehu práve dobývanej oblasti, tasil som svoj v danom čase najlepší luk plný vložených magických rún a kosil každého, čo sa mihol v zornom poli. Akonáhle sa mi minula munícia a daná oblasť bola ako tak prečistená, vyskočil som späť za hradby a išiel si sólovou cestou. V tomto postupe sa zvyšok vašej jednotky začne orientovať podľa akejsi automatickej linky a pomaly postupovať vpred, zatiaľ čo majú stále povedomie, kde sa práve nachádzate. Ak ste priamo v boji, istá časť bratov a sestier vás sleduje až do momentu, než je zabitý posledný protivník. Ono plazenie sa popri hradbách má za cieľ dostať hlavnú postavu do zóny utajenia, aby bolo možné začať takticky a potichu porciovať ono vyššie spomínané "ovocie". Eivor dokáže loziť po všetkom, čo priamo nepokrýva nepriľnavý povrch a dokázal to dávno pred tým, než mu prišla schválená žiadosť od spolku Ḥashshāshīn sro. Aj tu preto nehľadajte žiadnu pointu, ktorá by vám pozadie schopností hlavnej postavy zásadne osvetlila a všetko, čo sa odohráva na obrazovke, preto berte ako vec danú a nemennú. Podstatou ostáva skutočnosť, že v boji je váš Viking schopný často doslova čarovať, keď v plnej poľnej zbroji lieta vzduchom ako nadržaný netopier a po špičkách zdoláva štíty šikmých striech bez toho, aby zobudil rodinku sovičiek spiacu na priedomí.
Skúmanie obrovskej mapy, ktorú pretína značná časť vodnatej plochy, je opäť, tak ako sme u tejto značky zvyknutí, alfou a omegou. V tej spletitej porcii ikoniek s vedľajšími misiami a pestrými možnosťami interakcie (pitie piva a hranie prehnane komplikovaných kociek je len malá časť obsahu) sa skrývajú vzácne poklady a rovnako tak dôležité materiály, pomocou ktorých si môžete vylepšovať zbroj alebo priamo získavať špeciálne a poriadne brutálne útoky v boji. To je však stále len istá časť pavúka možností ako takých, inak tu dominuje obrovský strom vývoja, kam postupne vkladáte skúsenostné body s cieľom vylepšiť ten štýl hrateľnosti, ktorý vám vyhovuje najviac - akcia, stealth, útoky na diaľku. Ak to možno trocha pritiahnem za vlasy, tak Valhalla je prakticky dva roky starý Odyssey so zmenou prostredia s pridanou hodnotou v podobe strategickej časti budovania vlastnej komunity. Na rozdiel od pyramíd a piesku v topánkach sa však najnovší Assassin's Creed dočkal oveľa komplexnejšieho systému ovládania a možností jeho nastavenia. Spomínanú dedinku si tu môžete vylepšiť hneď v šiestich úrovniach a každá nová pridaná stavba vám logicky sprístupní aj lepšie vybavenie, nové úlohy spojené s prívalom nových obyvateľov a v neposlednej rade rovnako istú prestíž. Osobne ma potešila možnosť vlastniť svoj dom a postupne si ho vylepšovať aj bez toho, aby som sa musel navštíviť anglickú pobočku Ikea. Za predpokladu, ak by som vám tu teraz mal vymenovať všetky možnosti interakcie, ktoré sú v tejto akčnej adventúrke možné, zabralo by to jeden separátny odsek.
Z dediny sa lusknutím prsta stane nedobytná pevnosť plná budov, obchodov, skladov a kasární. Aby ste nemuseli, ako hlavná postava celej prebiehajúcej invázie, veliť každému jednému členovi komunity separátne, vytvoríte si svojich špeciálnych NPC veliteľov a vybavíte ich arzenálom podľa vlastného uváženia. Čím viac sa vám zveľaďovanie vášho spoločenstva bude páčiť, o to viac obsahu vám hra sprístupní a aj keď to celé pre vás možno pôsobí ako nepodstatná zmes kozmetických doplnkov (môžete meniť sochy, pridať si cintorín a chodiť si vykladať budúcnosť za svojou osobnou veštkyňou), v skutočnosti sú tieto veci medzi sebou priamo prepojené. Každý nový part spoločenstva je zároveň malým závažím pridaným do vašej sily a dominancie, ktorá sa najlepšie ukáže priamo v boji. Uvediem exaktný príklad; ak vám v dedinke prosperuje dostatok farmárov, z ich jedla máte priamo pred raidom oveľa vyššie šance na úspech, keďže energia bojovníkov bude úmerná ich plným žalúdkom. Iste, mohli by sme sa teraz dohadovať o tom, ako tento aspekt funguje pri nižšom stupni náročnosti, každopádne pri tom vyššom vám dobre motivovaný spolok Vikingov dokáže kryť chrbát oveľa viac, než keď im v bruchu vyhrávajú husličky. Tlieskam vývojárom za toľko prepieraný obsah, ktorým sa im podarilo doviesť takmer do dokonalosti. V tomto duchu sa ale opäť ukázalo, že čím viac súčiastok do auta namontujete, o to väčší je predpoklad, že nastanú problémy. U každej sandbox hry z dielne Ubisoftu sa vlastne ani nič iné neočakáva a ak snáď od podtitulu Valhalla práve vy očakávate technickú dokonalosť už na štarte, rovno si tento nereálny predpoklad vyhoďte z hlavy. Bude to totižto chcieť ešte poriadnu dávku opravných balíčkov, než sa dielo dokoná.
Pomaly ale isto sme spoločne symbolicky doplávali k brehom audiovizuálnej prezentácie. Nová časť série AC sa mi dostala do rúk vo verzii pre Xbox One, ktorú som preveril prostredníctvom systému One S, ako aj oveľa výkonnejšieho One X. V prvom menovanom prípade sa treba pripraviť na zmes rozmazaných pixelov a nestáleho snímkovania, kde jediné, čo ako tak pomáha navodiť inak krásnu atmosféru vidieku dvoch krajín, je HDR efekt. Ak by som mal však celú hru prejsť na slabom One S, asi by to moje celkové dojmy z hry rapídne znehodnotilo. Za podpory silnejšieho hardvéru to už automaticky celé nabralo oveľa krajšie obrysy - doslova, aj keď nestále snímkovanie tu figurovalo v rovnakej miere. Nech už sa rozprávame o pomerne kratšom úvode pred opustením na zdroje chudobného Nórska, alebo priamo pri ťažení naprieč anglosaským územím, kde klan okúsi odpor rôznych kráľovstiev, ako aj legendárneho vikinga Ragnara Lothbroka. Grafická prezentácia tu napĺňa AAA normy a už sa nemôžem dočkať, až si nový AC získa svoju pravú tvár prostredníctvom next-gen balíčku cez Xbox Series X alebo prípadne PlayStation 5. Po boku Eivora navyše navštívite legendárne miesta, čo prežili až do čias dnešnej Veľkej Británie a ak Ubisoft niečo zvláda takzvane na prvú dobrú, tak je to soundtrack a celková audio stopa ich ostro sledovaných projektov. Čo im naopak nejde, a spomínam to neraz vyššie v texte, je vyhnať všetkých tých malých a väčších chrobákov, čo lozia kade tade a kazia atmosféru. Treba sa preto obrniť trpezlivosťou a vždy keď vám na obrazovke začne flotila lodí skákať ako Lowrider, brať to celé skôr s humorom. Pravdou ostáva, že som počas celého recenzovania nenarazil našťastie na ani jeden fatálny problém, ktorý by znemožňoval prejsť inak zaujímavú hlavnú dejovú linku.
Viac než trinásť rokov od uvedenia prvého dielu série Assassin's Creed, na ktorý si ja osobne spomínam ako na niečo originálne a atmosférou jedinečné, tu dnes máme postupné využívanie rôznych prostredí a časových zväzkov plných zaujímavých príbehov. Zámerne som v tomto texte nespomínal Animus ani jeho previazanosť s podtitulom Valhalla, keďže to nepovažujem v zmysle hodnotenia za podstatné. Oveľa dôležitejší ostáva fakt, ako sa mi Assassin's Creed Valhalla, čoby akčná adventúrka z čias invázie Vikingov na územie Anglosaska, dokázal zapáčiť a navodiť vo mne spomienky na legendárny tretí diel série Witcher. Áno, v istom uhle pohľadu je práve Valhalla nástrojom na pripomínanie Zaklínača, a to navyše so svojou jedinečnou formou a podobou. Adrenalínové nájazdy so širokou možnosťou taktických postupov, vylepšovanie komunity klanu pomocou budovania nových obydlí, nemilosrdné bojové scény plné krvavých výjavov, autentická hudobná kulisa, široká škála RPG možností, súboje s mytologickým podtextom a dobre zvládnuté ovládanie. To je drvivá väčšina dôvodov, prečo by ste po inak výbornom Odyssey mali takpovediac vstúpiť opäť do tej istej rieky. Keďže tentokrát sa Ubisoft odhodlal k pár atraktívnym a vo finále aj dobre fungujúcim novinkám, ktoré nateraz degraduje nedoladená technická stránka. To však bude možné časom napraviť a zatiaľ čo píšem tieto záverečné písmená, o spomínanú mravčeniu prácu sa už starajú stovky testerov po celom svete. Chcete sa k nim pridať?
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
