Ani neviem, koľkokrát som už začínal nejakú recenziu spomienkou na rok 2009. Tento špecifický a dnes už poriadne zažltnutý kalendár sa totižto pre mňa osobe spájal hneď s dvoma dosť dôležitými videohernými míľnikmi. Ten prvý spočíval v zbúraní presvedčenia, že vtedy nová generácia konzol nemá už ako otestovať našu chuť nechať sa vytrestať zmesou polygónov, tak ako v poctivých deväťdesiatych rokoch, a ten druhý sa priamo spájal so systémom PlayStation 3. Toho času vyšla v Japonsku už na prvý pohľad netradičná akčná RPG, ktorá vzbudzovala rešpekt svojim samotným a poriadne temným artom a akú nebolo možné zakúpiť v tunajších vodách. Sám som však túžil ochutnať niečo netradičné a možno nájsť svetielko nádeje na konci tunela, a preto, aj s pomocou jedného kamaráta, som nápis Demon's Souls nakoniec držal v rukách vďaka dovozu z krajiny vychádzajúceho slnka. Hra mala ostatne lokalizáciu do anglického jazyka a keďže na PS3 neexistoval žiadny regionálny blok, mohol som už vtedy, viac než rok pred príchodom DS do Európy, zakúsiť opäť poriadne náročnú záležitosť, kde vás nikto nechce vodiť za ručičku a kde si všetky úspechy musíte pekne a poctivo vydrieť.
Máme rok 2020, čo je na jednu stranu rokom celosvetovej pandémie a na tú druhú aj štartovnou značkou pre next-gen konzoly. Vďaka spoločnosti Bluepoint Games, ktorá zobrala svoj talent na oprašovanie starých legiend a prehnala ho práve cez ikonické dielo od FromSoftware, sa tak Demon's Souls stáva fakticky jedinou a plnohodnotnou launch hrou na systém PlayStation 5. Dočasná exkluzivita, ktorá sa po roku pretaví do PC portu, nám nateraz dáva možnosť okúsiť surovo nemilosrdnú hrateľnosť, ktorá ma tak strašne lákala pred viac než dekádou. Hlavnou a vlastne aj jedinou zmenou voči originálu je v tomto prípade moderná technická stránka a aj keď sa dnes s výrazom "remake" zaobchádza všelijako, v prípade tohto hardcore diela sa nemusíte obávať žiadneho podvodu na spotrebiteľa. Firma Bluepoint Games totižto opäť dokázala, že je hodná peňazí od SONY a naservírovala nám graficky jedinečný a cez to všetko predlohe stále verný materiál. Ak teraz uvažujete o investícii do novej generácie hardvéru s logom PlayStation, práve Demon's Souls je voči tej hromade Cross Gen softvéru jediným argumentom na dosť prázdnej miske váh. Treba si však uvedomiť, že práve táto hra je svojím zameraním tak úzko profilovaná, že sotva by sme ju mohli kategorizovať ako dielo pre všetkých.
Predmet tejto recenzie berte ako semiačko zasadené do dávno zabudnutej zeme roku 2009, z ktorého plodov sme mohli ťažiť v podobe hier ako Bloodborne, Dark Souls a Sekiro: Shadows Die Twice. Preto je samotný remake na PS5 podľa môjho názoru nesmierne dôležitý aj pre hernú kultúru všeobecne, pretože sa tak mladšie publikum má možnosť udržať v kontakte s dobou, kedy hry ako také nepodliehali žiadnej klasifikácii náročnosti. Iste, japonský FromSoftware nie je strojcom komplikovaných a vysoko náročných hier, to ani náhodou, avšak svoju schopnosť zapracovať poctivú hrateľnosť do unikátneho level dizajnu a celé to zapliesť do hustej deky jedinečnej atmosféry dokáže časy klasických automatov podať v stále atraktívnej forme. A presne takto vnímam Demon's Souls aj v jeho najnovšej verzii. V hre ako takej sa totižto nič menení a stále ide o akčnú RPG s komplexným a zámerne komplikovaným systémom vývoja hlavného hrdinu, kde si hráč musí doslova presekať cestu cez temný svet kráľovstva Bolateria. Zomieranie pod pazúrmi démonov tu nie je ekvivalentom konečnej zastávky, ale len prestupnou stanicou s nápisom Nexus. V ňom môžeme nájsť jediné bezpečné miesto a zároveň zbytky kontaktu so skutočnými ľuďmi, nech už sú ich osudy akokoľvek komplikované. Preto motivácia ísť vpred a zbierať duše je viac než len snahou o navýšenie vlastných skúseností.
Za predpokladu, že patríte medzi veteránov, ktorých už pôvodný Demon's Souls naučil ten pravý význam medzi víťazom a porazeným, sa pre vás remake stane nesmiernou rekapituláciou. Bluepoint Games totižto nechcel, a možno ani nemohol, zmeniť ani len jeden jediný pohyb umelej inteligencie v hre, a tak sa pôvodný DS pozerá do zrkadla a tam vidí seba samého s oveľa krajšou a prepracovanejšou fasádou. Kozmetické zmeny tu lákajú ako to sladké lepidlo na okraji mäsožravých rastlín, avšak akonáhle sa priblížite a okúsite realitu, hra z roku 2020 vás skopne do priekopy zvanej originál. DS je totižto stále tou akčnou RPG s často toporným pohybom rytiera navlečeného do brnenia (ak si zvolíte jednu z mnohých hrdinských klasifikácií), ktorý musí čeliť nie práve dokonalej umelej inteligencii. Protivníci, zvlášť tá sorta mimo unikátnych a atraktívnych bossov, fungujú stále pod kliatbou svojho predurčenia. Jedna časť len čaká až zbadá svoju korisť a akonáhle sa tak stane, uteká za ňou hlava nehlava, aj keby pri tom mala spadnúť do pasce. Naopak druhá, statická sorta démonov, sedí ako sliepka na vajci a využíva svoju schopnosť útoku z diaľky. Nič viac a nič menej tu za ponukou možností umelej inteligencie nehľadajte, čo je samozrejme na jednu stranu viac ako dobre, avšak práve pre mladšie publikum to môže v sebe niesť istý efekt starého a pokazeného zubu. Zubu, aký v roku 2009 síce jemne pobolieval, avšak teraz sa rozbolel na plné gule, ako sa povie.
Ak dáme bokom zachovanie pôvodného kódu hry, tak Demon's Souls sa v rukách svojich reštaurátorov stal nesmierne lákavým sústom aj pre oči. Po novom sú scenérie, a to hlavne vďaka modernému spôsobu nasvietenia, nesmierne živé a realistické. V menu máte možnosť voľby medzi 4K s 30FPS alebo menšiu degradáciu rozlíšenia na úkor plného 60FPS. Obe verzie však napĺňajú predstavu o technickom nadštandarde a k tomu si ešte pripnite ono u tejto generácie toľko proklamované SSD. Vďaka rýchlosti nahrávania sa smrť a opätovné znovuzrodenie stáva otázkou niekoľkých sekúnd, čo sa s pôvodným formátom pochopiteľne nedá ani porovnať. Ďalším palcom hore je aj plné zachovanie online kooperácie, ktorá sa stáva jedinou šancou pre menej zdatných jedincov ako DS pokoriť a nerozmlátiť pritom všetky herné periférie naokolo. Tento modus tu funguje viac ako dobre a počas testovania vo mne vyvolával spomienky na originál, kde som si z pozície neskúseného začiatočníka presekával, aj po boku bielych čarodejov, cestu až k samotnému finále hry ako takej. Aby ste tomu rozumeli, tak Demon's Souls sa v očiach mnohých z nás stal symbolom kultu, aký sa jeho strojcom nepodarilo zopakovať ani evolúciou pri sérii Dark Souls, takže ak vám dnes niekto bude s nadšením rozprávať o teóriách predmetov, zbraní alebo statických situácií v tomto diele, verte mu ten jeho zápal v očiach a len prikyvujte.
SONY si evidentne a naplno uvedomovala význam tohto návratu, a preto do jeho vývoja investovala viac, než by ste možno čakali. Výsledkom je úžasné ozvučenie každej časti mapy separátne, kde zvuky z úst hlavných hrdinov znejú, ako keby vám niekto skutočne stonal pri uchu a kde už toho času dokonalý a melancholicky temný soundtrack dostal súčasnú orchestrálnu podobu. Pre niekoho možno na prvý pohľad sotva rozpoznateľný príbeh sa ani v modernom kabáte nedá označiť za niečo nudné, každopádne stále platí skutočnosť, že na plné pochopenie pozadia DS je nutné pátrať a študovať všetky nápisy, inak sa o naratívnej linke sotva niečo významné dozviete. Záverečné hodnotenie by som rád natiahol po maximálnu možnú známku, avšak mám s týmto dielom predsa len jeden problém a už som ho vyššie naznačil. Remake DS beriem ako archiváciu schopnú poučiť dnes sotva dostatočne vzdelanú hernú mládež, avšak v očiach veteránov hra ako taká neprináša nič nové a čo je horšie, servíruje im tie isté jedenásť rokov staré nedostatky. Pritom by stačilo, ak by Bluepoint Games vytvoril dve verzie hry a ponúkol klasický formát v zmysle hrateľnosti vedľa ich videnia súčasných potrieb akčných RPG. Náročnosť by pritom samozrejme mala ostať identická.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.
