Spoločnosť Romero Games, ktorej torzo je tvorené manželmi John Romero a Brenda Romero, pôsobí síce na scéne zatiaľ len päť rokov, ale za tento relatívne krátky čas, a hlavne na základe spomínaného autora legendárnych FPS produkcií, sa im niekoľkokrát dostalo príležitosti ukázať, čo spoločne vlastne dokážu. Naposledy to bolo vďaka vydaniu ich strategickej značky Empire of Sin pojednávajúcej o nechválene známom období prohibície v dvadsiatom storočí, ktorú z pozície vydavateľstva zastrešil Paradox Interactive. Nám sa projekt do redakcie dostal už v čase jeho vydania, ale keďže, ako určite viete, tých recenzií sa mesačne v našom prípade premelie toľko, že nie všetko je možné stíhať. V nasledujúcom texte si tak zhodnotíme malý veľký rest aj s príchuťou načierno vypáleného alkoholu. Mimochodom, bol niekto z vás už v Chicagu?
Empire of Sin v sebe združuje mnohé koncepčné charakteristiky, z ktorých v tomto prípade vytŕča strategická kostra položená na šachovnicovej mape, a to aj s menšou dávkou manažérskych prvkov. Hráč začína doslova od nuly, na úplnom spodku mafiánskych rodín a je len na ňom, aby sa prepracoval takzvane zdola hore a ešte sa pritom skúsil aj čo najviac pobaviť. Kriminalita v čase prohibície vsádza vyložene na jednu kartu a tá páchne zákonom netolerovaným alkoholom. Duo manželov Romerovcov nás pozýva do vysmädnutých ulíc Chicaga tesne na konci dvadsiatych rokov minulého storočia, aby sme sa pokúsili etablovať čoby nádejný "capo di tutti i capi". Nebude to však samozrejme len o alkohole ako takom, aj keď ten v danej ére zarábal najviac, keďže vami organizovaní členovia rodiny dokážu predávať kradnuté veci, vraždiť, vydierať a tak ďalej a tak podobne.
Oceňujem level dizajn a celkovo umne podchytenú atmosféru danej doby, kde sa vyššie niekoľkokrát spomínané mesto prezentovalo v istom smere ako špinavá diera plná páchnucich odpadkov, na ktorú by ste sa radšej nechceli ani pozerať. Vlastne nebolo ani treba, keďže sladučký alkohol tu fungoval ako indiánska deka, čo jedným dúškom spláchne všetok nepríjemný pocit rovno do zabudnutia, a preto sa pilo, aj keď sa to úradom vôbec nepáčilo. V takomto prostredí obchod s pašovaným alkoholom samozrejme len prekvital a váš biznis začal naberať na obrátkach ešte skôr, než vychladli mŕtvoly bývalých vlastníkov cukrovaru, ktorých ste poslali na druhý svet. Akonáhle začnete zarábať na vlastné tričko, čoby emigrant páchnuci po olivovom oleji a cesnaku, začnú sa pred vami otvárať prvé cesty ako získať väčšiu moc a súčasne aj nových zamestnancov. Čím viac peňazí na konte, o to viac možností nakúpiť nové budovy a založiť v nich ďalšie prosperujúce firmy (úplne som zabudol na prostitúciu).
Celá hra sa delí na povinnosti z oblasti manažmentu a samotné akčné lomeno strategické boje. V prvom prípade je tých možností ako sa realizovať skutočne dostatok, keďže s každým získaným územím prichádza nutnosť investovať do jeho renovácie a súčasne aj modernizácie techniky vašich pracovníkov (taký samopal nebude strieľať večne len preto, že máte krásny kabát z norka). V úvode hry ste preto ešte ako tak schopní sledovať všetky časti mapy, čo nesú vaše meno, ale čím viac hodín vám naskáče na konto, o to hustejší chaos sa pretlačí do manažérskej sekcie a všetko začne byť komplikovanejšie. Nechcem však nikoho odrádzať od dobre odvedenej práce týmto smerom, pretože kreativita je základným kameňom zábavy a ak by ste na tento aspekt hry úplne rezignovali, sotva by vás Empire of Sin mohol nejako dlhodobo uspokojovať. Apropo, práve podrobné budovanie impéria bolo to príjemnejšie, čo vlastne dielo Romerovcov vo finále ponúka.
Mesto vetrov, čiže Chicago, nie je dedinka s jednou kostolnou vežou a rybníkom a vy nie ste prvý a posledný prisťahovalec s mastnou ofinou, čo sa rozhodol si podmaniť celú Ameriku. Aj preto je nutné pestovať diplomaticky vyvážené kontakty s ďalšími mafiánskymi rodinami naokolo, čo v zásade mohlo a aj malo poskytovať zaujímavé strategické vyžitie. Opak je však pravdou. Celý koncept diplomacie sa krúti okolo niekoľkých banálnych interakcií (rozhovor, nový obchod, spojenectvo, útok), ktoré vás už po chvíľke prestanú nejako zabávať. Tu vývojári svoju prácu kompletne odflákali, čo je obrovská škoda. Nanešťastie sa však diplomacia nestáva prvou a poslednou prekážkou, ktorá vám v tomto projekte príde do cesty. Navonok veľký potenciál sa tu stráca v spleti nejasností a logických chýb, čomu nepomáha ani po tak dlhej dobe stále nedokonalá technická stránka. Ekonomický aspekt manažérskej časti hrateľnosti sa neskôr stane vašou nočnou morou, keďže všetko si vyžaduje obrovské balíky peňazí a ich zárobok je pre vás komplikovaný.
Doslova ma iritovala skutočnosť, že ja ako vodca musím zháňať peniaze na opravu fasády budov len preto, že jednoducho práve v tom momente nastal čas a hotovo. Sumy, aké si koncept pýta za nový arzenál a jeho vylepšovanie, vôbec nekorešpondujú s realitou tej doby a navyše konkurenčné rodiny sú v tomto ohľade protekčne zvýhodňované, keďže majú neustále dostatok financií, aj keď im poriadne zatápate pod zadkom. Toto sú dosť zásadné nedostatky v manažérskej stránke hry Empire of Sin, ktoré mohla ako tak skorigovať aspoň akčná sekcia. Ťahové súboje na už spomínanej šachovnici mám ja osobne nesmierne rád a preto som bol zvedavý, ako sa s týmto prvkom vlastne duo Romero popasuje. Opäť však musím smutne konštatovať, že v tomto ohľade sa rozprávame o hlbokom podpriemere, ktorý by si vyžadoval niekoľko zásadných korekcií a opráv. Vaši bojovníci pôsobia v akcii príliš nesúrodo a nereagujú na príkazy tak, ako by bolo treba. Môže zato nedokonalá ikonografia a zlá orientácia v priestore, kde si často nedokážete vhodne naplánovať taktický postup len preto, že všetko okolo vás vyzerá tak chaoticky a nejasne.
Za celých desať hodín príbehovej kampane som vo svojom vnútri neobjavil ani náznak akejsi istoty a dôvery voči konceptu tohto diela. Empire of Sin síce vyzerá pekne a vlastne aj pôsobivo, avšak vo finále je to jedno klbko nesúrodého chaosu, ktorý sa nedá reálne podchytiť a zvládnuť. Autori si tu evidentne utrhli až príliš veľké sústo a aj keď do samotného žánru prinášajú zaujímavý závan prohibičnej atmosféry minulého storočia, na konci aj tak sedíte s výrazne vyplašeným výrazom na tvári a neveriacky krútite hlavou.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Paradox Interactive
