Spoločnosť, akú budem s radosťou ostro sledovať nasledujúce roky, nesie nad hlavou vlajúci prápor s logom IO Interactive. Táto dánska továreň na špionážne a akčné dobrodružstvá nám už cez dve dekády servíruje viac ako kvalitné diela a jedným z ich najlepších rozhodnutí posledných rokov bol rozhodne odchod z područia japonského koncernu Square Enix a uvedomenie si možností vlastnej nezávislosti. Na oslavu tohto veľkého víťazstva nám aktuálne prinášajú poslednú bodku za reštartovanou trilógiou svojej značky Hitman, ktorá prichádza v neštandardne ultimátnej edícii. Recenzovať niečo takto obrovské je na jednu stranu výzva, zvlášť ak sa teraz prihováram k úplným nováčikom v zmysle záujmu o Agenta 47, avšak hodnotenie obsahu nemusí nutne korešpondovať s jeho objemom, a preto nasledujúci text berte ako súhrn kvality, ktorú si do svojej hernej platformy natiahnete po kúpe projektu Hitman 3.
Začnime už jemne nahryznutou informáciou ohľadom štedrosti IO Interactive. Ich snaha skompletizovať jeden scenáristický obraz rozvetvený do troch hier, z čoho niektoré prišli svojho času s modelom epizodickej distribúcie, sa tu stáva realitou a musím povedať nasledujúce. Aj po úpenlivej snahe vytiahnuť zo svojich ochabnutých mozgových receptorov niečo historicky zrovnateľné si nevybavujem podobne veľkú kolekciu obsahu zasadenú pod štandardnú cenovku jednej jedinej hry a toto konštatovanie berte ako prvý a vôbec nie posledný veľký palec smerom hore. Základ tretej časti tvorí šesť unikátnych levelov, ktoré môžete hrať neustále dookola, pokojne aj týždeň, a stále nebude isté, že pri ďalšom pokuse neobjavíte novú cestičku alebo nový spôsob vykonania zadanej misie. K tomuto si treba pripojiť dvadsiatku už videných lokácií z "World of Assassination", ktoré sú medzi sebou prepletené komplexným stromom skúseností a o podpore vašich starších uložených pozícií už po tej vlne informácií asi netreba ani pochybovať.
Keby som toto stealth dielo mal hodnotiť len na základe počtu misií, alebo keby sa hodnotilo pomocou spočítania všetkých predmetov v hre, váš zrak by skĺzol okamžite na výsledných sto percent. Na súčasné hry je však kladená oveľa komplexnejšia zmes nárokov a tie nemôžeme teraz len tak obísť, aj keby nám hlavný a dozaista charizmatický hrdina neviem ako prirástol k srdcu. Agent 47 a jeho dlhá cesta naprieč vykonávaním náročného povolania nájomného vraha je o to viac pod drobnohľadom, keďže možností ako splniť cieľ tu je neúrekom. Nesmieme zabudnúť ani na dejovú linku, ktorej kvalita čo do prepracovanosti je isto v priamej úmere s hrateľnosťou, ale s podaním v hre to už nie je tak slávne. Len si spomeňte na prvý diel reštartu, kde sme sa vlastne nedozvedeli vôbec nič a celé to pozadie motivácie nášho plešatého kamaráta bolo limitované krátkymi a nič nehovoriacimi epizódkami zo života muža a jeho netradičného povolania.
Stretnutie so strateným kamarátom Lucasom Grayom a motivácia nakopať do zadku partnerov Providence, to všetko za asistencie Diany Burnwood, až toto dodalo ten správny filmový impulz. Impulz, aký prichádza so samotným záverom celej trilógie a aký v sebe nesie aj kúsok temnoty. Nemôžeme sa tu predsa tváriť, že sme plne stotožnení s motiváciami nejakého "vajca" s čiarovým kódom na zátylku, ktorý stelesňuje chodiacu mašinu na krútenie krkov a akého pohnútky by mali ostať hráčovi navždy skryté. Našťastie sa autori Hitman 3 naozaj snažia napraviť tú strohosť dielov minulých a výsledkom je hneď niekoľko priam ikonických kontraktov na smrť s terčíkom umiestneným na chrbát bývalých spolupracovníkov samotného Agenta 47. Pre znalcov celej série sa práve tieto momentky stanú impulzom vedúcim k obrovských sympatiám voči hre ako takej. Sám som sa nevedel nabažiť misie z Nemecka, kde som prakticky išiel proti rovnako silným agentom ako ja sám a na ich odhalenie bolo preto nutné vynaložiť oveľa viac úsilia, než keď máte za cieľ eliminovať obézneho obchodníka s bielym mäsom, ktorý je tak závislý na kokaíne, že je schopný si šnupnúť dávku rezanú jedom na krysy s vedomím, že tam ten jed naozaj je.
Zámerne sa teraz nechcem púšťať do nejakých obsiahlych rozborov príbehovej časti, nie preto že by som nevedel svojským spôsobom ohýbať NDA podmienky na prezrádzanie pointy, ale skôr z dôvodu snahy o zachovanie tej celistvosti scenára, akú v trojke nájdete. Ono to celé vlastne začne dávať zmysel, až keď si prejdete všetky úrovne, od jednotky až po ten toľko proklamovaný Dubaj. Jedinou koncepčnou výnimkou je dozaista misia Murder Mystery in Dartmoor, ktorá je jednak ďalším potvrdením talentu továrne s logom IO Interactive, ale hlavne ukazuje oveľa širšie možnosti, aké sa v IP Hitman vždy skrývali. Nechcem povedať, že táto viac než dvadsať rokov stará séria nezažila svoje horšie momenty, ale na tie všetky negatívne spomienky zabudnete okamžite, ako sa vám aktuálny diel, respektíve bodka za jedným komplexným a dlhodobo tvoreným projektom, dostane pod kožu. Hitman je jednoducho stále ten symbol chladnej kráčajúcej zbrane, ktorá je schopná vás eliminovať čímkoľvek si len zmyslí - pokojne aj banánom, zatiaľ čo bez mihnutia oka preskakuje z jednej role do druhej a hrá sa na rachitického poisťovacieho agenta s nedostatkom vápnika a nevernou manželkou.
Ešte krátko pred vydaním tohto zábavného softvéru sa ma kamarát spýtal, či vidím v trojke niečo viac, niečo čo ju dokáže odlíšiť od jej minulosti. Na moment som sa zamyslel, zatiaľ čo mi v hlave preblesla čerstvá spomienka na tyčinku prenikajúcu do môjho nosa, a uvedomil som si nasledovné. Ďalší Hitman je stále ten istý Hitman ako pred mnohými rokmi, ktorého v novej časti vedú takmer totožné mechanizmy, avšak s oveľa väčšou porciou možností. Modus operandi je tu dovedený často až do takej absurdnosti (prezliekanie sa za kohokoľvek), že pri mojej osobnej spomienke na testovanie prítomnosti vírusu Covid19 mohla ona evidentne kyprá zdravotníčka navlečená do biochemického obleku byť fakticky Agent 47, ktorý mi s bielou tyčinkou vpravil do nosnej dutiny zároveň aj jed. Táto malá a čerstvá pripomienka súčasnej situácie v reálnom svete nech je zároveň indíciou napojenou na tie kvantá absurdných možností realizácie, ktoré na vás v hre Hitman 3 čakajú. Hlavný hrdina má navyše k dispozícii aj moderný fotoaparát, vďaka ktorému sa z neho stane na istý moment nefalšovaný detektív, avšak táto pomôcka mu slúži predovšetkým ako pomoc na prekonávanie viacerých technických prekážok.
Zásadnou novinkou ostáva pridanie akýchsi gameplay skratiek, kde vás po opakovaní toho istého postupu už hra ďalší krát nechce nudiť stereotypom a všetko prakticky zrýchli alebo prípadne preskočí. Vývojári pridali oveľa viac sekundárnych postáv na mape, ktoré plnia svoju rutinu a do nej môžete, ale pochopiteľne aj nemusíte, zasahovať, podľa toho aký taktický plán na splnenie hlavnej a postrannej misie vlastne máte. Čím viac objektov je v pohybe na jednom zábere, o to viac komplikácií to môže vytvoriť, čo sa mi počas testu aj potvrdilo. Nechcem samozrejme ešte pred vydaním tej hromady opravných balíčkov nejako zásadne kritizovať, ale animácie by potrebovali trochu obrúsiť. Nového Hitmana som recenzoval prostredníctvom platformy PlayStation 5, kde hra bežala stabilne na 60 FPS a celkovo vytvárala pôsobivý vizuálny zážitok. O atmosféru sa navyše umne opieralo aj hudobné pozadie, nehovoriac o profesionálne zvládnutom dabingu. V súvislosti s PS5 verziou ma však trochu sklamala takmer nulová podpora nového gamepadu, kde by sa v súvislosti s interakciou dalo vytvoriť oveľa originálnejšie podhubie pri manipulácii s predmetmi. Cez to všetko a s prihliadnutím na snahu o zviazanie príbehu do jednej celistvosti som sa z tretieho Hitmana nesmierne potešil a už teraz sa nemôžem dočkať, až si nové lokácie prejdem s úplne iným postupom.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
