Viete, čo absolútne zbožňujem, dokonca viac než segedínsky guláš vyjedaný z hrnca pomocou bake rolls? Je to každá snaha o spojenie hororovej fikcie s realitou tam, kde sa z oboch svetov berie vždy len to najnutnejšie tak, aby sme vo finále boli postavení pred otázku; je niečo takéto skutočne možné a ak áno, nemal by som sa začať báť ešte viac? Moje sympatie voči nezávislej hernej produkcii preto automaticky stúpajú v momente, kedy vývojári prichádzajú s nápadom zasadiť svoje dielo do skutočných reálií, čo je prípad aj nedávno vydaného psychologického hororu z prvej osoby s názvom Mundaun. V tomto spracovaní o to viac, keďže švajčiarske štúdio Hidden Fiels si zobralo do ruky ceruzku a svoj debut doslova nakreslilo.
Keby som to ja len pred pár rokmi vedel, že sa počas mojej vlastnej dovolenky vo Švajčiarsku zdržujem len kúsok od alpskej dedinky zvanej Mundaun. Dve hodiny cesty od Zürichu sa nachádza scenéria, akú si tvorca Michel Ziegler vybral za hlavné dejisko svojej prvej videohry. Jej ústredným hrdinom je muž menom Curdin. Ten sa po nešťastnej smrti svojho starého otca vracia do jeho rodiska, s ktorým ho zväzujú už len chátrajúce spomienky na vlastné detstvo. Krátko na to, ako vystúpi z autobusu, však zisťuje, že ona nešťastná udalosť jeho dedka má v sebe až príliš veľa logických trhlín a že samotný Mundaun je miesto plné temnej energie a hromady tajomstiev. Zatiaľ čo sa v úvode snažíte dopátrať k príčinám smrti svojho príbuzného, sťahuje sa vám okolo krku povraz a ešte než si to stihnete uvedomiť, letíte na starom poľnohospodárskom voze dolu kopcom aj s urezanou hlavu kozy, čo vám rozpráva nemiestne vtipy.
Je nesmierne náročné definovať koncept tejto hry pomocou jedného či dvoch koncepčných definícií. Je to horor? Iste. Je to psychologický horor? Čiastočne. Miesto toho, aby sme však spoločne zabíjali čas pátraním po správnom mixe žánrovej definície, opíšem vám dielo na nasledujúcom texte. Mundaun som už od úvodu začal vnímať ako viac než len tuctový indie horor, aký vám ponúkne maximálne tak prechádzku po horách z bodu A do bodu B, zatiaľ čo akýkoľvek strach stojí a padá na čítanom texte z porozhadzovaných dokumentov. Táto svojím artom špecifická a atmosférou jedinečná hra od vás vyžaduje komplexné riešenie navonok banálnych, ale stále zaujímavých hádaniek, ktorých gro spočíva v silnom využívaní predmetov a ich kombinácii. Hlavný hrdina Curdin je zasiahnutý niekoľkými podivnými udalosťami, či skôr víziami, a keďže ide o racionálne založeného človeka, túži ich pointu odhaliť ešte skôr, než sa z toho celého zblázni.
Celá dejová linka dýcha akýmsi skrížením históriou podkutého folklóru a mrazivých odkazov dedičov zeme dedinky Mundaun. Aj cez skutočnosť, že sa všetko odohráva vo švajčiarskych horách, sám som mal čiastočne pocit, ako keby išlo o náš tunajší kraj. To je tá kombinatorika medzi realitou a fikciou, kde si autori zobrali skutočné príbehy od skutočných ľudí a previazali ich stuhou mrazivých, ba až hororových úprav. Na ploche šiestich hodín si tak budete môcť prejsť neopakovateľným príbehom plným zvratov, ktoré navyše ústia do rozdielnych zakončení. Tretia kapitola je v tomto smere dôležitá, keďže sa tu po vás bude vyžadovať dosť zásadné rozhodnutie, aké zároveň silne podporí aj otázku znovuhrateľnosti. A čoho sa to vlastne tak bojím? Tu nastáva ďalší potlesk, minimálne z mojej strany, keďže v celej hre je len zopár skutočných príšer, aké vás môžu usmrtiť, avšak strach samotný funguje neustále a nezávisle na stretu s nimi.
Kto už vyššie stihol spočítať všetky tie mnou vymenované prednosti hry Mundaun, môže si k nim pripísať aj nasledovnú. Ide o pestrosť interakcie, ktorá začína u zapálenia sviečky v okne, prechádza cez šoférovanie nákladného vozu a končí u varenia kávy za účelom lepšej kondície hlavného hrdinu. Toto je však len časť úkonov, aké vás tu čakajú a ak milujete herný horor plný menších či väčších úkonov, do Mundaunu sa zabuchnete ako dvere do pántov. Hra tieňov podporená úžasným audiospracovaním a monochromatický štýl grafiky, to je ďalšie prisypanie argumentov pred prípadnou kúpou. Počas prechodu horami po už spomenutom treťom dejstve nastane niekoľko infarktových obrazov, kde sa celý ten ceruzkový art ukáže byť geniálnym nápadom. Ak by som mal vymenovať všetky tie situácie, pri ktorých som sa z tejto ťažko definovateľnej produkcie nesmierne radoval a súčasne zhrozil (v dobrom), vydalo by to na viac než len jeden článok. Stačí len, aby ste sa s Curdinom zapozerali do zrkadla a okamžite pochopíte, o čom je tu reč.
Diabol sa skrýva v detailoch a tu to platí dvojnásobne. Autentickosť podporuje rumunské nárečie používané v danej oblasti, ako aj folklórna hudba na pozadí. Počas prechádzania trojice od seba odlíšených máp dostanete šancu prečítať si hromadu skutočných, ale aj vymyslených príbehov a bude len na vás, čomu uveríte a naopak - vo finále je to však úplne jedno, keďže strach z prípadnej reality zaúčinkuje dokonalo. Akciu a boj s príšerami strieda pomalé a taktické plazenie sa cez prekážky, zatiaľ čo uvažujete, načo je vám dobrý ten bizarný predmet vo vašom inventári. Ak by som mal projektu Mundaun niečo vyložene vytknúť, tak by to boli menšie technické chyby, aké sa u nezávislej produkcie ale dajú očakávať. Nejde však o nič zásadné, čo by znemožnilo prejdenie hlavného príbehu až dokonca. Mundaun mi dal osobne strašne veľa chuti pátrať a užívať si tú auru v hernom svete doteraz nevídaného prostredia. Dokázal som mávnuť rukou nad nie vždy fungujúcim ovládaním a rovnako tak trochu hlúpou umelou inteligenciou, keďže odmena spočívala v neopakovateľnej atmosfére a hromade zaujímavých dizajnérskych nápadov. Nechcem nič prezrádzať, ale okrem obstojného jazdného modelu sa tu nachádza aj možnosť zapáliť seno s efektom postupného šírenia. K čomu je to dobré, to už nechám na vašu predstavivosť.
Mundaun je bez akýchkoľvek pochybností jedným z najlepších hororov aktuálneho roka. Spája v sebe niekoľko silných a plne uchopiteľných momentov, z akých sa vám rozšíria zreničky a vďaka špecificky pojatému vizuálu (maľby ceruzou pretavené do 3D objektov) sa jedná o to originálnejšiu záležitosť. Testoval som verziu pre PlayStation, konkrétne na PS5, a v tomto ohľade projekt, aspoň zatiaľ, neponúka žiadne reálne využitie špecifického ovládania. Pomohli však rozhodne lepšie nahrávacie časy, ktorých je ale v diele samotnom menej, než by ste možno čakali. Pre vyhľadávačov poctivej a hutnej atmosféry so silnou prímesou strachu tu mám jasné odporúčania a keďže Mundaun sa tak problematicky škatuľkuje, určite ho viem odporúčať súčasne aj fanúšikov originálnych adventúr, či dokonca milovníkom RPG. Posledným konceptom som teraz asi totálne zmiatol drvivú väčšinu z vás, čo sa týmto textom prelúskali až na jeho záver, každopádne testované dielo v sebe skutočne obsahuje čiastočne aj takéto koncepčné spodobnenie. Teraz je len na vás, ako rýchlo ho budete chcieť odhaliť.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Hidden Fields
Recenzovaná verze: PlayStation 5