Už od vôbec prvých pokusov vytvoriť kompaktnú videohru s nejakým funkčným a hlavne zábavným modelom sa jednotliví autori snažili dozaista prekonať samých seba a aj keď sa to pochopiteľne nie vždy stretlo s kladným výsledkom, vďaka týmto pionierom digitálnej interakcie si dnes kultúra zvaná gaming môže listovať vo vlastnej a nesmierne bohatej histórii. Niekoľko dekád úspešnej produkcie za sebou však súčasne tiahne chvost balastu a zbytočného softvéru, kde sa každá jedna prípadná originalita musí s námahou predierať cez hrubý kal z nahromadených nepodarkov. Na scéne však máme isté celosvetovo známe vydavateľstvo, ktoré do svojho portfólia vstrebáva výhradne projekty s významným puncom jedinečnosti a asi už dobre viete, že je reč o spoločnosti Devolver Digital, ktorá tak zo svojho veliaceho strediska v štáte Texas odpaľuje jednu bombu za druhou. Tá najnovšia s názvom Sludge Life vybuchla priamo v mojich rukách, a to prostredníctvom konzole Nintendo Switch.
Koncepčná pečiatka stíha v tomto prípade trafiť súčasne hneď niekoľko medzníkov, každopádne bez toho, aby som vás chcel účelovo zmiasť hneď takto v úvode, radšej Sludge Life označím za atmosférou jedinečnú adventúru odohrávajúcu sa v otvorenom svete, a to pomocou kamery z prvej osoby. Úlohou hráča je postupne preskúmať dostatočne veľkú mapu a objaviť čo najviac voľných miest, na ktoré by bolo možné aplikovať umenie pomocou farebného spreju. Ste niečo ako vandal túžiaci po pozornosti, ktorému vôbec neprekáža sem tam inkasovať ranu obuškom do hlavy, ba naopak, každá jedna interakcia s okolím je pre vás ekvivalentom užívania drogy. Aura, aká žiari z tohto diela, sa len veľmi náročne dá opísať formou textu, avšak domnievam sa, že to všetko pramení z tej technickej zmesky odkazujúcej na deväťdesiate roky. Čas, kedy hudobná stanica MTV vysielala do celého sveta ikonické videoklipy a doma sme si z nich pomocou archaických VHS vytvárali priam surreálne koláže plné zrnenia a prelivov, sa tu spája so spomienkami na horúce letné večery, kedy sme len sotva mysleli na návrat do školských lavíc.
Je to z časti 3D plošinovka, ktorej pointa tkvie v dôslednom preskúmaní všetkých zákutí a vyvýšených terás, kde by bolo možné zanechať váš "Tag". Stačí len brázdiť okolo a všímať si dostatočne členitý terén - je zaujímavé, že aj keď je celá mapa fakticky obrovská, cez to všetko sa v nej dá orientovať, a to bez väčších problémov. Akonáhle zbadáte potencionálne miesto, kde by váš farebný sprej stratil pár gramov hliníkového aerosólu, nastane proces riešenia otázky ohľadom dostupnosti toho miesta. Skúšate nájsť čo najrýchlejšiu cestu k nemu a popritom si užívať často až neuveriteľnú panorámu virtuálneho smogu naokolo. Môžu to byť len prosté odkazy na pop kultúru súčasnosti a minulosti, avšak nájde sa tu aj pár vyložene brutálnych výjavov, za aké by sa nemusel hanbiť žiadny excentrický umelec. Spoločným menovateľom takto špecifickej hrateľnosti je záujem vás ako hráča zistiť o svete Sludge Life viac. Preto budete šplhať, skákať, preliezať, plávať a to všetko ako keby to mal byť posledný deň pre vás, ako aj pre hlavného hrdinu tejto netradičnej zábavy.
Rád by som toho o hlavnej náplni tejto originálnej značky napísal viac, avšak paradoxom je, že nič viac tam už vlastne nie je. Sludge Life je jednoduchou adventúrou o postupnom odhaľovaní každého centimetra netradičného sveta, kde sa odohráva, a aj keď by vás takýto strohý opis mohol už v základe odrádzať od prípadného nákupu, vo finále by ste sa ochudobnili o niečo jedinečné a doteraz nevidené. Významnú úlohu tu samozrejme zohráva aj humorná linka, čo ste si dozaista všimli aj na základe priloženej fotodokumentácie. Každopádne to najvtipnejšie ide z úst všetkých tých NPC postáv, čo na svojej ceste stretnete. Ich často minimalistické hodnotenia svojho vlastného života a udalostí naokolo sú ďalším silným argumentom, prečo by tento projekt nemal ujsť vašej pozornosti. A ako je na tom technický aspekt? Hru som testoval vo verzii na Nintendo Switch, inak je dostupná aj cez Steam, a takmer po celý čas bežala bez väčších výkyvov. Tridsať snímkov za sekundu sa v spojení s VHS artom stará o plynulý chod a sám som bol prekvapený, ako dobre sa to celé hrá aj cez často podceňovaný Switch.
Dĺžka hrania je v tomto prípadne nesmierne relatívna. Mne osobne trvalo nájsť všetkých sto miest, kde sa dá zanechať podpis, viac než päť hodín, ale súčasne som sa snažil absolvovať každý jeden dostupný rozhovor, aby mi náhodou neuniklo niečo vtipné. Reálne sa však celý Sludge Life dá vstrebať už behom dvoch hodín. K dispozícii máme dokonca niekoľko na sebe nezávislých koncov, a tak sa tá doba môže pokojne znásobiť, ak sa rozhodnete dielo prejsť so stopercentným statusom. A prečo by ste to mali robiť? Svet Sludge Life je konzistentným zážitkom plným originálnej atmosféry a netradične vtipnej zábavy, ktorá vás núti objavovať a nezastaví vás prípadne ani nechcený pád z tenkej rímsy. Bolo by samozrejme jednoduché vytiahnuť hromadu negatív, len aby som hru nakoniec zásadne podhodnotil (používanie predmetov, zložitejšia orientácia na tenkých plošinách, pochmúrnejšia atmosféra atď), každopádne všetky prípadné mínusy sú sotva nejakou prekážkou, aká by vás mala zaujímať. Sludge Life je totižto ďalším zásahom do čierneho bodu na terči s nezávislou produkciou.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Devolver Digital
