Spomienky na pôvodné vydanie originálnej akčnej hry Death Stranding, ktorá sa v roku 2019 dostala, toho času, exkluzívne na systém PlayStation 4, sú v mojom podaní stále živé, ako keď som si v detstve privrel prst do ťažkej brány na cintoríne počas letných prázdnin. Ešte dnes sa mi počas tej spomienky rozbúcha srdce, a to nehovorím len o navretom prste, ale hlavne o ďalšej naplno realizovanej vízii génia menom Hideo Kojima. Ten si mňa aj pomocou svojho výrazne proklamovaného herca z istého dnes už sotva zaujímavého seriálu doslova uvaril a samotnú atmosféru diela Death Stranding vo mne nechal doznievať s hurónskym smiechom pochádzajúcim až z krajiny vychádzajúceho slnka. Dnes, kedy má pôvodná exkluzivita svoju verziu pre stolné počítače a kedy od vydania ubehli pomaly už dva roky, prichádza na scénu režisérska verzia s prívlastkom Director's Cut, a to premiérovo na next-gen systém PlayStation 5. Ak si chcete oživiť spomienky na našu pôvodnú recenziu, stačí si kliknúť na tento odkaz, kto by však chce vedieť, kam sa celý projekt posunul práve pod taktovkou nového a výkonnejšieho železa, príde mu určite vhod zmes nasledujúcich poznatkov.
Predne treba uviesť, že aj keď SONY prichádza s dosť veľavravným konceptom naznačujúcim, že by snáď autor projektu posledné mesiace úpenlivo pracoval na novej verzii svojej vízie, pravda je predsa len trocha inde. Sám Kojima sa totižto vyjadril, citujem; V tejto hre nejde o to, čo bolo vystrihnuté, ale o to, čo bolo dodatočne vyrobené. Death Stranding Director's Cut tak berte skôr ako balíček technicky vynoveného základu, do ktorého boli dodatočne natlačené menšie či väčšie DLC expanzie. Máme tu preto zavádzajúci názov, ktorý by snáď mohol skutočne evokovať rozšírenie pôvodnej myšlienky, ale opak je pravdou. Kojima k celej veci dodáva, že pri skladbe prvej verzie nebol nijako limitovaný a dostal tam všetko to, čo uznal za vhodné, preto samotný podtitul staronovej verzie nie je zo strany vydavateľa práve šťastným riešením. Teraz, keď sme si konečne ujasnili základné pojmy, poďme sa s chuťou pozrieť priamo na hry, respektíve na novinky v obsahu.
Poplatok za prechod z pôvodnej PlayStation 4 verzie na tú aktuálnu pre systém PlayStation 5 si SONY ohodnotilo na sumu desať eur. Proklamované novinky v tomto prípade ale stoja na trocha zbytočných mini DLC, kde hrá prím možnosť pretekania či strieľania do terčov a katapultovania balíčkov na veľkú vzdialenosť. Je to pre vás, mimo technického aspektu, adekvátne na spoplatnenie niečoho, za čo ste už raz platili? Na túto otázku si musíte samozrejme odpovedať sami, avšak akokoľvek negatívne by ste sa k celej veci chceli postaviť, základná verzia Death Stranding ostáva v mojich očiach komplexným a originálnym dielom, ktorému som v pôvodnej recenzii neváhal dať našu maximálnu známku. Po vizuálnej stránke sa samozrejme dalo híkať, ako ten osol, už pri hraní originálu, a preto o niečo väčší dôraz kladený na efekty u PS5 formátu beriem skôr ako príjemný a vôbec nie dôležitý prvok. Oveľa zaujímavejšie je však na celej veci prepojenie adaptívnych triggerov, kde sa hráč počas nosenia záťaže cíti byť oveľa viac vtiahnutý do procesu a určite to celé zlepšuje už tak unikátnu atmosféru.
Do pôvodne striktnej "šou jedného muža" vkročil dosť výrazne asynchrónny multiplayer snažiaci sa postaviť proti sebe online komunitu. Práve tu je vám k ruke strelnica plná výziev, kde je úlohou hráča eliminovať ciele v akejsi virtuálnej realite, zatiaľ čo sa mu na pozadí počítajú body a rôzne ďalšie aspekty konfrontované s online komunitou. Vôbec najviac mimo realitu, ak si zoberieme celú atmosféru príbehu Death Stranding, je potom už vyššie spomínaná možnosť pretekania sa po umelo vytvorených okruhoch ponad zdecimovaným terénom. Nejde ani tak o to, že by som samotný nápad odsudzoval, avšak dobre vieme, že jazdný model v tejto akčnej značke sa situoval do komorného využívania a razom tu máme pokus spraviť z DS niečo ako GT. Ak by dané rozšírenie vyšlo ako separátne DLC, bral by som to oveľa viac než ako súčasť (ne)režisérskej verzie. Okrem už spomínaného zapojenia výhod nového PS5 gamepadu sa do obsahu vkradlo aj pár zaujímavých doplnkov pri budovaní infraštruktúry, z čoho je tu pár vyložene podarených doplnkov, ale naopak aj pár úplných hlúpostí - čo vám viac vyhovuje zistíte v praxi a priamo na nohách.
Ďalšie technické drobnosti, aké tlačia na oveľa väčší aspekt reality, by vyriešil jednoduchý update, a to bez sypania drobných po digitálnom pulte predajcu. Máte možnosť siahnuť po kozmetických doplnkoch a upravovať nielen svoje PP, ale súčasne aj oblečenie Sama. Next-gen zvláda to, čo PC verzia a konečne si tak môžete užívať 60 FPS, avšak bez 4K. U voľby maximálneho rozlíšenia sa snímkovanie zrazí na 30 FPS. Zabudnime však teraz na blikajúci obraz a rýchlejšie nahrávanie obsahu a poďme spoločne k pointe celého tohto pripomenutia univerza, na ktorom jeho autor doslova vyskladal svoju víziu budúcnosti (v istých bodoch sa skutočne trafil, a to ešte nemáme ani rok 2022). Death Stranding Director's Cut sa ako samostatný projekt môže zdať atraktívny len v tom momente, ak ste nehrali pôvodný formát. Všetko to "nové", čo sa pretlačilo do (ne)režisérskej podoby, by mohlo pokojne skončiť v sekcii nepodstatných DLC balíčkov za pár centov a nikto by sa nad vecou nemal prečo pohoršovať. Vydavateľ však chce po vás isté mýtne za prechod z pôvodnej technickej kvality na next-gen formát a to musí fanúšik jednoducho akceptovať alebo ostať čučať u PS4 verzie.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.
