Šiesty radový diel série Far Cry od francúzskeho Ubisoftu som ja osobne pôvodne nemal ani recenzovať, avšak zhodou okolností a na základe požiadavky o čo najrýchlejšie spracovanie hry samotnej sa mi dielo predsa len ocitlo v rukách. Mohol som tak v duchu začať bilancovať a spomínať na časy strávené s touto značkou, ktoré by sa dali v zmysle pozitív a negatív označiť za pestrú zmesku rôznych pocitov. Posledné dve regulárne pokračovania FPS značky Far Cry som nemal tú česť testovať, avšak to neznamená, že som ich nehral mimo profesionálnej roviny a rovnako tak si spomínam, že to bol práve druhý Far Cry, ktorý som vtedy ešte pre iné médium mal možnosť recenzovať a buchnúť mu záverom nie práve lichotivú medailu. Tá vyprahnutá púšť, zasekávajúce sa zbrane, už zabité hliadky automaticky vstávajúce z hrobu a všade prítomná fyzika reálne sa správajúceho ohňa lemujú moje spomienky pomerne hrubou stuhou a v duchu toho som aktuálne zasadol pred najmodernejšie prevedenie rýdzo akčnej strieľačky, aby som mal možnosť porovnať, kam táto IP za ten dlhý čas vlastne zašla.

Každý nový zásek na olejom vyleštenej pažbe symbolicky hlavnej zbrane značky Far Cry sa pochopiteľne snažil priniesť zaujímavejšiu príbehovú linku priamo spojenú s atraktívnym prostredím. Sektárstvo, mafiáni, blázni - to je len zlomok úhlavných nepriateľov snažiacich sa vám do zorného uhľa pohľadu hodiť tú sladučkú mrkvu motivácie. V aktuálnom spracovaní sa však presúvame do momentálne populárnej témy revolucionárov, a to priamo v partizánskom podaní. Dejiskom je na oko tropický raj Yara, ktorého však už dlhý čas sužuje rakovina v podobe vládnutia diktátorského režimu. Na jeho čele stojí istý Antón Castillo, ktorému reálne kontúry prepožičal celosvetovo známy herec Giancarlo Esposito. Tento part nemôžem pochopiteľne obísť bez spomienky na jeho nezabudnuteľnú úlohu v seriáli Breaking Bad, kde zvládol viesť pomerne zabehnutú sieť rýchleho občerstvenia s kuracím mäsom a súčasne sa pripravoval na životný cosplay komiskového DC hrdinu menom Two-Face. Herecký talent pána Esposita si pri skladbe hlavnej dejovej linky hry Far Cry 6 vybral Ubisoft skutočne dobre, keďže tento človek dokáže dokonale navodiť pocit, že je hodný utláčať a ničiť nejeden prímorský národ. Ale aj on to má v živote trochu ťažie, než by sme si mohli myslieť, keďže okrem potláčania revolucionársky zmýšľaných poddaných musí súčasne vychovávať aj nie práve diktátorským kladivom kovaného syna.

Tvoje meno je Dani Rojas a je len na tebe, či chceš do vyššie načrtnutého scenára vkročiť ako muž či žena - tretia ani dvadsiata tretia možnosť tu prístupná nie je. Ja osobne som volil nežnejšie pohlavie, aj keď z pohľadu príbehu je Dani drsný armádou vychovaný partizán, nech už sa mu tam dole deje čokoľvek. Úvod hry vás má tradične nakopnúť k rebélii a chuti pridať sa k zástupom odporcov diktátorského režimu, čo je súčasne pomerne otrepaná cesta učenia sa základných mechaník v hre, ktorá mi prišla celkovo trápna a nezaujímavá. Far Cry 6 však ostáva naďalej zmesou tradičnej FPS akcie doplnenej o onen nie vždy dobre fungujúci pretlak obsahu a možností interakcie. Hlavná a, ako asi čakáte, na pomery celej série obrovská mapa vám servíruje niekoľko dôležitých oblastí ostrova rozdelených podľa náročnosti. Čím vyšší level Dani dosiahne, o to skôr sa môže vybrať za kráľom smažených kurčiat a nakopať ho do zadku, ale nič sa nedá uponáhľať. Terén v tomto spracovaní číta klasické pláže zdobené chudobou (drevené stavby, rozborená infraštruktúra, dusné pralesné oblasti), ale hlavne všetko neustále okupované nemilosrdnými vojenskými jednotkami konajúcimi na povel hlavného bossa. Hierarchia postupu dejovou linkou si však od Dani žiada predsa len trocha viac než len pozbieranie munície a tréning v streľbe, čiže nastupuje na rad získavanie priazne rôznych NPC postáv prostredníctvom plnenia obrovského počtu misií.

Ak niečo Ubisoft skutočne dokáže, tak je to zahltiť menu hráča stovkami cestičiek a nekonečných možností realizácie. Ak by sme sa preto rozprávali o stopercentnom spracovaní obsahu hry Far Cry 6, sedeli by sme tu do samého rána a ešte by nebolo tomu zoznamu koniec. Medzi hlavné novinky šiestej časti navyše spadá navýšenie interakcie s cieľom priniesť novú úroveň zábavy, či už sa práve nachádzate v boji, alebo odpočívate v tieni svojho domáckeho zázemia. Do toho zoznamu spestrení spadá využívanie podomácky vyrobených batohov schopných v jednom momente vyčistiť všetko okolo vás - má to viac foriem a nie vždy ide o výbušniny či oheň. Celý systém odporu zo strany vojenských a policajných jednotiek v tomto prípade funguje čiastočne na princípe série GTA. Ak už raz prijmete misiu a vyberiete sa za bariéru jej dejiska, aktivuje sa počítanie alarmov. Čím viac vojakov v tomto procese zlikvidujete, o to vyšší počet vojenského odporu zažijete. Začne sa to rozzúreným psom a končí to zástupom obrnených vozidiel valiacich sa smerom k vám. Ak by som to mal nejako spriemerovať, tak najčastejšie budete počúvať zvuk otravnej helikoptéry pátrajúcej po vašom výskyte. V tejto súvislosti musím oceniť vytrvalosť umelej inteligencie, ako aj jej snahu skrývať sa za prekážky vždy, keď vás majú pred očami, avšak z nejakého všeobecného hodnotiaceho pohľadu je ich konanie klasicky hlúpe a predvídateľné. Ich najväčšou výhodou ostáva početná prevaha, čo je súčasne voda na mlyn vášmu často ničivému arzenálu.

Medzi hlavným ostrovom a menšími ostrovčekmi sa môžete presúvať za pomoci niekoľkých dopravných prostriedkov, z čoho drvivá väčšina z nich má na sebe pripevnený guľomet. Tá skutočná zábava z jazdy však začína a končí priamo na pevnej zemi, kde si môžete sadnúť za rôzne typy karosérií a ovládať vlastne všetko, čo sa vám pritrafí do cesty (opäť sú k dispozícii aj lietadlá, avšak u nich je zvuk otvárania padáka vždy len otázkou času). Veľkým spestrením sa stáva možnosť jazdenia na koni. Tento prvok som ja osobne využíval zo všetkého najviac, a tak nejako som vlastne ignoroval aj inak viac ako pestré možnosti úpravy vozidiel. Snažil som sa totižto o časté stealth postupy vpred, čo mi nie vždy bolo umožnené, ale ak už sa podarilo získať misiu priamo vhodnú na pomalé a tiché čistenie danej oblasti, zobral som do ruky zbraň s tlmičom a hor sa na vec. Apropo arzenál. Hráč má tradične k dispozícii zástup strelných zbraní s rôznym zameraním, ktorých postupné vylepšovanie čerpá z recyklácie kade tade pozbieraného odpadu. V praxi to tak vyzerá, že miesto klasického zameriavača máte na samopale pripevnenú konzervu od sardiniek, čo je len malý príklad toho, ako sa Far Cry 6 snaží budovať atmosféru odboja v chudobnom prostredí tropického ostrova. Autori v súvislosti s drsnou prírodou nemohli samozrejme vynechať ani prítomnosť divokých zvierat, ktoré tentokrát môžete dokonca prijať za svoje a využívať ich v boji na likvidáciu protivníkov. Osobne som ale tento prvok tak nejako ignoroval, respektíve som naň časom úplne zabudol a išiel si striktne sólovú jazdu.

Prostredníctvom vydania niekoľkých gameplay videí sa Ubisoft snažil verejnosť presvedčiť o značnej snahe posunúť IP Far Cry novým smerom, z čoho pramenilo napríklad aj také zbúranie skutočnosti, že hráč nemá nikdy možnosť vidieť priamo postavu, za akú hrá. Toto sa u šiestej radovej časti stáva vždy, keď prídete do domáckeho kempu, kde máte možnosť nielen komunikovať s rôznymi NPC postavami a prijímať ich misie, ale súčasne vylepšovať obydlia prostredníctvom získaných surovín či skúšať zaujímavo koncipované minihry. Pri pohybe táborom sa pohľad kamery prepne z FPS na TPS, avšak v ňom zotrvá len do momentu, než zase opustíte jeho hranice. Vďaka tomu si máte možnosť dôkladne prezrieť oblečenie, aké postupne volíte v prípade, ak niekde objavíte vzácnu truhlicu s novým itemom. V zásade ide o úplnú zbytočnosť, aká na samotnej hrateľnosti pochopiteľne nič nemení, ale určite chápete, že som ju pre potreby tohto textu musel zmieniť. Rovnako tak musím spomenúť kooperačne ladené misie pre viacerých hráčov, aké som však počas recenzovania nemal ako vyskúšať, a tak vám k nim neviem nič viac povedať, len to, že sú v obsahu prítomné, a to pod online sekciou. Hrať Far Cry 6 mi aj cez pár nepríjemných skutočností pripadalo ako zábavne strávený čas, aj keď bolo nutné si to celé dávkovať postupne a nezahltiť sa dosť často stereotypne podávanými misiami. Oceňujem krásnu audiovizuálnu stránku (testované na PS5 aj s podporou adaptívnych triggerov) a perfektne spracovaného diktátora, ktorý si uzurpoval každú cut scénu, kde sa objavil. Lov na jeho hlavu má v sebe síce menej, než sme zažívali s menom Vaas Montenegro, ale cez to všetko je to celé v niečom unikátne. To si však už budete musieť overiť na vlastnú kožu. Viva La Revolution!

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Comgad