Na jednu stranu si ich verejnosť neustále žiada a na druhú stranu na nich nemá vôbec čas. Tento paradox rýchlej konzument doby, kam už dávno spadá aj herný biznis, sa spája predovšetkým s masívnymi RPG hrami na sto a viac hodín čistého času. Cez to všetko výrobcovia takto náročných a objemom predimenzovaných interaktívnych diel pokračujú vo svojej práci a aj z tohto dôvodu tu máme už tretí radový diel Nintendo exkluzivity Xenoblade Chronicles, ktorá v rámci svojho bohatého univerza prichádza už potretí krát na systém Switch. Ešte pred jej vydaním sa spoločnosť Monolith Soft, patriaca už od roku 2007 výhradne pod Big "N", dušovala, že prinesie regulárne pokračovanie plné noviniek na aké tvrdé jadro fanúšikov danej IP čaká a rovnako tak naservíruje atraktívnu hru všetkým, čo sa k sérii dostanú vôbec po prvý raz. Či sa im tieto sľuby naozaj podarilo naplniť, tak o tom sa spoločne porozprávame v nasledujúcom texte.
Už v úvode sa vám musím trocha ospravedlniť, obzvlášť ak ste recenziu nášho portálu chceli brať krátko po vydaní hry samotnej za smerodajnú, avšak recenznú vzorku sme obdržali v deň vydania a keďže, ako uvádzam už v prvej vete, uchopiť takto komplexnú tému nie je záležitosť na pár hodín, celé sa nám to dosť výrazne posunulo. Sľuby sa však musia plniť a tak ako Monolith sľúbil dodať ďalší JRPG epos, tak aj ja sa vám teraz pokúsim dodať čo najvierohodnejšie zhodnotenie výsledku ich práce. Xenoblade Chronicles 3 rozhodne prináša opäť fantasticky spracovaný mix medzi nepredvídateľným príbehom a komplexnou hrateľnosťou (boj bol opäť posunutý na novú a lepšiu úroveň), avšak to čo tieto dva piliere spája do jedného, je obrovský emocionálny náboj vďaka čomu ostáva gro celej IP zachované aj naďalej. Nechcem vás teraz zahltiť faktami okolo pokračujúcej a už tak komplikovanej dejovej linky, preto opis scenára pojmem tak trocha banálnejšie. Vojnou zdecimovaná planéta Aionios trpí v konflikte medzi dvoma súperiacimi frakciami (Agnus a Keves), ktoré sa snažia vyhladiť jedna druhú a uprostred toho všetkého sú tak ako vždy nevinní ľudia. Štart Xenoblade Chronicles 3 je oproti minulým dielom oveľa intenzívnejší a rýchlejší, keďže šestica základných hrdinov sa tu doslova ocitá medzi dvoma mlynskými kameňmi a smrť je cítiť na každom rohu. Čím sa však dejová linka rozvíja ďalej pomocou rôznych spomienok na minulosť, podstata jednotlivých podstáv získava oveľa väčšiu hĺbku a hráč si tak k nim vytvára hlbšie emocionálne puto.
Jednotlivé hrateľné postavy pochádzajú z oboch strán konfliktu čo prináša nie len zaujímavo ladené diskusie, ale súčasne aj prirodzený vývoj ich vzájomných vzťahov - samozrejme, atmosféra aká tu panuje je silno sprevádzaná tieňom Japonskej kultúry, ale cez to všetko si hru dokáže bezproblémovo užiť aj bežný Európan. Skutočná emocionálna hĺbka je totižto univerzálny jazyk na aký vieme spoločne reagovať, nech už pochádzame z toho alebo onoho kúta našej spoločnej zeme. Nemám problém teraz priznať, že som si pri hraní tretieho Xenoblade Chronicles skutočne poplakal a mimo toho, že som slzil ako záhradná hadica, som sa pri niektorých scénach naopak rehotal ako šialená koza. Nech je totižto Aionios vykreslený akokoľvek smutne a pochmúrne, stále v ňom drieme ten náboj s nádejou lepších zajtrajškov, ktorý máte vo svojom zásobníku práve vi, hráči. Dobre, dajme emócie zo scenára bokom a poďme sa pozrieť na audiovizuálnu stránku celého projektu. Nintendo Switch tu s nami je už pomerne dlhý čas a keďže ide stále v úvodzovkách len o herný tablet, vizuálny aspekt u takto masívnych RPG projektov nemôže logicky vyzerať ako tunelová AAA produkcia formátu Super Mario a podobne. Cez to všetko musím vývojárom opäť zatlieskať, keďže sa im, aj cez úskalia sandboxu, podarilo priniesť skutočne podmanivú grafiku aká mňa nemala prečo uraziť, či už v handheld režime hrania alebo priamo na veľkej TV. K tomu si ešte pridajte priam orchestrálne prezentovaný epický soundtrack od slávneho mena Yasunori Mitsuda (Chrono Trigger, Chrono Cross, Shadow Hearts) a myslím, že ďalej nie je nutné tento aspekt glorifikovať.
Na výber máte japonský a anglický dabing, avšak odporúčam vám v tomto prípade prvý variant, ak vám reč z krajiny vychádzajúceho slnka vyložene neprekáža. Čo sa oproti minulým častiam výrazne zlepšilo? Cez to všetko, že trojka pochopiteľne preberá žezlo nosené predchodcami, po novom je proces skúmania krajiny oveľa zábavnejší. Už len možnosť prepínania pohľadu z tretej osoby na prvú alebo dokonca výmena ovládaného charakteru, to všetko napomáha k lepšiemu pocitu počas prechádzania mapou (apropo, mapa sa ešte o kus viac vyčistila od zbytočného balastu a teraz ponúka oveľa lepší prehľad pri navádzaní na dôležité ciele). Sto hodín trvajúce videohry majú v sebe spravidla obrovské kvantá NPC postáv, čo si len tak bezcieľne niečo mrmlú popod nos len aby vytvorili živšiu kulisu. Nechcem tvrdiť že Xenoblade Chronicles 3 nič takéto nemá, avšak štatisticky sa snaží všetky postavy lepšie zosobniť a pridať im aspoň nejakú citovú linku. Keby ste sa však s nimi aj napriek tomu nechceli vôbec vybavovať, za každú jednu interakciu ste tu odmeňovaní zbieraním EXP bodov či bodov reputácie a k tomu patria nie len rozhovory a boj, ale aj príprava jedál a ďalšia hromada činností. Na obrazovke vášho Switchu sa jednoducho stále niečo deje a aj preto je menšia pravdepodobnosť nástupu nechceného efektu nudy. A ďalšie novinky? Vrátila sa nám možnosť ukladania save pozícií kdekoľvek nás len napadne a späť je aj rýchle cestovanie po ešte o kus väčšej mape. A keď už spomínam zväčšenie onoho ihriska, práve to so sebou prinieslo aj zopár technických problémov, aké sa práve u Switchu dali tak nejako očakávať.
Treba si uvedomiť, že aj tento Xenoblade stavia v rámci bojov na masívnych scénach plných deštrukcie a hit cifier (čísla, čísla, všade samé čísla). Práve počas obrovského zahltenia scény sa mi neraz stávalo, že snímková frekvencia rapídne padala a bolo nutné pretrpieť niekoľko trhaných scén. V tomto prípade by som rád vyslovil ďalší menší apel na Nintendo, aby sa konečne odhodlalo ohlásiť nový a po stránke výkonu zase o niečo lepší Switch, inak nás v budúcnosti čakajú podobné a nie zrovna príjemné zážitky. Našťastie v danom spracovaní titulu Xenoblade Chronicles 3 sa nejedná o nejako závažnú prekážku na základe ktorej, by ste si dielo samotné nemohli užiť. Doteraz som v zmysle opisu bojov ako takých chodil tak trocha okolo, avšak nastal čas poodokryť aj túto časť mojej hodnotiacej tabuľky. Súboje samotné sa nijako voči minulým častiam danej IP nemenia. Xenoblade ostáva akčnou RPG v pravom slova zmysle a v prvých hodinách zoznamovania sa s možnosťami súbojov a postupného navyšovania úrovní u jednotlivých hrdinov, je všetko pomerne jednoduché. Útok je v základe automatický už od momentu potvrdenia daného okienka a jediné čo tak hráč môže reálne ovplyvňovať je vzdialenosť medzi ním a protivníkom. Postupom času, zatiaľ čo sa vám na pozadí začnú otvárať nové a komplexnejšie pôsobiace triky, však dostanete právom chuť si to celé trocha okoreniť. Začnete sa doslova babrať v jednotlivých aspektoch tried vašich vojakov a hľadať oveľa lepší postup prideľovania rozkazov s cieľom skrátiť tú automatickú časť v boji na minimum a dosiahnuť efektívnejšieho grindu. Našťastie komplexnosť nastavenia je bohatá a preto sa nemusíte obávať, že by vám hra zväzovala ruky. Stačí len dosiahnuť momentu otvorenia jednotlivých tried a samotné postavy si budete môcť špecifikovať bez akýchkoľvek limitov. Pavúk vývoja je tak masívny, že si netrúfam ani v tomto momente po prejdení základnej dejovej linky tvrdiť, že som ho naplno pochopil a preskúmal.
Na predmetnej sérii som vždy miloval jednu vec. Jej systém bojov od vás nikdy nevyžadoval obrovské taktizovanie, čo však neznamenalo, že by si milovníci komplikovaných schém v rámci prípravy na boj, nemohli užiť ani tento aspekt. Je to tam a môžete to od určitého bodu hrania naplno vstrebávať s tým, že v boji sa to pochopiteľne ukáže byť výhodou, avšak ak budete chcieť hru zdolať aj na nejakej automatizovanej linke, bude vám to umožnené - šach alebo dáma? Oboje! Páčil sa mi napríklad systém Ouroboros, vďaka ktorému sa dve hrateľné postavy spoja do jednej a vytvoria obrovský mecha stroj prinášajúci svojmu okoliu skazu. A had zahryznutý do svojho chvosta je v tomto prípade len jednou z mnohých zaujímavých spestrení na ceste za vyčistením obrazovky od červených nápisov, čiže od nepriateľov. V tomto bode by sme to celé mohli vlastne useknúť. Áno, Xenoblade Chronicles 3 môže byť v rámci level-dizajnu vnímaný ako projekt z minulej generácie a papierový výkon Switchu tu jednoducho nedokáže preskočiť ani tak skúsená firma akou Monolith Soft je. Poklesy snímkovania a rovnako tak aj dlhšie nahrávacie časy, to všetko zráža výslednú kvalitu hry ako takej jemne dole. Avšak nový Xenoblade vám tieto problémy dokáže bohato vynahradiť a to úžasným epickým príbehom s jednou z najsilnejších emočných liniek akú som kedy u hier videl. Dáva vám k dispozícii komplexný a variabilný systém bojov a súčasne aj obrovskú mapu plnú interakcie a možností. Pre milovníkov masívnych a sto hodín trvajúcich RPG diel sa tak predmetná novinka stáva povinnosťou a už teraz sa teším, čo si na nás v rámci IP Xenoblade autori pripravia nabudúce, keďže kvalitatívny rast neklesá.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
