Je to už viac než sedem rokov, čo Nintendo obohatilo všeobecné štandardy multiplayer hrania o niečo vyložene originálne. Sám som bol už počas recenzovania pôvodnej Wii U verzie projektu Splatoon prekvapený z toho, ako tak jednoduchý nápad dokáže zaujať a súčasne zabaviť bez toho, aby pôsobil hlúpo či infantilne. Čas neúprosne letí a dnes sa vám prihováram v súvislosti s hodnotením už tretej radovej časti značky Splatoon s tým vedomím, že už v čase, keď pripravujem tento text, je jasné, že z komerčného pohľadu sa práve trojka suverénne posadí na trón ako najlepšie predávaný diel v celej sérii. Čo ľudí tak motivuje skúsiť opäť prefarbiť svet na pestrofarebné vízie? Je v tom tentokrát záujem o plnohodnotnú kampaň alebo si majitelia Switchu kupujú Splatoon 3 zase raz len kvôli multiplayer schéme? Nie len na tieto otázky vám skúsim dať odpoveď v nasledujúcom texte.
Zásadnejších zmien je tu viac, ale keďže si uvedomujem, že tento článok nemusia čítať len znalci predchádzajúcich dvoch dielov, asi bude lepšie, keď vymenujem všetko to, čo menu testovanej vzorky vlastne ponúkalo. Predovšetkým tu máme opäť veľké mesto plné možností, po ktorom sa hráči pohybujú pomocou vopred zadefinovaného hrdinu (žena, muž atď) a práve prostredníctvom jeho uličiek si nájdu vstupy do jednotlivých režimov. Veľkou novinkou je rozhodne tentokrát už plnohodnotná kampaň so všetkým, čo si pod týmto pojmom predstavujete, rovnako tak aj unikátna kartová hra menom Tableturf Battle a v neposlednej rade návrat Salmon Run - odrážanie nepriateľskej AI po boku skutočných hráčov. Na konci zoznamu možností stojí stále atraktívny multiplayer vo svojej čistej, či v tomto prípade skôr poriadne zafarbenej, podobe, ktorý sa rovnako dočkal niekoľkých čiastkových zmien - o nich si v recenzii ešte čo to povieme. Pokračujme opisom už spomínaného mestečka. Jeho dominantou ostáva najvyššia budova predstavujúca bránu do online hrania (či už v bodovacom systéme s hodnotením, alebo len tak bez akýchkoľvek podobných motivačných prvkov). V detailne vyobrazených uliciach všade naokolo môžete stretnúť obrovské množstvo rôznych NPC postáv, ale vás bude zaujímať predovšetkým sekcia vyhradená pre obchodníkov s výbavou, vrátane asi najdôležitejšieho tovaru a tým sú zbrane.
Toľko pripomínaná kampaň ide ruka v ruke s tutorial oknom a obe tieto formy učenia sa možností samotnej hry by ste rozhodne nemali preskočiť. Pointa celej série Splatoon ostáva aj v jej treťom dejstve nezmenená. Máme tu dva tímy snažiace sa pomocou vopred definovanej farby prefarbiť vymedzenú plochu tak, aby po uplynutí časového limitu ostala v prevahe ich konkrétna farba. Proces roznášania pestrofarebných tekutín potom stojí a padá na rôznych nástrojoch lomeno zbraniach, ktoré je ale vhodné poriadne vyskúšať - jednoducho si nájsť minimálne jednu až dve, čo vám ideálne sadnú. No a práve na tento proces sa hodí nevynechať dejovú linku, kde si postupne vyskúšate kompletný arzenál a rovnako tak sa pri prechode šesticou ostrovov naučíte základy taktiky v zmysle pohybu a využívania sekundárnych schopností jednotlivých zbraní. Musím uznať, že autorom sa práve tento modus skutočne podaril a dozaista nejde len o nejakú vatu na vyplnenie času medzi pochopením ovládacej schémy a rozhodnutím naplno vkročiť do tej multiplayerovej. Spomínaná šestica špecifických prostredí vás svojou náplňou kráľovsky zabaví a ako bonus nezabudne prihodiť ani záverečný súboj s bossom. Komu by nestačilo prejsť základné časti ostrovov, môže sa sústrediť na tie bočné a využiť tak niekoľkostupňovú náročnosť s patričnou odmenou v podobe bodov. Je tu toho oveľa viac než u akejsi polovičnej kampane pri Splatoon 2, preto som už v úvode s radosťou použil to slovíčko; plnohodnotná a za ním si stojím.
Ešte než prejdeme do sekcie rovnako plnohodnotného multiplayeru, určite stojí za zmienku návrat modusu zvaného Salmon Run. Ide o Nintendo ekvivalent hordy s PvE, kde sa štvorica hráčov snaží ubrániť postupne sa navyšujúcim počtom nepriateľov prichádzajúcich vo vlnách. Systém vždy pred novou vlnou rozhodne o formáte zbraní, a preto je každé jedno kolo často adrenalínovým zážitkom, zvlášť ak preferujete len jeden typ arzenálu - týmto spôsobom si však dokážete v ostrom teste vyskúšať, aké to je čeliť presile práve pomocou, z vašej strany trocha podceňovaného, vybavenia. Salmon Run prichádza ako modus naplnený obsahom až po okraj (mapy, postupy, likvidácie, bossovia, sekundárne predmety, pestrá interakcia s okolím a tak ďalej a tak podobne). Počas hrania predmetného režimu som mal konečne pocit, že Nintendo sa v rámci modernej online koncepcie začína definitívne vžívať do požiadaviek hráčov samotných a neprešľapuje tak na mieste. Voľnou a suchou nohou prešliapnime teraz do sveta plnohodnotného PvP multiplayeru, ktorý bol síce pozmenený len okrajovo, avšak aj ten okraj stojí dozaista za komentár. Pointa, ako píšem už vyššie, sa nijako nemení. Snaha o zafarbenie arény do konkrétneho odtieňa je daná a rovnako tak systém taktizovania povýšený nad akúkoľvek nezmyselnú brutalitu - áno, môžete svojich protivníkov likvidovať, ale vo finále ide zase len o to farbenie plochy a nič viac. Tlieskam Nintendu, tak ako pri Salmon Run režime, za odstránenie priam iritujúceho lobby, aké bolo v Splatoon 2. Náhradou je konečne dobre fungujúca miestnosť, kde máte možnosť vidieť ostatných hráčov vo vašom tíme a dokonca s nimi aj komunikovať, nehovoriac o možnosti výmeny arzenálu bez samotného opustenia lobby.
Farba má opäť dvojaký význam a okrem definovania prevahy v území slúži aj na dopĺňanie energie - hráč sa doslova premení na sépiu a v tejto forme sa ponára do svojej farby ako keby išlo o vodnú plochu. Taktické možnosti využívania farby na skrývanie sa a rovnako tak na prechod do vyšších podlaží vám asi nemusím nejako komplexne opisovať. Dôležitou súčasťou taktiky je už uvádzaný výber zbraní. Tých je tu viac ako päťdesiat a každá jedna z nich servíruje odlišný spôsob postupu. Ich primárnym cieľom je pochopiteľne striekať alebo rozhadzovať farbu, avšak každá jedna to robí iným spôsobom. Máme tu zbrane na boj zblízka a rovnako tak vybavenie na strednú až veľkú vzdialenosť - súhrnným menovateľom je stále farba. Nie je nikdy dobré sústrediť sa len na jeden typ zbrane a radšej, aj za cenu tréningu, by ste mali ovládať aspoň dva/tri koncepčne odlišné formáty arzenálu. Ak sa vám to podarí, stanete sa automaticky cennou súčasťou každého jedného tímu. Primárnym modusom online schémy ostáva Turf Wars, čiže expresné súboje pre kohokoľvek, kto sa chce instantne zabaviť. Akonáhle si však otvoríte desiatu úroveň postavy, sprístupnia sa vám ranked stretnutia plné ďalších režimov - všeobecne ide o ekvivalenty známych modusov ako Capture The Flag a King of the Hill, avšak nájdu sa tu aj vyložene Nintendo špeciality, ktoré vás môžu o to viac pobaviť.
Tableturf Battle je minihra na štýl stolnej kartovej zábavy, pri ktorej sa stretnú dvaja jedinci a postupne vykladajú kartičky s rôznorodým územným obsadením - ich cieľom je, tak ako aj základnej pointy značky Slatoon, obsadiť čo najväčšiu časť hernej plochy.
Originalita tejto série ostáva zachovaná. Základný počet máp (je ich dvanásť a sú ešte o kus väčšie než v minulosti) rotuje v náhodnom poradí a farby striekajú na všetky strany. Páči sa mi predovšetkým tá skutočnosť, že Splatoon je schopný osloviť skúsených jedincov, ale aj úplných nováčikov a ponúknuť im ihrisko plné možností bez toho, aby od nich vyložene vyžadoval nejaký prehnaný dril. Ten, kto by chcel tomuto projektu venovať hodinku denne a len tak sa baviť, môže to urobiť a nepociťovať žiadnu formu podceňovania či prehnaný tlak čo do neúspechov. Ten, kto by to naopak chcel pojať profesionálne a obetovať hre stovky a stovky hodín, nájde v nej silné zadosťučinenie a to je vec, akú vám konkurencia mimo Switchu dnes asi sotva vie ponúknuť - obzvlášť s väčším časovým odstupom po vydaní. Veľkou výhodou, ak máte v rodine niekoho, kto by sa k vám chcel pridať, je možnosť kooperácie pre dvoch priamo na jednej platforme. Záverom snáď už len pár slov na margo audiovizuálnej stránky, ktorá sa v rámci tejto série menila viac či menej len minimálne. Splatoon 3 aj preto vyzerá ako jemne modifikovaná dvojka, kde sa síce pridalo pár detailov (mesto je rozhodne oveľa živšie), avšak ak dám bokom veľkosť máp, ide o model 1:1. Hudobný part je samozrejme obmenený, avšak stále ide o skladby v rytmickom elektro duchu okorenené o nezmyselné bľabotanie ako náhradu za dabing.
Je veľmi ťažké ubrániť sa chuti porovnávania tretieho Splatoonu s jeho predchodcami, avšak nemyslím si, že by práve toto bolo voči originálnemu konceptu úplne férové. Ten je sám o sebe totižto vlastne dotiahnutý do úplného konca a každé jeho razantnejšie vylepšovanie by mohlo priniesť fatálne rozhodenie toho zásadného a toľko dôležitého rytmu. Otázkou však je, či Nintendo radšej nemalo pokračovať vo vydávaní DLC obsahu pre Splatoon 2, čím by suma sumárom dosiahli rovnakého kvalitatívneho efektu, aký sa im podaril s trojkou. Ak by to však urobili, dnes by sme sa sotva mohli o projekte Splatoon 3 rozprávať ako o jednej z najúspešnejších videohier na Switch - zisk tu jednoducho má vždy prednosť pred šetrením peňaženiek zanietených fanúšikov.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ConQuest entertainment a.s.
