Za názvom The Dark Prophecy sa môže skrývať buď; americká fantasy novela od Ricka Riordana, alebo klasická point-and-click adventúra od nezávislého štúdia Start Warp. Predpokladám, že odpoveď na mnou nepriamo položenú otázku zvládnete ľavou zadnou, ostatne na našej stránke sme sa zatiaľ ku testom kníh akosi neprebojovali a preto môžem pozvoľna prejsť k súhrnnému hodnoteniu.
The Dark Prophecy je jednou z mnohých klasických adventúr ku ktorým som sa za posledné mesiace, v rámci recenzovania, dostal a nutné povedať, že sama o sebe je v istom smere unikátom. Ide o vizuálne príjemnú poctu starej ére, ktorá v súčasnosti bezpochyby chytá druhý dych, a hra sama o sebe ponúka nezvyčajne podanú príbehovú linku plnú bizarných postáv a nelogických kombinácií, ktoré hráč musí vyprodukovať počas riešenia jednotlivých hádaniek. Ústredným hrdinom je bežný chlapec s rovnako bežným menom Jacob, žijúcim v akejsi pokrivenej fantasy vízii stredoveku. Aj keď vaším primárnym cieľom je zachrániť kráľovstvo, respektíve presvedčiť panovníka o tom, že sa nad jeho zemou pomaly ale isto vznáša temné proroctvo, oveľa viac sa budete sústrediť práve na riešenie všetkých tých puzzle naokolo.
Hra samotná vyšla pôvodne ešte začiatkom tohto roka na Steame, ale nedávno sa dostala von vo verzii pre konzoly s tým, že ja sám som mal možnosť prejsť si portom na Nintendo Switch. Ovládanie je spracované vyložene pre interakciu pomocou myši a Switch verzia neumožňuje ovládať Jacoba prostredníctvom dotykovej obrazovky - veľké mínus tohto portu. Na statických pixel-art pozadiach s občasnou animáciou v podobe napríklad vyskakujúcich rýb z rybníka, pohybujete kurzorom pomocou analógovej páčky. Prostredníctvom akčného tlačidla si súčasne meníte zmysel interakcie, čo znamená, že prepínate medzi skúmaním, použitím alebo rozhovorom. Na svojom dobrodružstve si navyše plníte kapsy rôznymi predmetmi a tie následne kombinujete medzi sebou, alebo ich používate ako priami kľúč, ako sa dostať do ďalšieho obrazu. Svet tohto temného proroctva je pritom plný rozprávkových bytostí, ale aj bežných ľudí a nájsť ten správny postup ako vyriešiť jednotlivé hádanky, nebude vždy jednoduché.
Musím povedať, že u riešenia hádaniek som sa pri The Dark Prophecy skutočne zapotil a presne viem aj prečo. Už v úvode som spomínal, že posledné mesiace som mal možnosť recenzovať obrovské množstvo point-and-click hier a v drvivej väčšine prípadov išlo o skutočne kvalitné adventúry, ktoré mali sekciu puzzle postavenú na vysokom stupni logického uvažovania. Následne som sa dostal k testu The Dark Prophecy, ktorý naopak proces riešenia hádaniek podmienil bizarnosti a sotva logickému uvažovaniu, z čoho sa mi doslova prekrútili mozgové závity. Aj preto som mal v tejto inak krátkej dvojhodinovej záležitosti extrémne veľa zásekov, čo celú dĺžku hrania natiahlo takmer na dvojnásobok. Nechcem tu teraz prezrádzať konkrétne nezmysli v rámci interakcie, aby som vám nepokazil zábavu, každopádne od tejto adventúry rozhodne nečakajte žiadnu logiku a skôr sa pripravte na zmes bizarnej interakcie okorenenej častou frustráciou. Autori evidentne nemali chuť podať nikomu pomocnú ruku a tak si hráči musia všetko viac či menej vycucať z prsta, čo je podľa môjho názoru rozhodne chyba. Dobré klikačky sa od tých zlých dajú odlíšiť práve jemnými náznakmi vo výpravnej časti a The Dark Prophecy v tomto smere zlyháva a to na celej čiare.
To, čo počas krkolomného lúskania komplikovaných hádaniek vidíte a počujete je suverénne najväčšou prednosťou predmetného projektu. Či už sa budeme rozprávať o príjemnej audio linke znejúcej na pozadí, alebo účelovo zastaranej, ale farebne cez to všetko nápaditej pixelart grafike, audiovizuálna stránka je vo výsledku úplne v poriadku. Ťažko povedať, či bolo cieľom vývojárov nechať všetky dôležité predmety v hre splynúť s okolím, keďže na rozdiel od iných klasických adventúr, v tejto si body interakcie nemôžete vysvietiť ani nijako označiť, každopádne aj tento aspekt komplikuje postup cez puzzle. Zaujímavým a dnes už nie úplne často videným spestrením je nebezpečenstvo, ktoré na hlavného hrdinu číha doslova na každom jeho kroku. Ak sa rozhodnete preskúmať dno jazera, tak Jacob vás poslúchne a okamžite sa utopí. Ak mu prikážete zjesť neznáme bobule v lese, on ich okamžite ochutná a otrávi sa. Tento prvok opatrnej interakcie je zaujímavým spestrením tradičnej point-and-click receptúry a za jeho implementáciu dávam pár percent hore.
Dostali sme sa na samotný záver hodnotenia dvojhodinovej point-and-click klasiky, ktorá v sebe evidentne nesie cielenú poctu legendárnym hrám z minulosti a sem tam jej to aj vychádza. Ako už spomínam vyššie, predností tu nie je málo, avšak ak dávate radšej prednosť logickým riešeniam hádaniek pred bizarnými kombináciami predmetov, a nemáte chuť sa zaseknúť na mieste len preto, že vývojárom sa nechcelo svoje dielo trocha interakčne zútulniť, investíciu do tejto stredovekej adventúry vám neodporúčam.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Start Warp
