Posledné týždne by sme mohli rozhodne nazvať; ako priaznivé voči fanúšikom interaktívneho survival hororu a vlastne hororu ako takého. Dôvodom je predovšetkým veľkolepý návrat ikonickej série Silent Hill, s ktorým prichádza hneď niekoľko nových hier súčasne a celé to navyše podtrháva aj oznámenie ďalšieho filmu. V duchu týchto priaznivých správ však nespia ani rôzne menšie štúdiá túžiace uspokojiť ten náš hlad po atmosférou jedinečných hororových akčných adventúrach a toho dôkazom je aktuálne prichádzajúci projekt The Chant. Ide o debut štúdia Brass Token vedeného zmesou veteránov so skúsenosťami z AAA scény a mladou nadšenou krvou. Ich spoločnou túžbou je prinášať jedinečné interaktívne zážitky poháňané silným príbehom a adrenalínovou hrateľnosťou. Dokázala ich prvá hra The Chant naplniť tieto vízie, alebo to celé skončilo len u bezduchého PR?
Ja tým postávam z videohier a filmov niekedy naozaj nerozumiem. Na obale je jasne napísané; Nekŕmte Gremlinov po polnoci a hádajte čo? Oni ich nakŕmia a potom sa čudujú čo sa okolo nich deje. Takto nejako by sa dalo začať s opisom dejovej linky hororovej akčnej adventúry The Chant, ktorá nás zavedie na odľahlý ostrov kdesi v zámorí. Jeho exotické prostredie si v rámci akejsi duchovnej očisty vybrala aj ústredná hrdinka Jess, mladá slečna plná traumatických spomienok, a pomôcť očistiť sa od minulosti jej má, ďalší z mnohých kultov pôsobiacich v danom regióne. Amerika je ostatne priam preslávená produkciou sektárstva a akonáhle vkročíte na nejakú odľahlú časť tamojšej divočiny, je vysoká šanca, že skôr či neskôr zakopnete o ďalšiu sektu sľubujúcu sprostosti. Vodca tej konkrétnej z hry The Chant má však tú smolu, že jeho vyvolávanie "Cthulhu z Wischu" dopadne nečakane úspešne a ostrov, kde sa predmetná adventúra braná z tretej osoby odohráva, zaplavia rôzne podivné príšery. Ako už asi tušíte, zastavenie budovania, z pohľadu ľudí, nechcenej diaľnice medzi dimenziou plnou démonov a planétou zem, stojí výhradne na vašej schopnosti zobrať nepriaznivý vývoj udalostí do svojich rúk. Nečakajte však, že vám niekto z tých majiteľov duševnej rovnováhy nosiacich pyžamá aj cez deň bude chcieť pomáhať. Všetko je to len a len na vás.
Dobre, dosť bolo jemne ironického podtónu, s ktorým som recenziu na The Chant rozbehol. Poďme sa konečne pozrieť na obsah diela samotného. V ňom sa skutočne na krátko stanete členom sekty vyvolávajúcej bytostí z vesmíru, avšak celá pointa scenára je v danom spracovaní oveľa komplikovanejšia a siaha desiatky rokov do minulosti v zmysle narodenia ústrednej postavy - na ostrove sa totižto vyvolávalo už predtým a rovnako to nedopadlo zrovna úspešne. Ešte než sa hlavná hrdinka prestane udivene rozhliadať okolo seba, razom je vrhnutá do adrenalínového dobrodružstva plného psychickej (ne)rovnováhy. Jednou z hlavných mechaník v tejto hre je totižto nutnosť udržať si duševnú hladinu v norme, inak vás všetky tie príšery zožerú aj s papučami. Mimo statusu energie je nutné sledovať aj hladinu psychickej odolnosti, ktorú si môžete regulovať pomocou meditácie - meditovať je možné vždy len mimo ohrozenia na živote a bez nej nemôžete bojovať. Ostrov je pomerne rozľahlý, avšak pohyb po jeho členitom teréne by sa dal zadefinovať ako tunelový s pár odbočkami. Keby som to celé mal prirovnať k niečomu z minulosti, tak The Chant využíva asi jednu tretinu mapy z kultového Silent Hill 2 a to vrátane logických hádaniek. Rozprávame sa tu o ôsmych hodinách intenzívneho pobehovania po jemne zastavanej prírode kde nechýbajú výlety do jaskýň, k majákom a latrínam.
Je úplne jasné kam si štúdio Brass Token chodilo pre inšpiráciu. Ich dielo má v sebe ducha spomínanej série Silent Hill a to nie len v zmysle hádaniek, ale aj v rámci bojového konceptu. Temnota snažiaca sa vás zastaviť je však stvárňovaná neskrotnou flórou lomeno faunou a preto sa proti nej nebojuje pomocou tradičných zbraní, ale naopak formou špeciálnych byliniek. To nás celé privádza ku aspektu survival prvkov. Zbieranie a kombinovanie rastlín vám v jednoduchom princípe dodržovania receptov umožňuje vytvárať zbrane s obmedzenou dobou životnosti, a nimi sekať do všetkého, čo sa okolo vás mihne. Boj si môžete zjednodušiť útekom alebo plazením sa, avšak keďže riešenie hádaniek si bude vyžadovať opätovné vracanie sa na rôzne miesta mapy, vyhnúť sa bojovaniu na celej čiare nie je možné. Práve akčné momenty sú jedným z veľkých negatív recenzovanej vzorky a aj keď kamera usadená za ramenom tentokrát funguje na výbornú a neprodukuje chaotické situácie, samotný boj a úskoky, čo do animácií a možností, podliehajú až príliš nedotiahnutej schéme. Likvidovanie všetkých tých, vesmírnymi rastlinami posadnutých členov sekty, vás po čase začne skôr otravovať než zabávať a aj keď oceňujem vizuálne spracovanie bossov, tak ani ich ničenie nepredstavuje žiadnu veľkú výzvu. Seknúť a včas uskočiť - to je tunajší recept na zabitie všetkého a všetkých.
Úroveň hádaniek je skôr podpriemerná a preto sa vám sotva stane, že by ste sa reálne zasekli, alebo nevedeli kam viesť svoje kroky ďalej. Čo mňa pri skúmaní ostrova zabávalo najviac? Audiovizuálna stránka a súčasne aj zbieranie všetkých tých dokumentov vysvetľujúcich pozadie inak dobre prezentovaného príbehu. Áno, aj keď som v úvode recenzie hovoril o efekte kŕmenia Gremlinov, tak za všetkým tým vyvolávaním a sektárstvom je vo finále dobrá práca s tempom a súčasne výpravou. Jednoducho to celé chcete dotiahnuť do zdarného konca a nevadí vám preto ani stereotypný boj a pár technických chybičiek. Je tu ešte nutné spomenúť aj menšiu RPG vložku v podobe postupného navyšovania odolnosti voči onej rastlinnej temnote, každopádne aj keby ste tento atribút rozdeľovania špeciálnych prípravkov ignorovali, pri nižšom stupni náročnosti vám to žiadny problém neprinesie. The Chant som testoval na Steam Decku, ktorý ponúka len čiastočnú podporu (z nejakého dôvodu nebolo možné sa dostať do inventára a tlačidlá mali len popis z klávesnice). Steam Deck však zvláda hru rozchodiť v pomerne slušnej grafike aj pri 60FPS, avšak ak chcete naplno doceniť vizuál, je nutné hru zapnúť na schopnom hernom notebooku alebo desktope. Prepracovali sem sa až do finále recenzie na zaujímavú hororovú akčnú adventúru s názvom The Chant. Pre koho je vlastne táto videohra určená?
Pre milovníkov nenáročných survival hororov so špecifickou a miestami mrazivou atmosférou, ktorým nevadí stereotypný a silno obmedzený súbojový systém a ktorých dokáže nadchnúť istá vizuálna surovosť.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Playman
