Dnes sa spoločne porozprávame o ďalšej divokej karte indie scény, ktorú tentokrát reprezentuje poľský osamotený vývojár Mikołaj Kamiński, vo svete hier inak známy ako Sos Sosowski. Jeho meno preslávila dnes už dekádu stará značka McPixel, ktorá aktuálne dostala tretí radový diel a to podporený špecifickým a celosvetovo uznávaným vydavateľstvom Devolver Digital z amerického Texasu.
Sos Sosowski má evidentne rád bizarný humor rôznych chutí a preto sa ani tretie pokračovanie tejto "paródie na paródiu", vyhotovenej z neopracovaných pixelov a rozhýbanej vo frenetickom tempe, nijako nevymyká pôvodnej myšlienke. McPixel žije aby parodoval všetko to čo nám svetová pop-kultúra, a špeciálne televízna produkcia zo západu, za tie roky naservírovala na plastovom tanieriku a podala nám k tomu krásne zabalený plastový príbor. Už dlho som nerecenzoval hru, ktorej stručný opis by ste zvládli s úspechom prezentovať pomocou jedného slova a súčasne tak na to mohli s prehľadom použiť tisíc ďalších prívlastkov. Čo však presne je McPixel 3?
Ide o zbierku minihier postavených na rýdzo šialenom príbehovom koncepte, kde jeden jediný hrdina musí zachrániť svet/planétu/situáciu/deň. Má na to vždy len určitý počet sekúnd a jeho pohyb v 2D priestore je striktne limitovaný. Ide o dynamický zážitok plný interakcie, kde sa hráč snaží dopátrať koreňu veci a zaujímavé na tom celom je, že samotné, málokedy sotva logické riešenie problému, sa snaží oddialiť. Prečo? Pretože čím viac interakcie s nejakým relevantným výsledkom dokáže McPixel vykonať, o to viac peňazí získa a za tie si následne môže otvoriť nové hádanky alebo nakúpiť rovnako šialené oblečenie. Je to ako hon na myš pri ktorom chcete dolapenie koristi oddialiť a naplniť si čo najviac kapsy.
Ako už spomínam vyššie, frenetické tempo, kde sekundy plynú snáď ešte rýchlejšie než v reálnom svete, napomáha vytvárať vysoký stupeň znovuhrateľnosti, avšak po viacerých opakovaniach vás môžu samotné minihry cez to všetko začať skutočne nudiť - zvlášť ak sa zaseknete a nebudete vedieť nájsť ten správny kľuč v postupe. Autor sa tento efekt snažil minimalizovať pomocou rôznych barličiek a do svojho diela tak vložil zrýchľovanie, preskakovanie, skracovanie, teleport. K výsledku jeho práce sa však nedá pristupovať seriózne, keďže ide o vyložene bizarnú zmesku krátkych vtipov kde prevláda často primitívny a fekálny humor. Kopanie do rozkrokov, zvracanie, uvoľňovanie plynov, čúranie a tak ďalej a tak podobne. Všetko to, čo ste niekedy mali možnosť vidieť v amerických komédiách posledných rokov, tak presne to nájdete aj v McPixel 3. Otázkou teraz je; do akej miery to poľský autor myslel ako zámerné parodovanie a naopak do akej ho to reálne samotného bavilo.
Čo mne osobne najviac na McPixel 3 vyložene vadilo? Nulová snaha o aspoň nejaký logický prvok v rámci riešenia puzzle. Ak by onen poľský tvorca chcel prísť s oveľa atraktívnejšou interakciou, skúšal by riešenie jednotlivých situácií pojať komplexnejšie - takto sa všetka frustrácia nedá hodiť na vaše chabé logické uvažovanie, ale naopak sa môžete hnevať maximálne len na to, že vás nenapadlo sa vyčúrať do kanvice na kávu a odomknúť si tak cestu von z kancelárie. Je to škoda, keďže mne osobne sa celý nápad so zachraňovaním sveta prostredníctvom akejsi stelesnenej pocty akčným hrdinom z 90 rokov skutočne pozdával. Nevadil mi surový pixelart a rovnako tak som bol počas testovania spokojný s audio linkou na pozadí, avšak aj cez tú jasne danú vrstvu originálnych nápadov, vás dielo začne čoskoro nudiť a nezachránia to ani vyššie spomínané barličky.
McPixel 3 je hrou aká by oveľa viac zažiarila v čase kedy sa herná kultúra začínala len formovať a dnes si k nej už sotva nájdu cestu súčasné ročníky. Cez to všetko musím oceniť jej snahu o odlišný prístup a audiovizuálny aspekt. McPixel 3 nie je ani náhodou logickou adventúrou pri ktorej vás časový pres nemilosrdne masíruje, ide skôr o zbierku bizarných minihier, ktorých riešenie stojí a padá na šialenom konštrukte čo do interakcie.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Devolver Digital
