Značka Final Fantasy pre mňa znamená jediné – detstvo. Bola to jedna z prvých hier, čo som vyskúšal na PS One, zároveň to bola prvá hra, ktorá ma donútila siahnuť po slovníku a prekladať si texty, aby som bol schopný postupovať vpred. Jednoducho značka Final Fantasy, aj keď v dnešnej podobe je už úplne iná, vo mne ešte dnes stále vyvoláva emócie a asi sa neubránim ani nákupu nových dielov, ktoré mi už úplne nesedia, ale emócie a nostalgia stále vyhráva.
Keď som sa dozvedel, že sa chystá remake titulu Crisis Core: Final Fanstasy VII, tak sa musím priznať; že ma zachvátilo nadšenie. Ešte si čerstvo spomínam na to, keď hra vyšla na PSP a ja som v herných magazínoch hltal recenziu za recenziou. Samozrejme, uvedená konzola pri vydaní stála neuveriteľné peniaze a tak som si hru mohol užiť len na obrázkoch magazínov. Už si presne nespomínam v akom veku sa mi do rúk nakoniec PSP dostalo, ale sa to a čo čert nechcel, samozrejme rovno s hrou na UMD disku a nápisom Crisis Core: Final Fantasy VII. Okamžite som sa do nej pustil a užíval si jej nádhernú grafiku a príbeh, ktorý bol v originálom diele Final Fantasy VII len načrtnutý, tešil som sa na to, ako Zack – hlavná postava prequelu, získa legendárny Buster Sword, ale i na to, ako sa stretnú cesty Zacka a Clouda.
Na dobu v ktorej CCFFVII vyšiel ponúkal dosť odlišný prístup k samotnej hrateľnosti. Ako určite viete, originál bol JRPG s ťahovým bojovým systémom a CCFFVII bola real-time akčná hack & slash s RPG prvkami a hlavne, neovládali ste celú partu, ale len samotného Zacka. Osobne som si po zapnutí predmetného návratu hovoril; dokáže daný systém uspieť aj po takej dlhej dobe? Predsa len je tu už remake FFVII, ktorý ponúkol veľmi podobný prístup k hrateľnosti a to všetko v absolútne špičkovej grafike. Takže som si položil znovu otázku; môže toto fungovať na konci roku 2022 a na next-gen?
Odpoveď nie je jednoduchá. Priznám sa, že som hru pred recenziou chcel mať kompletne dohranú a taktiež som si chcel prečítať nejaké názory kolegov, ktoré boli dostupné hneď po vydaní. Priznám sa, že aj napriek tomu, že som obrovský fanúšik siedmeho dielu tejto veľkolepej série stále som nevedel, ako hodnotiť daný počin. Nechcel som aby moju myseľ zachvátila nostalgia a chcel som sa jednoducho sústrediť na to, čo je dôležité. Hrateľnosť a celková zábavnosť tohto titulu v aktuálnom pretlaku videohernej produkcie.
Po prvých hodinách testovania som sa prikláňal k názoru, že CCFFVII je síce zábavná hra, ale dnešnou optikou sa jedná skôr o priemerný titul, ktorý vás samozrejme môže prekvapiť svojim príbehom, ale hrateľnosť, to je niečo, čo už patrí jasne skôr do minulých generácií. Je pravdou, že titul prešiel pomerne zásadným faceliftom a na dnešné pomery vypadá skvele, na druhú stranu, keď titul porovnám s remakom FFVII, tak sa jedná predsa len o menej páčivý výsledok. A na ďalšiu stranu, ako už bolo avizované samotným Square Enix, hra nemala byť len remakom, ale určitým spojením s hlavnou dejovou linkou. Preto aj ten názov "Reunion", čo značí spojenie alebo zjednotenie. Musím konštatovať, že to celé dáva zmysel a každý fanúšik FFVII si v tom nájde to svoje.
Hodiny plynuli a s tým plynul aj príbeh a taktiež môj zážitok z tohto remaku. Neočakávane, časom bol môj dojem výrazne odlišný než ako na začiatku. Rozporuplné pocity sa zmenili v nadšenie z toho, ako perfektne sa titul ovláda, ako všetko výborne funguje a keď sa zadívate na to, čo sa deje na obrazovke zistíte, že hra nakoniec vypadá skvele! Hrateľnosť ma bavila, takzvané Missions sú výborné aj keď sa na prvý pohľad môže zdať, že je to záležitosť, ktorá okrem opakujúcich sa prostredí nemá vlastne čo ponúknuť, avšak opak je pravdou. Každá takzvaná Mission slúži, ako príprava na to, čo príde v hlavnej dejovej linke a to tým, že získavate rôzne predmety, materie alebo dokonca Summony.
O príbehu moc hovoriť nechcem, zdôrazním len, že pre fanúšikov sveta FF VII sa jedná o absolútnu povinnosť a hlavne nemám pochýb o tom, že každý z nás ho pozná už naspamäť. Pre tých, čo ale netušia o čo by mohlo ísť, tak zmienim, že hráte za Zacka Faira, ktorého snom je stať sa elitným vojakom pre spoločnosť Shin-Ra. Jeho cesta ho spojí so známymi postavami z hlavného dielu, ako sú napríklad Aerith, Sephiroth, Clous alebo Yuffie. Celý príbeh sa odohráva vo veľmi známych reáliách a tak si budete pripadať, ako doma.
Samotný gameplay je cez úvodnú hmlu skepsy pomerne unikátny. Na prvý pohľad sa vám bojový systém môže zdať rovnaký, ako u remaku FFVII, do určitej miery je to aj pravda, ale jedinou hrateľnou postavou je samotný Zack. Používanie mágie alebo špeciálnych útokov funguje tiež viac menej rovnako, ale samozrejme vašich partnerov je potreba určitým spôsobom suplovať. Toto je vyriešené pomerne zaujímavo. V pravej hornej časti sa vám neustále točia tri čísla a obrázky, tak ako to poznáte z výherných automatov. Kombinácie rôznych čísel prinášajú určité power-ups alebo samotné levelovanie – áno počuli ste správne, v prípade že vám padne 7-7-7 máte šťastie a posúvate sa na ďalší level. Počas hry stretávate rôzne postavy a budujete si k nim vzťah, čím silnejší vzťah k postavám máme, tým častejšie vám automat môže vytočiť 3x obrázok danej postavy alebo summona a v ten moment, po vašom pokyne, dokážete spustiť špeciálny útok.
Znie to šialene, ale verte mi, že to funguje pomerne dobre. Iste, je v tom určitý prvok náhody, ale na druhú stranu o to je celkový gameplay prekvapivejší a zaujímavejší a samozrejme zaručuje, že nezažijete dva krát ten istý súboj.
Čo viac k tomuto skvostu dodať? Ak ste fanúšikom, tak už vlastne nemám čo, pretože hru vlastníte a pravdepodobne ju máte, tak ako ja, už dávno dohranú možno aj splatinovanú (pomerne dostupná platina). Ak stále váhate a ste fanúšikom FF, či už samotného legendárneho siedmeho dielu alebo akéhokoľvek iného dielu, mali by ste tomuto titulu dať šancu. Je vidieť, že daný remake nevznikol len tak behom večera, ale, že si na ňom vývojári dali skutočne záležať.
Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega
