speciál
GoldenEye 007 alias návrat kultovej FPS

GoldenEye 007 alias návrat kultovej FPS
GoldenEye 007 alias návrat kultovej FPS
16:52, 27.01.2023

Aktuálne sa na Xbox Game Pass a Nintendo Expansion Pack ocitla kultová FPS hra, ktorej názov nie je potrebné dookola opakovať. Po rokoch právnických ťahaníc sa tak vracia agent 007 vo svojom najkvalitnejšom hernom spracovaní a Xbox lomeno Switch je u toho. Nebolo by to však Nintendo keby do celej veci nevložilo svojich právnikov a preto sú obe verzie remake spracovania vlastne odlišné. Najzásadnejším rozdielom je skutočnosť, že Xbox verzia ponúka len offline multiplayer pre štyroch hráčov, ale Switch verzia dáva možnosť skúsiť online multiplayer pre štyroch hráčov. Nižšie som pre vás nachystal svoj starší retro článok na túto legendu, ktorý bol vydaný v časopise SCORE.

Viete o tom, že suverénne najlepšie hodnotená hra na základe filmovej adaptácie vznikla koncom deväťdesiatych rokov, a to exkluzívne na Nintendo 64? A viete rovnako aj o tom, že i keď sa k nej z pochopiteľných dôvodov nakoniec nedostalo dostatočné množstvo konzumentov, toho času ostatne začínal trh ovládať systém PlayStation, tak dodnes ide o projekt s poctivým kultovým statusom a večnou túžbou po návrate? Nebudem vám mať vôbec za zlé, ak na tieto otázky nedokážete vo výsledku odpovedať kladne. Možno aj z tohto dôvodu som tu ja, svedok udalostí z pohľadu vlastného detstva, ktoré bolo priam enormne poznačené hrou GoldenEye 007.

Vôňa Vianočných sviatkov s povolením zabávať

Klik pro zvětšení (GoldenEye 007 alias návrat kultovej FPS)

Nazývajme to láskou na prvé prečítanie. Ostatne, tvrdiť, že o tejto originálnej FPS adaptácii rovnomenného a v poradí sedemnásteho filmu o agentovi, čo rád trepe a nemieša, som počul až pri zvuku rozbaľovania vianočných darčekov, by bola lož. S prvou regulárnou akčnou 3D hrou od, dnes už viac či menej zabudnutej, spoločnosti Rare (ďakujeme ti z celého srdca ujo Microsoft) som sa ako malé ucho stretol v známej herni na Mlynských Nivách v Bratislave. Hlavné mesto našej krajiny, kde akákoľvek oficiálna podpora hier od Nintenda neexistovala snáď ďalších desať rokov, tak skrývala možnosť prebrať úlohu agenta s povolením zabíjať a prejsť si s ním nielen atraktívnu príbehovú kampaň plnú náročných bonusov, ale, čo je rovnako dôležité, užívať si priam dokonalý multiplayer na jednej CRT obrazovke pre dvoch až štyroch hráčov. Znie vám to možno pateticky, zvlášť ak si uvedomíte, že v danom čase sa na PC organizovali veľké lan párty po celom svete, avšak tie ani náhodou nedokázali ponúknuť tú chémiu intuitívnej hrateľnosti a s ňou spojenej taktiky ako naštvať všetkých svojich kamarátov a rodinu súčasne.

Poďme však konečne do hry samotnej. Ak ste ju nikdy nemali možnosť skúsiť na vlastnej koži, môžeme ju rovno konfrontovať s predlohou. Hlavná dejová línia filmu, kde v úlohe agenta jej veličenstva debutoval šarmantný Pierce Brosnan, bola v skratke postavená na jednoduchej zápletke. Rusko vyvinulo smrtiacu zbraň zvanú Zlaté Oko, tú odcudzili teroristi v záujme následného obohatenia sa pri jej predaji a celé sa to snažili zakamuflovať ako nehodu. Do cesty sa im okrem MI6, teda anglickej tajnej služby, však postavilo aj CIA, či dokonca v istej forme aj KGB. Tento nosný pilier dejovej linky dokázala spoločnosť Rare vcelku účelne previesť aj do hernej formy, avšak na rozdiel od všetkých ostatných filmových adaptácií, ktoré nás tu svojho času terorizovali ako halušky v prášku, sa im podarilo si zobrať len to nutné filmové klišé ako kostru, na ktorú následne aplikovali svoje vlastné svalstvo. Už len samotný prvý level je vlastne akýmsi nevideným prológom pre film, keďže nám dáva možnosť prežiť si vstup agenta 007 do tajnej chemickej továrne Arkhangelsk v Rusku.

Kto je ten mladík čo nie a nie zomrieť?

Klik pro zvětšení (GoldenEye 007 alias návrat kultovej FPS)

Film začína skokom Jamesa z priehrady pomocou bungie lana, na konci ktorého už vstupuje priamo do komplexu a stretáva sa s mladým Nedom Starkom. Avšak Rare sa rozhodlo celý prvý level venovať tomu, ako sa k okraju tohto odvážneho kaskadérskeho kúsku vlastne pán Bond dostal. Predchádza tomu akciou a špionážou nabitý úsek plný zábavy, ktorý si hráč môže prispôsobovať vlastnou náročnosťou. Pred spustením akéhokoľvek levelu tu totižto na seba beriete istú mieru zodpovednosti. Ak sa príliš necítite na plnenie väčšieho množstva úloh, môžete pokojne zvoliť základnú obťažnosť a tá vás vedie priamou cestou k spomínanému skoku. Po ceste si máte čas natrénovať streľbu a mierenie cez unikátny gamepad konzoly Nintendo 64, ktorého dominantou je vôbec prvý analóg v histórii konzol tak, ako ho poznáme dodnes, a ešte než vám stihne opadnúť adrenalín na prijateľnú hranicu, už letíte strmhlav do betónovej prázdnoty. Bavili ste sa a túžite si danú úroveň zopakovať? Tentokrát však určite chcete vidieť viac a preto posúvate prekážky o pár stupňov vyššie. To zahŕňa, okrem likvidácie vojakov v jasne zelených uniformách, aj použitie špionážnej technológie. Pomocou jedinečných hodiniek značky Omega vyberáte z inventára sondu na monitorovanie polohy komunistického satelitu a hádžete ju priamo o konzolu počítača v zatuchnutom podzemí ruskej priehrady. Koľkokrát som sa pri tomto kroku netrafil a smutne sledoval nápis o zlyhaní celej misie a nutnosti vyhľadať očného lekára. A toto všetko sú len malé príklady variabilnosti konceptu, inak v princípe jednoduchej FPS hry GoldenEye 007. Čím viac úloh si na seba naložíte, o to hlbšie do dizajnu jednotlivých kapitol preniknete. Rozhodnutie, ako dobrým agentom sa chcete stať, bolo priamo úmerné opakovaným hraním.

Dajte nám čas a všetky predsudky zahynú

Klik pro zvětšení (GoldenEye 007 alias návrat kultovej FPS)

Treba určite spomenúť, že sa písal rok 1997 a išlo o takmer dva roky rozdielu medzi premiérou filmu Zlaté Oko a jeho prvou hernou adaptáciou. Anglická spoločnosť Rare tak mala dostatok času nazerať na celý koncept pomocou zdravého odstupu, a preto boli pravdepodobne schopní priam majstrovsky uchopiť inak banálny príbeh a začleniť ho do detailne prepracovanej interakcie plnej skrytých cestičiek a tajných bonusov. V spoločnosti tohto diela som strávil nasledujúce štyri roky. Pozýval som kamarátov do detskej izby, aby sme organizovali svoje vlastné turnaje v dodnes nezabudnuteľných arénach s názvami ako Complex a Facility. Pretože to čaro single režimu, postavené na intuitívnom ovládaní s jedným analógom a pohybom do strán pomocou smerového kríža, každého sugestívne nútilo si myslieť, že má na to poraziť kohokoľvek, stačí len uvažovať svojsky a reagovať ako blesk. Nech už sa volili režimy každý proti každému alebo tímové honby za spoločnými bodmi. Do neskorého sobotného večera sme pravidelne trápili štvoricu gamepadov až z nich tiekol pot a sypal sa plastový popol. Toto nie je metafora. Časté tlačenie na analógovú páčku u N64 ovládačov drelo plast o plast a ten sa postupne brúsil a produkoval dobiela sfarbený prášok.



CGwillWin